Tlak na výkon a mnoho povinností. Uponáhľaná doba, ktorá núti človeka vypadnúť z reality. Riešenie ponúkajú hazardné hry, ktorých na internete pribúdaj ako húb po daždi. Na problém sa však čoraz viac náchylnejšie aj deti a generácia, ktorá vyrastá „s mobilom v ruke“.
Vlani Slováci uzatvorili stávky vo výške viac ako 21 miliárd eur. Kamenné prevádzky herní a kasín sa však pomaly vytrácajú a gamblovanie sa čím ďalej, tým viac presúva do online sveta, kde striehne aj na deti a mládež. Počet závislých od online gamblingu stúpa.
Závislosť však môžu spustiť už v detstve aj obľúbené počítačové hry alebo sofistikovane cielená reklama, ktorej súčasťou sú často úspešní a populárni športovci.
Podľa odborníka na závislosti Rastislava Žemličku nebezpečenstvo online gamblingu spočíva hlavne v tom, že často ostáva skrytý a dá sa dobre tajiť. Neriešenie problému však môže mať pre každého jednotlivca fatálne následky.
V rozhovore sa tiež dočítate:
Je online gambling rizikovejší ako gambling v kasínach a kamenných podnikoch?
Online gambling je určite rizikovejší, pretože je ťažšie odhaliteľný. Takáto forma správania sa dá lepšie utajovať. Človek, ktorý ide fyzicky do kasína, musí prejsť „vchodovými dverami“ a tráviť v tom prostredí istý čas. Pri online hraní to tak nie je. Je často skryté a slúži ako doplňujúca aktivita v programe v rámci celého dňa. Zväčša sa deje, keď sa človek nudí a chce prežívať zvýšenú hladinu adrenalínu. Môže ho sprevádzať prakticky nonstop. Kto je závislý od online hrania, tak chodí všade s telefónom. Mám skúsenosti, kedy online hranie bolo prítomné pri večeri s rodinou, no tá si to ani nevšimla, pretože všetci jej členovia mali vytiahnutý telefón.
Rozdiel je však aj v účastníkoch. Rozlišujú sa na základe vzdelania a veku. Online svet preferujú vzdelaní ľudia s dokončenou strednou školou alebo vyšším vzdelaním a v produktívnom veku do 50 rokov. Naopak, menej vzdelaní ľudia vo vyššom veku preferujú kamenné prevádzky. Avšak všetko sa pomaly presúva do online priestoru.
Znamená to, že sa bude sa zvyšovať počet závislých v online svete?
Bude. Hovoria o tom aj štatistiky. Vkladov je viac ako výhier, čiže ten rozdiel je čím ďalej, tým vyšší. Na kamenné predajne je zvýšený tlak a v online svete je pokrytie hazardu oveľa širšie.
Vychovávame si generáciu, ktorá bude mať problém so závislosťou. Od roku 2018 zadefinovala Svetová zdravotnícka organizácia aj závislosť od počítačových hier. Dokonca komunikácia v online prostredí a sociálne siete vytvárajú závislosť.
Je možné online hazard nejakým spôsobom regulovať?
Máme Úrad pre reguláciu hazardných hier, takže regulácia prebieha. Každá hra podlieha istým pravidlám, samozrejme, čo nie je zakázané, je povolené.
Myslíte si však, že je regulácia v online prostredí dostatočná alebo sa viac upriamuje pozornosť na kasína a kamenné prevádzky?
Upriamuje sa. Dokonca najnovšie museli kamenné prevádzky odstrániť neónové nápisy a pútavé žiariče, aby to hráčov a potencionálnych klientov odrádzalo.
Máme drogy – legálne aj nelegálne. Tie legálne sú regulované, ale to, či sú regulovateľné do takej miery, že nevznikajú závislosti, asi nie. Jediná regulácia, ktorá je v rámci legálnej drogy – alkoholu – je nepiť ho. Všetko ostatné je rizikové.
Zvyšuje sa počet detí, ktoré sú závislé na online stávkovaní?
Celkovo v rámci hazardu čísla rastú. Deti si tvoria návyky a kódujú si správanie.
Majú vo všeobecnosti vyššiu náklonnosť k hazardným hrám ako dospelí?
Líši sa to od prípadu k prípadu, ale sú tam isté spoločné prvky správania, ktoré môžu spustiť nekontrolovateľné hranie.
Do aplikácií stávkových kancelárií je však nutné overenie napríklad prostredníctvom občianskeho preukazu, znamená to, že detí klamú? Rovnako sa naskytá otázka, odkiaľ berú financie?
Každý kto chce, si cestičku nájde. Kto chce začať s gamblovaním, tak jednoducho začne cez rôzne nástroje – kamarátov, starších súrodencov, spolužiakov, ktorí si už svoju cestu našli.
Dospelí aj deti vždy skúšajú nové veci a vždy aj budú. Sú schopní prekračovať svoje svedomie, posúvať si hranice a stupňovať to.
Môže sa tento typ závislosti aj dediť?
Pri alkohole je napríklad vyše 50 percentná šanca. Pokiaľ je jeden z rodičov alkoholik, tak problém s alkoholom môže mať aj dieťa. Čo sa však všeobecne týka závislostí, tak dieťa je schopné odpozorovať od rodiča také vzorce správania, ktoré ho zákonite ku konzumácii alebo k cigarete jednoducho „prinesú“.
Čo deti motivuje hrať?
Zážitok – pozitívny alebo aj negatívny, ktorý sa s vierou vo výhru takmer ihneď po prehre mení na pozitívny. V podstate ide o atmosféru, ktorú samotná hra tvorí. Každý má potencionálnu predispozíciu, každého to môže osloviť. Hazard je cielený na tých, ktorí nie sú spokojní so svojím životom v realite, ktorí hľadajú inú emóciu, ako práve prežívajú. Niekedy je to len túžba vyhrať a rýchlo bezpracne zarobiť.
Kedy môžeme hovoriť o závislosti?
Keď dôjde k zmenám hodnôt – sociálnym, rodinným, materiálnym, k výkyvom nálad, k poruchám správania u detí, k zhoršeniu známok v škole či k zmene záujmov.
O aké konkrétne zmeny správania u dieťaťa ide?
Pokiaľ u dieťaťa sledujeme podráždenosť, nervozitu, nespokojnosť, pocity prázdna, nič ho nebaví. Môže ísť však aj o zmeny biorytmov, ako sú spánok, hygiena, stravovanie alebo problémy s komunikáciou, nezáujem o rodinné veci, väčšia izolácia a podobne.
Takže rodičia si to môžu všimnúť hlavne vďaka zmenám správania?
Rodičia sú zväčša tí poslední, ktorí si to všimnú. Majú totiž tendenciu veriť svojmu dieťaťu, sú zaslepení túžbou, že ich dieťa je rozumné a vie čo sa smie a čo nie. Najčastejšie spozornejú až vtedy, keď je už neskoro, keď dôjde k negatívnemu zážitku alebo skúsenosti. Napríklad začnú miznúť peniaze, množia sa neskoré príchody, nastáva zmena kamarátov alebo tajnostkárstvo. Vtedy to takzvane „praskne“ a odhalí sa celý problém.
Robia rodičia chybu, ak dávajú deťom odmalička do rúk mobil alebo tablet?
Nie. Ak dajú dieťaťu do rúk tablet alebo mobil, tak dieťa by sa malo naučiť na ňom pracovať. Môže to byť však vstupná brána k závislosti, ale elektroniku bude v živote potrebovať. Zároveň sa musí naučiť, ako tráviť čas.
Deti majú totiž tendenciu sa hrať, preto je dobré ich zaujať aktivitami, prostredníctvom ktorých sa rozvíjajú. No zväčša rodič na to nemá dostatok času. Je vyťažený prácou a chce mať pokoj. Vtedy majú deti túžbu robiť veci, aké chcú a ako chcú. Preto ich oslovujú online hry – majú tam voľnosť, získavajú okamžitú spätnú väzbu a práve tieto faktory zavážia, či ich hra zaujme alebo nie.
Problém nastáva vtedy, keď si dieťa nosí postupne tablet napríklad na rodinné stretnutia, kde si vytvára svoj vlastný virtuálny svet a stráca sociálny kontakt v realite. Potom uprednostňuje hru pred svojimi povinnosťami a ide to na úkor ďalších aktivít. Týmto sa bludný kruh roztáča.
Pokiaľ sa bavíme o hraní u mládeže, tak na hre nie je nič zlé, ale musia byť jasne stanovené mantinely a nemali by sa prekračovať. Odporúčaná dĺžka pre stredoškolákov je denne maximálne dve hodiny, pre žiakov prvého stupňa je to hodina.
Môže sa závislosť od online hrania a gamblingu začať postupne, napríklad nevinnými počítačovými hrami?
Začína to v momente, keď sa dieťaťu nedarí v skutočnom živote. Vtedy vstupuje do online sveta oveľa zaujatejšie, pre lepšiu náladu, zážitok. Online svet berie ako odmenu.
Zväčša je hranie podmienené. Dieťa musí nájsť hru, v ktorom je dobré. Alebo sú hry, ktoré prepájajú väčšiu skupinu hráčov, ktorá má spoločný záujem. Sčasti to dieťaťu pokrýva sociálne prostredie, ktoré je veľmi limitované.
Ktoré počítačové hry sú najnebezpečnejšie?
Počítačové hry, ktoré môžu spôsobiť závislosť od gamblovania, sú Minecraft alebo Fortnite, kde sú takzvané lootboxy – balíčky, ktoré sa dajú kúpiť za peňažnú menu hry a cez ne môže vzniknúť náhodná schopnosť, nejaké vylepšenie alebo si môže hráč dobíjať kredity. Ide o pomalú formu gamblovania. Malé deti sa učia gamblingu cez vzrušenie a adrenalín.
Rodič by mal vedieť, akú hru dieťaťu kupuje, respektíve, akú si dieťa inštaluje. Niektoré hry sú zadarmo, ale potom vyžadujú nejaké mikroplatby. Hra by mala rodičom dávať zmysel, čo je jej cieľom, ako dlho sa hrá, či je dieťa schopné ukončiť ju. Od správania sa dieťaťa a sedliackeho rozumu by mal rodič situáciu vyhodnotiť.
Každá hra má určenú vekovú hranicu, stačilo by, keby si to rodičia všímali a dodržiavali. To je základ a platí to aj pri filmoch.
Popularita hier stúpa aj vďaka školským kolektívom. Deti chcú byť „in“. Ak je dieťa vedené k športu, krúžkom, aktivitám, tak nemá na to čas a nezaujíma ho to. Ak sa dieťa nudí, tak hľadá spôsoby, aby zahnal nudu a najrýchlejšou možnosťou sú práve takéto hry aj vďaka cielenej reklame na sociálnych sieťach.
Stávkové kancelárie veľa peňazí kladú do reklamy, ktorá je súčasťou aj sociálnych sietí. V nej vystupujú často úspešní športovci, ktorí sú pre deti a mladých vzormi. Ako toto vplýva na deti?
Áno, treba si uvedomiť, že nemalé financie sa vkladajú na oslovenie širokej masy a publika. Reklama osloví človeka, ktorý nemá definovaný postoj. Pokiaľ majú ľudia jasne definovaný postoj, reklama ich neosloví.
Rovnako má reklama za cieľ zaujať cez emócie. A ak je človek v realite spokojný, nepotrebuje nič na vylepšenie. Niekedy pre podanie stávky stačí kolektív, ktorý dokáže vtiahnuť nárazovo aj hráča, ktorý by za iných okolností takúto aktivitu sám nikdy nevyhľadal.
Reklamy by nemali navádzať na hranie. Ako to bolo v istom spote. Teraz je jeho text upravený. Spoločnosť je konzumná. Náhlime sa za nejakými pocitmi, žijeme uponáhľaný život, máme veľa povinností, spoločnosť nás nepriamo núti podávať výkon, porovnávame sa, na sociálnych sieťach dominuje chvála a úspech. Reklama cieli na mladých produktívnych a vzdelaných, aby im ponúkla vykúpenie z naháňania sa práve v realite.
Ako môžeme pomôcť dieťaťu, keď si všimneme, že má problém s hraním?
Pomoc začína tým, že dieťa musím poznať – čo preferuje, ako sa v jednotlivých situáciách správa, ako trávi čas, čo má rado. V prvom rade by mali rodičia spozornieť a urobiť prvý krok ihneď, keď zbadajú, že sa niečo deje. Vtedy treba hľadať príčinu. Kľúčová je komunikácia, otvorenosť, dieťa sa musí naučiť hovoriť o svojich pocitoch. Ak rodič nevie urobiť prvý krok, je dobré sa prísť poradiť, pomenovať problém, konzultovať ho a hľadať riešenia.
Treba si však dávať pozor na vyhrážanie. Vyhrážky znižujú autoritu rodiča a pokiaľ sú nenaplnené, dieťa ľahostajnosťou deklaruje svoje správanie. Takýto rodič sa neskôr stáva bezmocným a výchova je zmarená. Rovnako ani vyšetrovanie vzájomnému vzťahu na ceste k pravde nepomáha. Dieťa má vtedy tendenciu klamať a hľadať vykúpenie a pokoj z tlaku, ktorý rodič, aj keď nechcene, vytvára na dieťa.
Rodičia často používajú tresty, no to tiež nevychováva a neučí dieťa robiť rozhodnutia. Dieťa naučí kalkulovať s trestom.
Môže niečo vyriešiť zákaz?
Zákaz nič nevyrieši, ak ho dieťa neprijme. Začne hrať tajne a skrývať to ešte lepšie.
Čo hrozí, ak nedôjde k adekvátnej pomoci?
Gambling môže byť vstupnou bránou aj do ďalších závislostí, ktoré sa môžu neskôr prejaviť. Ak pacient chce, dá sa liečiť.
Závislé správanie a neskôr diagnóza závislosť poškodzuje organizmus a má významný vplyv aj na pud sebazáchovy. Človek, ktorý vykazuje známky závislého správania sa veľmi rýchle môže dostať do bludného kruhu s prítomnými aj samovražednými myšlienkami.
Závislosť od gamblovania je jedna z najdrahších závislostí, čo znamená, že má priamy súvis aj s finančnými inštitúciami alebo inými formami pôžičiek. Okolie si takéto varovné signály môže všimnúť a má priestor zasiahnuť. Keď však človek stratí motív žiť, tak len veľmi ťažko sa hľadajú východiská.
Podporte Deň s Nadáciou Markíza a pomôžte s nami riešiť problémy detskej duše! Pošlite SMS v tvare: DMS (medzera) NADACIAMARKIZA na číslo 877. Hodnota darcovskej SMS správy je 5 € v sieti všetkých operátorov. Zbierka je registrovaná MV SR a realizovaná prostredníctvom DMS systému, ktorý spravuje Fórum donorov. Ďalšie možnosti darovania nájdete na www.nadaciamarkiza.sk. Ďakujeme!
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
