So Slovanom sa zobúdza i zaspáva a medzitým „belasým“ snom montuje reálne kontúry. Teraz s veľkou ochotou odpovedá na všetko, čo na Tehelnom poli rezonuje. Tridsaťsedem exkluzívnych otázok pre Ivana Kmotríka mladšieho zhltnete bez nádychu.
Zhodnú sa s Weissom? Odpália v lete prestavbu kádra či prestupovú bombu? Znížia luxusné platy a investujú do akadémie? Čo príchod Hradeckého, Kaprálika, Polievku, Suslova, odchod Čavriča a ďalších? Zacieli Slovan na Ligu majstrov? Keď Maďari založia nadnárodnú súťaž, prijme Slovan pozvánku? Za akých okolností sa vzdá funkcie? O koho je na Tehelnom poli najväčší záujem a ktorým hráčom zo slovenskej ligy by ihneď navliekol „belasý“ dres?
Ivan Kmotrík ml. podotýka, že rekordný slovenský majster potrebuje predovšetkým jednu vec.
Logo klubu máte vraj i v posteli či v bazéne. Koľko času denne trávite Slovanom?
Áno, klub mám všade a najmä vo svojom srdci. Dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni. Inak to nejde. Slovan pre mňa nie je iba zamestnanie, ale rodinná firma a klub, ku ktorému mám odjakživa úplne inú väzbu. Nedá sa pracovať od deviatej do piatej, potom vypnúť mobil a tváriť sa, že neexistujete. Už len celosvetovo fungujúci prestupový trh vám nedopraje ani deň voľna. Nepozná naťahovanie či odďaľovanie, dynamicky sa vyvíja a vy musíte na príležitosti reagovať hneď. Pretože čo je v ponuke teraz, o hodinu už byť nemusí.
Napriek tomu sa niekedy zdá, že hocičo sa v Slovane pokazí, ide vo fanúšikovských očiach na vaše triko. Nemáte ten pocit?
Tomu sa asi nedá zabrániť. Samozrejme plne rešpektujem názor fanúšikov a prijímam zodpovednosť za všetko, čo sa v klube deje, no aj v poslednom čase sa stali veci, ktoré som bohužiaľ nedokázal ovplyvniť a verejnosť za ne napriek tomu vinila mňa. Napríklad transferový ban. Chýbajúcu finančnú úhradu som nezabrzdil ja, ale po viacerých urgenciách nebola zrealizovaná, za čo je zodpovedný človek, ktorý má na starosti finančné oddelenie. Toto sú chyby a vlastné góly, ktoré sa nemôžu opakovať. Podobných situácií je viac, no nechcem ich vynášať von. Predstavenstvo moju víziu, požiadavky a ciele poznajú. Ak má klub napredovať a mám v ňom pokračovať, tak musia nastať také zmeny, aby som skutočne mohol brať zodpovednosť za všetko, čo sa v klube udeje. Som pripravený, no potrebujem plnú dôveru.
A preto vo vedení žiadate vyššie kompetencie. Čo presne to znamená? Čo by sa zmenilo?
Že budem môcť všetko, čo sa v Slovane udeje, priamo ovplyvniť. Vysvetlím na príklade financií. Povedzme, že niečo dohodnem, oznámim dodávateľovi, agentovi alebo klubu, že okej, dnes odídu peniaze, ale nemám to vo vlastných rukách, pretože mi finančný riaditeľ nezodpovedá spôsobom, akým by mal. Moje rozhodnutia niekto za mnou stále môže zastaviť. No ak raz v hierarchii výkonnej funkcie stojím najvyššie, lebo pozícia generálneho riaditeľa je najvyššou výkonnou funkciou v akomkoľvek klube, potrebujem aj patričné kompetencie. Nežiadam nič extra, len aby moja pozícia zaručovala to, čo zaručuje všade vo svete.
Navonok ide samozrejme všetko na moje triko, no opakujem, neviem stopercentne ovplyvniť všetky vnútorné procesy. Netvrdím, že som od niečoho odrezaný, ale vo futbale rozhodujú sekundy, treba reagovať okamžite. Nemôžete stratiť šancu na zisk hráča len preto, že ste závislý od niekoho iného. Preto som predložil trojročný plán, za ktorý ručím a som ochotný brať zodpovednosť i čeliť následkom. Záleží na predstavenstve, či mi zverí dôveru. Ak áno, potom ma ľudia môžu súdiť za čokoľvek, pretože budem mať na veci priamy vplyv.
Tvrdíte, že „v Slovane je obrovský potenciál“. Keby ste mali použiť konkrétny príklad, aký až veľký?
S väčšou diváckou návštevnosťou môžeme bezpochyby pomýšľať na výraznejší úspech v európskych pohároch, a prečo raz nie aj na Ligu majstrov? Dokázala to Slavia, Sparta, Ferencváros i Plzeň, tak prečo nie Slovan? Rozdiel medzi nami a nimi nie je veľký, spočíva len v mega-príjmoch, ktoré oni majú a my nemáme. Stojím si za tým, že Slovan má obrovský potenciál, no z diváckej, obchodnej ani marketingovej stránky ho nenapĺňa a výrazne zaostáva za konkurenciou.
Podarilo sa nám uspieť i usadiť na platforme Konferenčnej ligy, teraz je opäť čas myslieť na ďalší posun. Preto musíme nájsť spôsob, ako na štadión prilákať väčší dav, bez toho to nepôjde. Všetci sa pýtajú, prečo Sparta toto, Slavia tamto a Sturm Graz hento. No lebo napríklad minuloročný príjem Sturmu zo vstupného bol viac ako osem miliónov a náš menej než tri. To je päťmiliónový rozdiel, ale vypadnutie proti nemu rezonuje ako neúspech. No, bohužiaľ.
A to nehovorím o obrovských peniazoch, ktoré dokáže ťahať z marketingových či obchodných plôch. Verejnosť sa k nám skrátka musí pridať. Plný štadión má sekundárny efekt aj na sponzorov, veď si len všimnite, akých partnerov majú na dresoch v Prahe. Do klubu smeruje z vonku obrovský kapitál a vďaka nemu rastie. Ak sa konkurencii v tomto vyrovnáme, o významnejšom prieniku na mapu európskeho futbalu nepochybujem, a určite
by sme sa priblížili aj k vysnívanej Lige majstrov.
Povedali ste, že belasú „kuchyňu“ treba vyčistiť a upratať. A sľúbili, že fanúšikovia sa pred posledným ligovým zápasom dozvedia, ktorí hráči v klube budú a ktorí nebudú pokračovať. Tak, ktorí?
Čo je dôležité, obaja kapitáni – Vlado Weiss i Juro Kucka – nám pomôžu aj v nasledujúcej sezóne. Na predĺžení sme sa dohodli s Kenanom Bajričom, ktorý rozhodne potvrdil svoju kvalitu, a tiež aj s Lukášom Pauschekom. Takisto sme uplatnili opciu na Marka Toliča a dotiahli prestup Dávida Strelca. Otázniky zostávajú pri Kašiovi, Kankavovi a Zmrhalovi. O ich budúcnosti debatujeme aj s trénerom Weissom. Určite to nie je tak, že by sme spochybňovali ich kvalitu alebo vyslovene nechceli pokračovať v spolupráci, takéto rokovania sú bežné. Finálny verdikt oznámime v najbližších dňoch.
Na Tehelnom poli končí Gerson Rodrigues, Spyros Risvanis, tomu žiaľ transfer príliš nevyšiel, ďalej Rišo Križan, ktorý sa pre vážne zranenia a dve operácie krížneho väzu nedokázal presadiť. Zrejme najsmutnejšou správou bude pre fanúšikov sobotná rozlúčka s Milanom Borjanom, ktorý sa vracia do Crvenej Zvezdy. Nie sú za tým športové ani ekonomické dôvody, on sám s odchodom vnútorne bojoval, zažil tu fantastický rok, no misky váh preklopila rodina.
Slovan teda musí hľadať novú brankársku jednotku. Čo návrat Greifa, v zákulisí avizovaný príchod Belka alebo čerstvého bundesligového šampióna Hradeckého, ktorý mi v rozhovore povedal, že by si rád zahral i v rodnej Bratislave?
Trafili ste veľmi zaujímavé mená. Lukáš Hradecký bol aktuálnou témou. Veľmi intenzívne sme sa o ňom bavili, zisťovali, aké má podmienky, avšak chápeme, že jeho príchod momentálne nie je reálny. O Greifa sme mali záujem a viackrát komunikovali s jeho agentom, no Dominik preferuje zahraničie a nemá momentálne záujem sa do klubu vrátiť. Uvažovali sme aj o Belkovi, ale nakoniec sme sa po internej analýze rozhodli nejsť ani do ponuky. No máme rozpracované rokovania s inými brankármi a sme v pomerne pokročilej fáze.
Gerson nebol lacná chyba. Keby ste sa mohli rozhodnúť znova, spravili by ste v zime viac pre zotrvanie Aleksandara Čavriča?
S Čavričom som sedel v deň, keď sa rozhodol. Bol jedným z prvých hráčov, ktorých som tu dotiahol, v Slovane strávil sedem sezón, všetky vrcholy i pády sme prežili spolu, náš vzťah bol úplne iný. No skrátka chcel vyskúšať niečo nové, Japonci oňho veľmi stáli a ja som mu v odchode jednoducho nemohol brániť. Ani jednému z nás sa z kancelárie neodchádzalo ľahko. Prajem mu do budúcna všetko dobré, dvere nikdy nezatvárame. Futbal také momenty prináša, jedna kapitola skončila, no najväčším problémom je, že klub nebol pripravený na ďalšiu. A vidíte výsledok. Prišiel hráč, ktorý síce futbalovo spĺňa absolútne všetky parametre, tam nie je o čom, no niekedy to nestačí. Ako sa vyjadril „Kuco“ – Gerson je podľa nás stratený prípad.
O ktorého hráča je v Slovane najväčší záujem?
Pochopiteľne o Tigrana (Barseghjana), mal fantastickú sezónu, takisto o Bajriča, Strelca či Blackmana. Sledovaný je tiež Marcelli, ale skôr ako artikel budúcnosti. Ten chlapec spravil markantný progres a pre Slovan i Slovensko ešte urobí veľa, jeho potenciálu extrémne verím. Nino potvrdzuje, že rásť nemusíte nutne v zahraničí, dá sa to aj doma. Dúfam, že ho pripravíme pre veľký futbal.
Vymenujte troch hráčov zo slovenskej ligy, ktorým by ste ihneď navliekli belasý dres.
Adrián Kaprálik (zo Žiliny na hosťovaní v poľskom Górniku Zabrze), Adrian Zeljkovič (Spartak Trnava) a Aleksandar Popovič (Dunajská Streda).
Viackrát ste povedali, že s trénerom Weissom i vašim otcom máte vynikajúci vzťah. V čom sa ale, ako s jedným, tak i s druhým, absolútne nezhodnete?
Náročná otázka, toho je fakt veľa (smiech). Ale napríklad v pohľade na dĺžku kontraktov prichádzajúcich hráčov.
Zmenu trénera si momentálne Slovan dokáže predstaviť len ťažko. Museli ste Vladimíra Weissa presviedčať, aby po ponuke z Azerbajdžanu zostal, alebo vám rovno povedal, že ju odmietol?
O ponuke som vedel dávno. Keď zaplavila internet, práve sme s Vladom sedeli na večeri a čítali o tom, ako sa má nachádzať v Azerbajdžane. Prekvapilo ma, že nikto z médií nekontaktoval priamo jeho, ale pre nás toto nie je témou. Jednou vetou mi zhrnul, že nechce odchádzať a ja takisto chcem, aby tu zostal. Myslím, že sme na dobrej ceste upratať veci tak, ako si obaja želáme. Aby sme sa opäť mohli posunúť o stupienok vyššie.
Weiss vyhlásil, že Slovan nezvládol viacero prestupových období. Váš názor?
Absolútny súhlas. Slovan zrušil skautské i dátovo-analytické oddelenie a bez neho sa hráči nakupujú ťažko. Rodia a kopia sa chyby. To je realita a obraz nášho zlého fungovania. Klub s takouto absenciou nemôže napredovať. Ja som síce nebol ten, ktorý ho zrušil, no určite som ten, pre ktorého je prioritou, aby sa oddelenie čo najskôr obnovilo. A verím, že všetko je na dobrej ceste, aby sa tak stalo v naozaj blízkej dobe.
Weissove zotrvanie v klube, ako sám opakovane vyhlásil, úzko súvisí aj s posilami, obmenami kádra a teda letným prestupovým obdobím. Výstavba skautského a dátovo-analytického oddelenia, bez ktorého, ako ste povedali, do posíl neinvestujete, je teda otázkou najbližších dní. Podľa Weissa ste mali veľkú a veľmi dobrú debatu, sledujete viac než 50 hráčov. Našli ste i spoločnú reč, koľko posíl a na aké posty treba priviesť?
Myslím, že spoločnú reč ani hľadať netreba. Obaja rozumieme futbalu a obaja vieme, čo Slovan potrebuje, aby naplnil svoj potenciál. Nie je to o vzájomnom presviedčaní sa, či musíme kúpiť dvoch alebo piatich hráčov, uvedomujeme si situáciu. Tréner zodpovedá za kabínu a vedenie mužstva, ja zasa za celý klub a jeho fungovanie. To znamená, že musím pri zohľadnení ekonomických možností nájsť spôsob, ako tie posily priviesť.
Takže keď tréner žiada päť-šesť nových hráčov, vy to vidíte rovnako? Samozrejme za priaznivých ekonomických podmienok.
Ja si myslím, že ak by sme boli v super-kondícii, čo nie sme a nebudeme, ten počet by mal byť ešte vyšší. Ale áno, s trénerom sa zhodneme, avšak všetko závisí od ekonomiky. Uvidíme, ako sa dohodneme s Kašiom, Kankavom a Zmrhalom, ale určité posty nám chýbajú tak či tak.
Brankár, ľavý obranca, stredný záložník, niekto hore...
Presne tak. Vidíte, Slovan by štyroch hráčov potreboval okamžite. A to sa nebavíme o zvýšení konkurencie medzi stopérmi, krídelníkmi či na hrote. Nečaká nás teda nič jednoduché, ale urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme vyskladali opäť silné mužstvo na nadchádzajúcu sezónu. Minimálne štyria či piati prísť musia. No je to aj v rukách fanúšikov, keby zajtra kúpili 20-tisíc permanentiek, klub získa obrovské peniaze a hneď môže investovať. S rukou na srdci sľúbim, že ak zaberú oni, ešte viac zaberieme aj my.
Vy hovoríte, že Slovan stále disponuje dostatkom nosných hráčov, no tréner zase vraví, že „toto mužstvo už na to budúci rok nebude mať. Niektorí vekovo, niektorí morálne, niektorí fyzicky, niektorí technicky alebo takticky“. A do prvého predkola Ligy majstrov zostávajú necelé dva mesiace.
Mužstvo bezpochyby potrebuje „refreš“. Posily musíme namixovať tak, aby zvýšili konkurenciu, rozdúchali nový vietor a možno nakopli aj tých, ktorí sa javia, že na to už mentálne nemajú. Stále sa to dá, o tom nepochybujem. A ako som povedal, verím, že postavíme konkurencieschopný tím do pohárovej Európy.
Veľká prestavba sa teda neodkladá na zimu alebo budúce leto. Začala teraz.
Ako hovoríte. Už mesiac pracujeme na viacerých transferoch, rokovania sú v plnom prúde. Míňanie na nerozanalyzovaných hráčov nedopustím, ak máme investovať trebárs milión eur, tak určite nie za niekoho, koho sme v živote nevideli. To je samovražda. Na zozname však máme množstvo futbalistov odskautovaných už z minulosti alebo takých, ktorých dôverne poznáme. Som presvedčený, že výstavba kádra ide správnym smerom. Viem, v akom je štádiu. A nemám obavy.
Povedali ste, že prvé transfery už doťahujete a nič nechcete odkladať. Kedy v Slovane bude prvá posila?
Dokončený je prestup Toliča so Strelcom, to sú prvé nemalé, takmer dvojmiliónové náklady. Ale tých medzi „nových“ samozrejme nerátam. Mnohé rokovania sú už vo finálnej fáze a kontrakty u hráčov na stole, no netreba zabúdať, že sa stále hrajú súťaže. Aj keď sú kontrakty na stole, boj o hráčov je náročný, pretože ponuky majú aj z iných klubov, nielen od nás. Verím, že sa v najbližších dňoch veci rozhýbu do plných a podarí sa nám všetko úspešne dotiahnuť.
Vašimi slovami – ani tím preplnený zahraničnými či slovenskými reprezentantami žiaľ nie je dostatočným lákadlom pre ľudí. Z tohto pohľadu – môžu fanúšikovia v lete, keď to nazvem trochu otrepane, očakávať aj nejakú prestupovú bombu?
Bol by som veľmi rád, keby áno. Ale nechcem predbiehať ani vytrubovať slepé či nie úplne potvrdené lákadlá. Každopádne, máme rozrobené aj alternatívy, o ktorých si osobne myslím, že by pre ľudí mohli byť veľmi zaujímavé. Avšak bude to veľmi náročné, pretože o každého hráča musíme na trhu bojovať s konkurenciou, ktorá nespí. Nebude to nič jednoduché.
Asi to bude pripomínať otázku, či bolo skôr vajce alebo sliepka, no predsa. Fanúšikovia žiadajú hviezdne posily takpovediac každý deň a ešte horlivejšie vyčítajú, keď sa ich klubu nepodarí priviesť. Vy sa im zase snažíte vysvetliť, že dokým ich účasť na tribúnach neporastie, zháňať posily bude len a len ťažšie. Musia prví ustúpiť diváci?
Áno, lebo my sme ten prvý krok už spravili. Možno sa budem opakovať, ale štadión, na ktorý sa ľudia vyhovárali, že dlho chýbal a nemali teda kam chodiť, tu už stojí. Ďalej, Slovan sme vrátili na európsku mapu, štyri účasti v skupinovej fáze za ušlých päť rokov hovoria za všetko. A v neposlednom rade, doniesli sme i dominanciu v rámci Slovenska, veď šesť majstrovských titulov v rade je prekonanie vlastného rekordu. Teraz je to na fanúšikoch.
Ak chceme urobiť ďalší spoločný krok, potrebujeme ich pomoc, druhú nohu. Keď pravidelne naplnia Tehelné pole, my dokážeme prilákať sponzorov, a tak spoločne utvoríme „budget“ na kúpu ďalších hráčov. A budeme ešte silnejší.
Sú prázdne tribúny len vadou slovenskej spoločnosti, ktorej chýba „klubizmus“, alebo robia čosi zle aj samotné kluby?
Myslím, že primárnym problémom je klubizmus. Pretože ľudia v Česku to už pochopili. Zápasy Sparty či Slavie sú vypredané nonstop a divákov absolútne netrápi, či sa hrá pražské derby alebo proti Pardubiciam či Hradcu. Proste tam chodia. Zažiť príjemnú atmosféru, najesť sa, povzbudiť, zabaviť. Slováci si naopak stále kupujú lístky na súperov. Pritom medzi našimi národmi nie sú priepastné populačné rozdiely.
Ako to zmeniť?
Práve tento problém ma vnútorne rozčuľuje najviac. Na Tehelnom poli už pôsobilo toľko reprezentantov, hralo sa tu toľko dobrých zápasov, stalo toľko dych berúcich momentov, o ktorých rozprávalo celé mesto a aj tak tí ľudia potom znova neprídu. Namiesto toho, aby sme sa tešili, že hráčom príde za výbornú sezónu poďakovať vypredaný štadión, sa tu bavíme, či na majstrovské oslavy dorazí osem, desať alebo dvanásťtisíc ľudí. A toto je naozaj vážny problém.
Kedysi na Slovan chodilo 40-tisíc fanúšikov, viseli zo stromov i na plotoch. Ladislav Pecko a spol. by vedeli rozprávať. Čo sa pokazilo?
Neviem si to vysvetliť. Niekedy vás to strhne do negatívnych myšlienok. Keď sem prídete a zbadáte prázdny štadión, sám sebe kladiete otázku – pre koho to vlastne robíme? Dá sa tým bojovať? Má to zmysel? Pre koho tí chlapci dennodenne drú, pre koho naša rodina investuje toľké peniaze do takpovediac čiernej diery? My na futbale nezarábame a nie sme tu rok alebo dva. Klubový rozpočet ťaháme už šestnásť. Robíme to predovšetkým pre ľudí. A reprezentáciou v Európe pre mesto i Slovensko.
Samozrejme, potom prídu aj chvíle, keď sa štadión otriasa v základoch, príde množstvo detí. Keď s otcom, bratom, rodinou cítime tie emócie, vidíme ľudí šťastných, vždy sa opäť nadýchneme, že naše peniaze možno predsa len neputujú do kanála. Žiaľ, tých prvých prípadov je stále viac.
Naozaj stačí, aby sa dvihli návštevy, a Slovan dosiahne hospodársku rovnováhu?
Určite áno. My nerobíme futbal preto, aby sme na ňom zarábali. Ale nemôžeme na ňom ani prerábať milióny eur ročne. Ak si spočítate, odkedy naša rodina vstúpila do Slovana, a koľko doň po celý čas investovala, je to za 16 rokov až neuveriteľne vysoké číslo. Bavíme o preinvestovaných desiatkach miliónov eur, aby sme mali rozpočet na úrovni európskych klubov a vrátili Slovan na európsku futbalovú mapu. Nedá sa vyčísliť, koľko energie, úsilia a síl sme vynaložili, aby sme vôbec mohli začať stavať a postaviť štadión, ktorý je dôstojným stánkom aj pre Bratislavu a Slovensko. Bol to doslova boj, aby sme získali všetky potrebné povolenia, pustili sa do prác, a napokon štadión otvorili. S tým boli samozrejme spojená ďalšia enormná investícia na našich pleciach.
Nie všetci si toto celé uvedomujú, no takto to jednoducho je a myslím si, že sa naša rodina nemá za čo hanbiť. My sme ten prvý krok urobili a teraz je to na všetkých fanúšikoch, aby sa pridali, ak chcú takýto alebo silnejší Slovan. Vždy zamrzí, keď vám potom ešte na konci ročníka priaznivci vyhodia na oči, že ste nedoniesli dostatočné množstvo hráčov alebo lepších, ako si oni predstavovali. Hovorím – okej, príďte sem, podporte nás a značná časť z vášho vstupného pôjde aj na prestupy. Fanúšikovia hráčov kupujú s nami. Len spoločnými silami to môžeme zvládnuť a byť ako Slovan silnejší, pretože takto, bez väčšej diváckej podpory, to dlhodobo nie je udržateľné.
Ak by teda na štadión pravidelne chodilo aspoň 15-tisíc ľudí, mohol by si Slovan dovoliť povedzme päťmiliónového hráča?
Určite áno.
Čaká vás s obnovením skautsko-analytického oddelenia aj zmena transferovej stratégie? Aby do klubu prichádzalo menej problémových legionárov či starších hráčov, ale viacej speňažiteľných futbalistov?
Určite. Toto je úloha skautského a dátovo-analytického oddelenia. Aby sme do klubu priniesli hráčov s potenciálom ďalšieho predaja a dokázali tak kreovať zisk. Ide totiž o ďalšiu z oblastí, v ktorých Slovan za posledné roky nebol úspešný. A tak, ako v marketingu, návštevnosti a obchode, aj tu je obrovský priestor na zlepšenie. Ak vo funkcii zotrvám, čo verím, že zotrvám, tak spravím všetko pre to, aby sme ich oživili.
Čo a kedy by sa muselo stať, aby ste vo funkcii nepokračovali?
Ak by sme sa v týchto oblastiach nedokázali posunúť. A nedostal by som dôveru, ktorá sa spája s vyššími kompetenciami a možnosť urobiť zmeny, ktoré považujem za nevyhnutné. Ale celá diskusia prebieha veľmi pozitívne a som presvedčený, že je otázkou dní, max týždňov, kým všetko upraceme a s novým elánom, ambíciami i výzvou vstúpime do nadchádzajúcej sezóny. Koncepcia je na stole. Už ju len odsúhlasiť a vrhnúť sa do roboty.
Priemerný mesačný hráčsky plat v Slovane sa pohybuje okolo 45 až 50-tisíc, luxusné mzdy tvoria 60 až 70 percent 20-miliónového ročného rozpočtu. Tlačí vás prísnosť fanúšikov nekompromisne očakávajúcich úspechy, no skrz-naskrz, neplánujete viac investovať do akadémie? Nestála by obeta pár ligových titulov za to?
Ak znížime rozpočet alebo hráčske platy, konkurencia nám začne utekať, preto ich musíme udržať na aktuálnej úrovni, zároveň byť schopní vytvoriť príjmy navyše a reinvestovať. Veci nevnímam štýlom, ako viac ušetriť, ale ako viac zarobiť. Predaje, vstupné, obchod, marketing, fanshop – to všetko je hodený balík peňazí, na ktorý sa musíme zamerať a správne ho využiť na rozvoj klubu – ako mládeže, tak A-tímu. Som presvedčený, že Slovan z neho dokáže vyprodukovať dostatok prostriedkov, aby držal krok s konkurenciou akou je Slavia či Sparta.
Navyše, transformácia kádra, vygradovanie akadémie a tímový úspech sa dajú spraviť súbežne. Obeta povedzme dvoch rokov nie je nevyhnutná. Postupnými krokmi dokážeme mužstvo prebudovať aj za tri prestupové obdobia, čo je plán. V zime a počas nasledujúceho leta však musia prísť hráči s potenciálom ďalšieho predaja. Verím, že keď budeme robiť rozhovor o rok, tak budú všetky moje plánované zmeny už viditeľné na fungovaní klubu.
Do kádra úžasne zapadol Nino Marcelli, vrátil sa odchovanec Dávid Strelec, pevnou súčasťou je Martin Trnovský, do áčka nakukli aj Habodasz či Božík. No nezamrzí, keď akadémii zamávajú talenty ako Leo a Mário Sauer?
Jasné, že zamrzí, ale to je naša chyba, nie ich. Vybrali sa cestou, akou sa vybrali a my musíme makať na tom, aby sme talentovaných hráčov v budúcnosti dokázali presvedčiť, že tú správnu nájdu aj u nás. Nino Marcelli je dôkazom. V Slavii a v Sparte to už funguje, hráči uprednostnia radšej domáci klub než zahraničie. Veď koľkí Slováci sa trápia v talianskych či iných ligách? Možno keby zostali, presadia sa skôr. Ale je to naša vizitka. My ich musíme presvedčiť, že sa to dá.
V susedných krajinách je divácky záujem o domácu súťaž väčší, no aj boj o titul zaujímavejší. Prospelo by Niké lige, ak by v nej figuroval „druhý Slovan“?
Bezpochyby, konkurencia môže byť pre napredovanie po športovej stránke iba prínosom. Klub s podobnými ambíciami by veľmi pomohol. Dovolím si tvrdiť, že sme ostatným predostreli návod. Nechcem sa už opakovať s Čechmi, ale keď to funguje tam, môže aj tu. Nie je ich o sto miliónov viac, ale o päť. Sila na trhu je veľmi podobná.
V Maďarsku dumajú o založení nadnárodnej súťaže, vraj majú zelenú od UEFA a rátajú aj so Slovanom. Viete si predstaviť, že by ste sa na niečo také dali nahovoriť?
Na oficiálnej večeri s prezidentom Ferencvárosu, pánom Kubatovom, sme sa o tejto téme pred dvomi rokmi zhovárali. Jasne som mu povedal, že Slovan je na vstup do takejto súťaže pripravený.
Keď skloňujeme prestavbu kádra, čo jeho omladenie a „poslovenčenie“? Príchod Roba Maka by spĺňal to druhé, ktorý hráč by však mohol pokryť oba parametre? Čo Tomáš Suslov alebo Adam Obert?
Najmä omladenie. Niektorí do klubového futbalu prehnane vnášajú nacionalizmus, rozdiely v rámci pasu. Ak chcete byť úspešný, musíte hráčov hodnotiť iba na základe kvality, mentality, profi-prístupu a tak ďalej, no či pochádzajú zo Slovenska, Česka alebo z Afriky, je úplne jedno. Nikdy som však netajil, že ak pred sebou mám dvoch rovnocenných futbalistov, prioritou bude Slovák. No prvotný faktor to nie je ani byť nemôže.
Suslov bol pre nás zaujímavý, v lete sme oňho bojovali, žiaľ, mal vyššiu cenovku než sme v tom čase dokázali zaplatiť. Náš boj prebehol a dnes už je zrejme prehratý, keďže sa Tomáš vyprofiloval na prínosný článok v talianskej lige (zvolili ho najlepším hráčom Hellasu Verona pozn. red.). No opäť tá istá pesnička. Keby sme mali, ako ste spomenuli, priemernú návštevu pätnásťtisíc, tak ho dnes možno vieme kúpiť aj za tri alebo štyri milióny. Lenže toľko financií na jedného hráča nemáme.
A čo podpis Roba Polievku? Veľmi chcel v lete, azda ešte viac v zime. Neoplatilo sa za útočníka jeho kvalít zaplatiť aj nad vami stanovený limit?
Asi nie, lebo Polievka už nemá potenciál ďalšieho predaja, to znamená, že ak by sme doňho investovali 700-800-tisíc, v tej chvíli sme sa dokonca bavili o milióne, čo pre nás jednoducho nebolo akceptovateľné. Nemôžeme do hráča bez potenciálu ďalšieho predaja investovať takéto peniaze. V rámci Slovenska pre nás prichádza do úvahy Kaprálik, ktorý je pre nás zaujímavý z pohľadu súčasnosti i budúcnosti.
Prepadávanie sa v predkolách Ligy majstrov až do Konferenčnej ligy, vypadnutie v domácom pohári. Priemerný vek hráčov je zrejme prispôsobený skôr ligovému formátu, respektíve dlhodobej súťaži. Alebo je podľa vás Slovan aj pohárové mužstvo? Respektíve, čo potrebuje, aby ním bol?
Myslím, že Slovan v európskych súťažiach nemá problém, odohrali sme tam kvalitné duely. Áno, v predkolách nie vždy všetko vyšlo ako sme si predstavovali, no čelili sme skutočne silným súperom. Ale samozrejme, výška veku so sebou prináša i potrebu rozumného dávkovania herného času. Čo, keď bojujete v lige, domácom pohári a ešte aj v Európe, nie je úplne jednoduché. Tréner je nútený rotovať zostavu, s povedzme 22-ročným vekovým priemerom by to možno bolo jednoduchšie. Preto musíme kalkulovať so silou, akú máme a potrebne ju vystužiť.
Systém Ligy majstrov sa zmenil, počet účastníckych tímov v milionárskej súťaži narástol. S tým aj šance Slovana?
Určite áno. Nový formát je ďalším lákadlom. Tvrdím to stále – každoročne hrá skupinu Ligy majstrov klub na úrovni Slovana a som si istý, že raz bude aj Slovan. Niekde v budúcnosti to musí byť napísané. Ostáva mi len dúfať, že budem súčasťou toho, ako na Tehelnom poli pohostíme veľké mužstvá.
Ovládnuť ligu šesť rokov po sebe je krásne, obdivuhodné a rekordné, no nezačína byť i nudné? Ak prestupové leto vyjde podľa predstáv, bude cieľom Slovana Európska liga?
Samozrejme. Vyhlásiť, že už tento rok cielime na Ligu majstrov, by z mojej strany bolo trúfalé, každý by ma mal za blázna, ale je to našim snom a ten budeme snívať aj teraz. Čo si (ne)môžeme dovoliť hodnotíme podľa čísel z uplynulej sezóny. Extra-motorom môže byť práve zainteresovanejšia odozva ľudí. Je to na nich.
V ušlej sezóne ste sa vyrovnali Lille, francúzskemu majstrovi spred dvoch rokov, no potom prehrali trebárs s Podbrezovou, naveľa štvortisícovým slovenským mestečkom. Len bežná strata motivácie či únava z nahusteného programu, alebo nie všetci hráči v Slovane majú belasé srdiečko?
Je to hlavne o únave, nie srdiečku. Treba si uvedomiť, že proti Slovanu ide každý na 120 percent. Tak ako sa my vyhecujeme na Lille, Ferencváros alebo Bazilej, tak sa napríklad Podbrezová vyhecuje proti nám. A tak, ako sa niekedy my vyrovnáme Lille či ďalším, tak sa občas tímy z Niké ligy vyrovnajú nám.
Slovan je majstrom po šiesty raz v rade:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo