Znie to až rozprávkovo, keď dnes začnete spomínať na klub zo sídliska, ktorý počas svojej existencie 18-krát menil názov, jeho štadión nespĺňal európske kritéria, no napriek tomu v Lige majstrov ukul najväčšiu senzáciu slovenského klubového futbalu. Avšak, nebyť Juraja Čobeja, zrejme by nebolo ani rozprávkových spomienok.
Rodák zo Stropkova prestupoval do Petržalky na sklonku minulého storočia, prezidentom Artmedie bol už Ivan Kmotrík. „Opýtal sa ma, aké mám dlhy, následne mi dal peniaze, všetko som si vyplatil a o pár dní na to som už chytal prípravný zápas,“ spomína pre Šport24.sk dnes 53-ročný brankár. A zvyšok je história.
Partia okolo Halenára, Ďuricu, Kozáka či Staňa aj vďaka fenomenálnym Čobejovým zákrokom prešla cez Kajrat Almaty, Celtic Glasgow i Partizan Belehrad a zo Štadióna za Starým mostom smerovala ako druhý slovenský zástupca v dejinách do skupinovej fázy Ligy majstrov.
Outsider neprestával šokovať. Doma síce najtesnejším rozdielom podľahol milánskemu Interu, no dvakrát remizoval so škótskym Rangers, raz s Portom a na pôde víťaza „ušatej“ trofeje spred dvoch rokov dokonca zvíťazil 3:2. Zverencov trénera Vladimíra Weissa od postupu do osemfinále delil jediný bod, napriek tomu ukuli neopakovateľnú senzáciu.
„Dokopy som za ten rok podával daňové priznanie na tri milióny, za čo som si v bardejovskej časti Dlhá lúka postavil dom,“ na rovinu priznáva Čobej a jedným dychom pokračuje.
„Musel som začať všade chodiť autom, pretože akonáhle som išiel napríklad električkou, zakaždým som meškal. Ľudia sa chceli so mnou fotiť, rozprávať, bol som naozaj známy. Napriek tomu som ostal tým istým Jurajom ako predtým.“
Po úžasných výkonoch padol do oka nejednému záujemcovi, špekulácie dokonca spomínali Brazíliu. Lenže, ako sám tvrdí, prestúpil „akurát tak na Kramáre“.
Výbornému gólmanovi totiž začali strpčovať život vážne zdravotné problémy.
Tri dni po záverečnom vystúpení Petržalky v milionárskej súťaži z ničoho nič odpadol v obchode. Vyšetrenia odhalili nádor na mozgu. Našťastie nezhubný.
„Ale bol na zlom mieste, len stotinu milimetra od pohybového centra. Musel som tak podstúpiť komplikovanú operáciu pod režisérskou taktovkou pána profesora Juraja Šteňa, ktorá mi zachránila život,“ hovorí otvorene.
Doktori mu vraveli, že medzi žrďami viac stáť nemôže, nezlomný chlap navzdory tomu s helmou na rugby odchytal trebárs ešte prípravný reprezentačný duel proti Belgicku. V roku 2011 sa však s futbalom definitívne rozlúčil.
„Nejakú dobu po hráčskej kariére som trénoval, ale zadarmo sa to stále robiť nedá. Pridružili sa k tomu zdravotné problémy, už dlhší čas ma neposlúcha srdiečko, kvôli čomu beriem dosť liekov. Mám za sebou už aj jednu operáciu, druhá ma čaká v marci v Šaci. Má ísť o nejakú novú metódu, absolútne netuším, o akú, no budem v úplnej narkóze, takže prirodzene, mám z toho rešpekt,“ priznáva legenda, ktorej, napriek všetkému, radosť zo života rozhodne nechýba.
Momentálne pracuje v bardejovskom mestskom podniku služieb, večný úsmev na tvári nestráca. „Vstávam o pol piatej, v lete kosím, v zime pílime, a celkovo mám na starosti údržbu. Nedávno mi zvýšili plat, no stále to nie je ani zďaleka tisícka v hrubom, ale nesťažujem sa. Po robote idem domov, najem sa a odpočívam. Keď sa oteplí, motám sa v záhradke, pričom pestujem skoro všetko, akurát k exotickému ovociu som sa ešte nedostal. Možno tým otepľovaním príde čas aj na to,“ uzavrel Juraj Čobej.
Dávid Hancko je v osemfinále Ligy majstrov. Pozrite si zostrih zápasu AC Miláno verzus Feyenoord Rotterdam:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
