S Kylianom Mbappém by si na stovke veril. Aj vďaka regeneračným nohaviciam, ale najmä kvôli bleskovému štartu, aký nemá ani motorka. Adrián Kaprálik napodobnil i Luisa Suáreza, jeho rýchlosť volá do Európy a je len otázkou času, kedy ho k top ligám sveta bude tlačiť futbalovosť samotná. No nemuselo to tak byť.
Pochádza z rodiny pripomínajúcej futbalový gang, preto mu prezývka „Kapo“ sedí dokonale.
„Futbal hral otec, dedo za Ružomberok a strýkovia v mládežníckej repre. Všetci boli stopéri, silní do tela. Po kom som zdedil rýchlosť? Fakt nemám poňatia,“ uškrnul sa 20-ročný sympaťák a roztrúsil debatu na drobné.
Nech na trávniku spravil hocičo, vyzeralo to jednoducho. Špunt v drese po kolená jazdil na krídle ako utrhnutý, poľahky točil o hlavu vyšších protihráčov a s priemerom štyri trefy na zápas bavil Oravu.
Jeho dve 60-gólové sezóny neubzikli ani Žiline. Od trinástich tak býval na akadémii a pod Dubňom mohol snívať vo veľkom. Ale zákerné zranenie ho rýchlo prebralo.
Diagnóza: osgood-schlatter. Stehenné svaly sa pod kolenom v dôsledku výrazného preťaženia vytrhli z chrupavky. Na oboch nohách.
„Keď som sa po tréningu vrátil domov, s kamošmi sme do desiatej zostávali na ihrisku, celé prázdniny. Kolená to neuniesli, nemohol som ani poriadne behať,“ rozrozprával sa Kaprálik.
„Doktori ma odpisovali, vstrekovali mi injekciu za injekciou a vraveli, že na futbal môžem definitívne zabudnúť, no potom ocino našiel pána Maloviča. Ten ma behom piatich minút prezrel, predpísal lieky a za tri mesiace som bol fit,“ pokračoval.
Po návrate chcel pod náporom vedenia len rýchlo objaviť starú formu, nakoniec zabil dve muchy jednou fantastickou jarou a na veštby odborníkov o rozlúčke s futbalom odpovedal 39 gólmi a majstrovským pohárom.
Ocenenie SFZ pre najväčší slovenský talent v kategórii U15 preberal ako najlepší strelec prvej ligy.
Tituly kropil šampusom s mladším i starším dorastom a úspešné mládežnícke hodiny nechal zvoniť aj v Lige majstrov. Veď žiadny iný tím spod Tatier sa v Európe tak ďaleko nedostal.
Že na Slovensku s loptou vyniká, o tom niet sváru, no akonáhle si ju hodí po čiare, je mu naša krajina malá. Adrián Kaprálik má namiesto lýtok turbomotory a s rýchlosťou 36,1 km/h sa radí pred mená ako Mohamed Salah, Adama Traoré alebo Kyle Walker. Dokonca na rovnakú úroveň s Marcusom Rashfordom či Kylianom Mbappém.
„Paradox je, že som maximálku vyvinul s loptou. Keď mi ju kondičný zaznamenal, povedal, že takú istú má Mbappé. Neviem si to overovať pravidelne, štatistiky sa nonstop menia, čip nenosí každý a stále. Ale na stovke by som si s ním určite veril,“ žmurkol.
Obrancovia ho nechytia ani na motorke, preto keď sme sa pýtali, kedy ho naposledy niekto predbehol, nastalo ticho.
„Na medzinárodnej scéne bol rýchlejší iba Mychajlo Mudryk z Chelsea. No akonáhle dostanem loptu za obranu, asi nikto nemá šancu,“ rozpamätal sa.
Ťažko ide do hlavy, že sa šprintérske kúzlo ukrýva v regeneračných nohaviciach.
„Oficiálne sa volajú lymfodrenážne, vyzerajú ako otepľovačky. Mám k nim kompresor, ktorý na nohy tlačí teplý vzduch kvôli lepšiemu prekrvovaniu.“
Kým dva roky dozadu nosil v áčku „prebytočnú“ šestku ako ofenzívna alternatíva, dnes má na chrbte desiatku ako najlepší strelec mužstva. Ľahko vycítiť, že Kaprálikova rola v kabíne je už úplne iná.
„Nie každý môže v Žiline obliekať dres s číslom 10, vedúci mi to sprvu ani nechcel dovoliť. Musel som si ho vydobyť na trávniku, no myslím, že ho mám zaslúžene. Cítim na sebe oveľa väčší tlak, chalani mi veria a ja im chcem pomáhať čo najviac,“ dodáva odhodlane.
Do roly lodivoda zapasoval ako uliaty, na prvú trefu síce čakal dlhých desať kôl, no keď v sedemnástom vykúpal Slovan, „šošoni“ šaleli.
Bodaj by nie, veď štyrikrát sa proti „belasým“ naposledy presadil Luis Suárez, a to v službách Ajaxu Amsterdam, teda veľmi dávno. Uruguajčanov nástupca po životnom vystúpení ani neotvoril mobil.
„Čítam, čo sa o mne píše, ale radšej až na druhý deň, keď mi vychladne hlava. Dať štyri góly a Slovanu? Momentálne jeden z najlepších výkonov v kariére, ale stále ich môžem streliť päť a v Premier League,“ nechce dovoliť vyhrať spokojnosti.
Pritom deväť zásahov v 27 dueloch nie je na krídelníka málo, koniec koncov viac majú na konte len Polievka, Krstovič a Čavrič. „Radšej trafiť v každom zápase jeden, ako mať na účte tri hetriky. Góly musím rozložiť a najmä ich strieľať častejšie,“ dodal.
Navyše žltozelených vyšvihol do hornej šestky práve Kaprálikov cit okamihu, keď proti Liptovskému Mikulášu rozhodol v 86. minúte.
„Najjednoduchšia cesta do Konferenčnej ligy je predbehnúť Trnavu, prinajhoršom skončiť na štvrtom mieste a zabezpečiť si účasť skrz baráž, také sú tímové ambície,“ hovorí presvedčený, že MŠK by sa v kvalifikácii ujala minimálne tak, ako vlani DAC, Spartak či Ružomberok.
„Naposledy sme sa prebojovali najďalej, vypadli až v štvrtom predkole, ku skupinovej fáze chýbal posledný krok a to nám taktiež fandil málokto. Myslím, že by sme nesklamali, Žilina si v Európe verí.“
Titul pod Dubňom neoslavovali šesť rokov, sedemnásobný šampión od svojho premiérového triumfu (2002) na majstrovskú trofej ešte tak dlho nečakal. Najmladší káder v súťaži šliape do plných, ale občas náladovému stroju by sa nejaká stabilná súčiastka navyše zrejme hodila.
„Potrebujeme dozrieť, ale samozrejme, aj skvalitniť. Pod novým trénerom sa zlepšujeme deň za dňom, konkurencia rapídne dvíha úroveň mužstva, no posily by som privítal. I keď nevedno, či to bude možné,“ priznal i pridal prognózu.
„Kto vyhrá ligu? Dunajská. A kedy to bude Žilina? Ťažká otázka, ale do piatich rokov je to hádam doma.“
Nielen 60-metrovým šprintom proti Dukle ukázal, že tu rýchlejšieho hráča nemáme. V juniorskej ankete Futbalista roka skončil druhý a debut v najcennejšom drese si odkrútil ešte na sklonku novembra.
Nečudo, že sa po oznámení nominácie na úvodné kvalifikačné duely mnohí divili, kde je Kaprálik.
„Na to môžem odvetiť jediné – viac trénovať a dokazovať svoje kvality na ihrisku, aby sa o nich presvedčil i tréner. To ako sa rozhodol, plne akceptujem,“ nechal sa počuť.
A minimálne v úzadí mysle vie, že pravidelné zapájanie sa do bojov o EURO by mu zvýšilo šancu predstaviť sa na záverečnom turnaji. Samozrejme, to by najskôr Slovensko muselo postúpiť.
Preto dáva značnú vážnosť aj „dvadsaťjednotke“, veď s páskou na ruke musí. Mládežnícka reprezentácia čaká od svojho kapitána vodcovský elán a aj keď sa na ME 2023 nepredstaví, v roku 2025 bude na šampionáte v úlohe usporiadateľskej krajiny. A to je veľká vec.
„Určite mám dosť skúseností, aby som mužstvu pomohol, so Sebom Nebylom a Maťom Šviderským ťaháme partiu i jeden druhého. Vlaňajší výber bol výborný, ale veľa chalanov zostáva, takže o dva roky môžeme byť ešte silnejší. A domáce prostredie je obrovská výhoda,“ dúfa rodák z Oravy, ktorý so „sokolíkmi“ pár dní dozadu vyhral turecký pohár ako najlepší útočník turnaja.
Aj to svedčí, že Adrián Kaprálik tu nie je chvíľku a to najlepšie ho ešte len čaká. Už teraz má hodnotu pol milióna a komu nie je futbal cudzí, chápe, že jeho potenciál by sa dal krájať. Tak už ho ostáva len naplniť.
Pozrite si zostrih sobotňajšieho duelu MŠK Žilina - Spartak Trnava:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
