Postavte mu sochu, natočte o ňom film, napíšte knihu a zaraďte ho k významným postavám futbalovej histórie. Pretože kam vkročí, tam ju prepisuje.
„Môžeme, už som triezvy,“ so svojským humorom ochotne prijal našu žiadosť o rozhovor. Chlap ako Lukáš Hradecký je proste iba jeden. Neveríte? Tak si to rozoberme na drobné.
Futbalový brankár sa vo Fínsku nikdy nestal športovcom roka. Potom prišiel rodák z bratislavských Kramárov a už to neplatí.
Fínska reprezentácia sa nikdy nekvalifikovala na veľký šampionát. V roku 2021 s tým istým mužom v bráne už na majstrovstvách Európy zdolala neskorších semifinalistov z Dánska.
Leverkusen sa za 120 rokov svojej existencie ani raz nestal nemeckým šampiónom. Až 34-ročný gólman mu pred dvoma týždňami vychytal premiérový titul. Dokonca s lepšími číslami než legendárny Manuel Neuer.
Ťahať sériu 44 zápasov bez prehry vo všetkých súťažiach sa nepodarilo žiadnemu tímu z top piatich európskych líg. Bayer „Winnerkusen“ je už na méte 45 a končiť ešte nehodlá. A Fín so slovenskými rodičmi na tom má opäť podstatnú zásluhu.
Žiadny bundesligový tím nezískal v jednom ročníku 92 bodov. Bayer má štyri kolá pred koncom 80, v hre teda zostáva ešte rovných dvanásť.
Nehovoriac o tom, že „farmaceutov“ čaká finále nemeckého pohára i semifinále Európskej ligy. Aj pre tieto fakty sa nehanbíme tvrdiť, že Lukáš Hradecký je kapitánom mužstva s najlepšou formou na svete, schopného vyhrať proti hocikomu. A nebojácne kráčajúcim za prvým „double“ či „treble“ v dejinách.
S čím ste sa zobúdzali v nedeľu 14. apríla? Bolo vstávanie pred (napokon) rozhodujúcim zápasom s Werderom Brémy iné než v bežný deň?
Pravdupovediac, nespal som tak dobre ako obvykle, ale žiadna nervozita. Čakal som na zápas, koncentroval sa a trošku cítil, že dnešok môže byť špeciálny.
A potom zrazu bežala 90. minúta, na svetelnej tabuli svietilo 5:0, húfy fanúšikov poskakovali za postrannými čiarami pripravení vyštartovať na ihrisko, rozhodca dával píšťalku k ústam... Čo vám behalo hlavou?
Po štvrtom góle som sa trošku bál, aby ľudia ešte vydržali, nech sa náhodou čosi neskomplikuje, lebo v Nemecku je skutočne možné čokoľvek. Našťastie sa upokojili.
A potom som si všetko akosi začal uvedomovať – 83. minúta, 4:0 – k*rva, veď my budeme nemeckí majstri! Už som sa len smial. Keď padol piaty gól, nešlo to zastaviť. Fanúšikovia vybehli na trávnik, naši tuším požiadali rozhodcu, aby to odpískal bez nadstaveného času. A tak aj spravil.
Aké je byť majstrom Nemecka?
Stále sa usmievam. Mám obrovskú radosť, že som v takomto veku ešte stihol titul. Ako som vravel minule, neuveriteľné je nielen to, že sme ho získali, ale aj akým spôsobom. Veď stačí zvládnuť posledné štyri zápasy a sezónu dohráme bez prehry. Ak by toto vyšlo, premiérový titul Leverkusenu bude ešte výnimočnejší.
Vaša šnúra neporaziteľnosti vo všetkých súťažiach trvá už rekordných 45 zápasov. Až deväťkrát ste výsledok zachránili v nadstavenom čase. Xabi sa vám vyhráža, že budete behať koliečka navyše, alebo čo sa skrýva za touto mágiou?
Ani ja nepoznám presnú odpoveď. Asi kombinácia dobrého futbalu, unaveného súpera, trošky šťastia, akiste hrá nemalú rolu i psychika. Neviem, či napríklad Dortmund v 97. minúte ešte rátal s tým, že môžeme vyrovnať, no my sme nezapochybovali. Aj keď som si už myslel, že ten gól asi budem musieť streliť ja. Bol som pripravený vyštartovať na roh, ale Xabi ma zabrzdil. Tak som čakal na polovici ihriska. A vidíte, nakoniec to tam aj tak padlo.
Ste prvým kapitánom v histórii, ktorý s „farmaceutmi“ dokázal ovládnuť Bundesligu, navyše s lepšími číslami než legendárny Manuel Neuer. Napríklad v Dánsku vás volali „Pán Čisté konto“, teraz vám spoluhráči či fanúšikovia hovoria ako?
Ešte stále Lukáš, a nemusia nijako inak. Je to fantastické, áno, ale ako som hovoril naposledy, štatistiky sú mi ukradnuté. Jasné, pekná vec, ale v podstate automatická, keď vyhráte ligu, navyše takýmto spôsobom, prirodzene budete mať i čisté kontá. No určite ma tešia, máme pred sebou štyri ligové duely, hádam teda pár núl ešte prihodím.
Z Bayeru „Neverkusen“ sa po 120 rokoch konečne stal „Winnerkusen“. Na vetu, že by vám pred štadiónom mali postaviť sochu, ste zareagovali – uvidíme, ale dnes oslavujeme a pijeme. Tak aké bolo pre zmenu vstávanie v pondelok 15. apríla?
Bol som unavený, trochu ma bolela hlava, ale priateľka mi dala do rúk malú dcérku a rýchlo som vytriezvel. Takže, nebol to víťazný pohár, ale dcérka, s kým som sa zobúdzal.
Kamaráti, rodina, dokonca brácho dostal v Skalici dva dni voľna a priletel, výborná párty. V kabíne boli všetci vítaní, oslavovali sme tam i vo vipke, tiež šli do sauny. Akurát neviem, či chalani stále mysleli na to, že sú pred nami ďalšie dôležité zápasy, pretože, až taký cirkus, ako som čakal, to veru nebol. Obrovská eufória, samozrejme, ale všetci sa správali veľmi slušne.
Takže o oslavách na slovenský štýl sa zatiaľ hovoriť nedá?
Tie nás dúfam ešte len čakajú. Možno práve po poslednom pohárovom dueli niekam odletíme na pár dní. Bohvie, čo sa vymyslí.
Vaši priaznivci si však majstrovský okamih užili do plných priamo na trávniku – ako praví šampióni. Súdiac podľa záberov z nasledujúceho rána, taká spúšť asi v Nemecku nezostáva ani po Oktoberfeste či koncerte skupiny Rammstein.
„Čmajzli“ nám sieťky z brán, na LED reklamách kde-tu badať škody, ale trávnik prekvapivo vydržal, z okna vyzeral celkom obstojne. Uvidíme, v akom stave bude proti Štuttgartu.
A z vás, ako ich miláčika číslo jeden, museli „strhnúť“ od dresu po rukavice zrejme všetko. Alebo rozdá niekto aj viac fotiek či podpisov než vy?
Asi tréner, možno aj Jeremie Frimpong, no momentálne sú všetci veľmi žiadaní. Aj pred tréningovým centrom nás čaká väčšia masa než kedysi. Avšak, po spečatení titulu som autogramov vôbec nerozdal veľa. Ľudia chceli všeličo, no povedal som im, že tieto kúsky si nechám pre seba a dám podpísať spoluhráčom.
Ochranka nás upozorňovala, že ak chceme, môžeme chvíľu zostať medzi nimi, ale lepšie bude ísť hneď dnu. No podobnú inváziu som už zažil vo Fínsku a oba razy všetko prebehlo v normále. Emócie cítiť, určite, diváci majú vypité, ale nespôsobili žiadne problémy, správali sa umiernene, slušne. Aj to hovorí veľa o ľuďoch či samotnom klube.
Ani zo štadióna sme nemuseli utekať potajomky, minimálne ja nie, spomedzi hráčov sme s Robertom Andrichom totiž odchádzali poslední. Bolo neskoro, okolie prázdne a šli sme aj inými autami, keďže šoférovať sme v tom čase rozhodne nemohli.
Xabi Alonso Bayern dôverne pozná, práve v Allianz Arene ukončil svoju bohatú hráčsku kariéru. Nespomínal, ako sa asi cítia Bavori, zosadení z trónu po jedenásťročnej nadvláde?
Azda ešte lepšie by tamojšiu situáciu vedel priblížiť Josip Stanišič, ktorý je u nás na hosťovaní z Mníchova. Ale nepadlo o tom ani slovko, Bayern nie je podstatný. Vyhral Leverkusen, oslavy sú naše, to je dôležité.
So Xabim sme si dali pivko, no všade bolo toľko ľudí, že sme nestihli nič reflektovať. Na analytické konverzácie bude čas neskôr, teraz pokračujeme v práci. Stále máme pred sebou veľa roboty.
Vraveli ste, že vám tréner po titule doprial iba jeden voľný deň. Nechceli ste ho ako kapitán požiadať o viac?
Najvzácnejšie je, že to v kabíne ani nikomu nenapadlo. Nikto nedošiel, že Lukáš, vypros nám o deň navyše. Všetci sú hladní za trofejami, po ďalších úspechoch, navyše sme už v stredu leteli do Londýna kvôli Európskej lige. Je fantastické, že z nás ani po „vybavení“ bundesligového titulu či oslavách neopadla motivácia. Ale tak by to malo byť. Ako sa hovorí, „work hard – play hard“, alebo po slovensky – keď si bol chlap večer, buď chlap aj ráno.
Čaká vás finále nemeckého pohára i semifinále Európskej ligy. Škoda, že ste si na začiatku sezóny nestavili, že Leverkusen získa treble, čo?
To by som asi nemohol, ale určite tam svietil dobrý kurz. De Rossiho AS Rím nás poriadne preverí, ale pravda, v pohári sme favoriti a bola by škoda to nevyužiť. Udiať sa môže hocičo, futbal je brutálne hra, no bez debaty chceme ešte minimálne jeden titul, to je fakt.
V jednom rozhovore ste priznali, že na rande sa vám kolená raz roztriasli. Roztriasli sa vám niekedy aj medzi žrďami, počas tejto sezóny?
To už nie. Pred výkopom ma vždy nakopne adrenalín, ale nervózny nebývam. Tieto časy mám vďakabohu za sebou.
Kedy sme pochopili, že titul naozaj môže byť náš? Bola to taká tabuľková sekvencia. Začala minulé leto, kúpou nových posíl Xhaku či Grimalda, už tréningy vyzerali veľmi sľubne. Potom sme v 94. minúte obrali o body Bayern, na jeho ihrisku, na víťaznej vlne vonku zdolali aj Lipsko a začali si poriadne veriť. Chalani sa zo zimných dovoleniek vrátili v neskutočnej kondícii, všetci jednoducho chceli. A keď u nás vo februári padol Bayern (3:0), vedeli sme, že sme skutočne blízko.
A čo ľudia v meste alebo v klube hovoria na manko, aké ste Bavorom naložili? Veď štrnásťbodový náskok na čele tabuľky mal pred Bayernom naposledy Štuttgart v ročníku 1991/92. Lenže Mníchovčania vtedy skončili až na desiatej priečke.
Presne to je na tom výnimočné. Nielenže sme Bayernu prerušili jedenásťročnú hegemóniu a zvíťazili prvý raz v histórii, ale aj absolútne suverénne. Nikto nemôže tvrdiť, že za nás ligu vyhrala šťastena, veď nám ostáva zvládnuť štyri zápasy, aby sme ročník uzavreli bez prehry. Akúsi pečiatku sme do dejín už vtlačili, ale toto by bol ozaj tučný zápis, odzrkadľujúci charakter mužstva. Bavíme sa, hráme, pokračujeme na sto percent, možno si stále neuvedomujeme, čo sme vlastne dosiahli, ešte sa nad tým ani nebol priestor poriadne zamyslieť. Reflektovať asi budeme až na dovolenkách.
Štyri kolá pred koncom máte na konte 80 bodov. Taký počin sa v celej bundesligovej histórii podaril len Bayernu v sezóne 2012/13, inak nikomu. No vy môžete tromfnúť i jeho konečné maximum, 91 bodov, keďže v hre ich je ešte dvanásť. Je táto sezóna iba akýmsi výstrelom do tmy alebo projekt Leverkusen vytvoril z Bayeru top nemecký klub, ktorý sa odteraz každoročne bude uchádzať o majstrovský titul?
Veľmi dobrá otázka, ktorú dúfam zodpovie druhá možnosť. Práve zastabilizovanie formy bude veľkou výzvou a cieľom nadchádzajúceho ročníka. A určite nie jednoduchým, pretože súperov sme už dostatočne varovali, že si na nás treba dať bacha. Tlak na nás bude úplne iný než teraz. Ale na tieto úvahy zostane dosť času v auguste.
Aj preto bude kľúčové udržať pokope káder. Zrejme je dobrým znamením, že extra-žiadaný tréner Alonso zostáva, však?
A možno presne takú podmienku si vyjednal so športovým vedením klubu, že ak zostane on, musia udržať i mužstvo. Cez leto nečakám žiadne veľké predaje, vo futbale je síce všetko možné, ale kvalifikovali sme sa do Ligy majstrov, čaká nás veľa nových vecí, tak prečo nepokračovať s mančaftom, ktorý funguje na výbornú?
Ostatní to vnímajú podobne. Rodinné prostredie, tréningový komplex... nevidím dôvod teraz premýšľať o prestupe inde. Samozrejme, Florian Wirtz a spol. niekedy určite odídu, veď Real Madrid alebo Bayern sú na ešte vyššej úrovni, no momentálne sa tu všetci máme skvele. Navyše, s takým trénerom, to kričí samo za seba, že netreba odchádzať.
Takže vy letné ponuky budete takisto jednu za druhou hádzať do koša?
Áno, áno, som starý pes, ja už asi nikam vyššie nepôjdem (smiech).
No že si raz kopnete v rodnej krajine nevylučujete.
Určite nie, možno sa transfer na Slovensko niekedy podarí. Ako som povedal naposledy, zahrať si s bratmi, kdekoľvek to bude, je sen, aký som si dosiaľ v kariére nesplnil. Matej momentálne pôsobí v Skalici. Uvidíme, čo prinesie život. Môj kontrakt s Leverkusenom však platí ešte dva roky, ktoré si chcem maximálne vychutnať.
Stavíte sa cez leto aj v Bratislave, na prázdniny ku babkám?
Jasné, už je to naplánované. V januári sa nám narodila dcérka, musíme ju predsa všetkým ukázať.
Pozrite si reportáž priamo z Leverkusenu:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
