Barbora si počas štúdia medicíny vybrala odbor patológie. Uvedomila si, že mŕtve telá v nej nevyvolávajú žiadne emócie, no naopak, s chorými a umierajúcimi súcití až príliš. Jej úlohou je najmä diagnostika ochorení a tvrdí, že sa dennodenne stretáva s tými istými diagnózami. Krúti nad tým hlavou, pretože vie, že dôkladná prevencia by mohla ich výskyt znížiť. Svoju prácu miluje, čo sa však o slovenskom zdravotníctve povedať nedá. Cez zimu sa musí s kolegami prikrývať dekami, pretože okná u nich v laboratóriu, ako sama hovorí, plnia iba symbolickú funkciu.
Patológia je odbor, ktorý neláka mnoho medikov. V spoločnosti kolujú mýty, že lekár v tomto odvetví trávi celé dni v pitevni, kde vykonáva obhliadku mŕtvych tiel. Táto práca sa môže zdať ako veľmi morbídna, no opak je pravdou.
Patologička v atestačnej príprave Barbora Šebeš tvrdí, že ide o úžasný odbor, ktorý jej dokáže poskytnúť úplne všetko. Horšie je to však so stavom slovenského zdravotníctva. Nadčasy, nedostatočne vysoké platy, mizerné podmienky v nemocniciach. Aspoň takto to zhodnotila Barbora zo svojich doterajších skúseností.
Tvrdí, že v rámci diagnostiky ochorení sa denne stretáva s tými istými diagnózami, ktoré postihujú množstvo Slovákov. Ich vysoký výskyt dokazujú aj štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií. Barbora dodáva, že by pritom stačilo dbať na prevenciu. Väčšina ľudí ju však zanedbáva.
V rozhovore sa dozviete:
V čom spočíva práca patologičky
Prečo je pre medicínu nenahraditeľná a dôležitá
S akými diagnózami sa Barbora denne stretáva a prečo sa v takom počte vyskytujú u Slovákov
Ako prebieha pitva
Ako zapácha rozkladajúce sa ľudské telo
Čo sa stane, keď sa patológ pomýli
Ako sa jej pracuje v slovenskom zdravotníctve
Či zvažuje odchod do zahraničia
Medzi medikmi koluje názor, že sa patológmi stávajú lekári, ktorí na viac nemajú. Stretli ste sa s tým?
Stretla som sa s mnohými tvrdeniami o patológoch. Či už to ľudia myslia vážne, alebo sa snažia byť vtipní. No len málokedy sa trafia. Patológ je lekár, ktorý vyštudoval šesť rokov štúdia v odbore všeobecné lekárstvo, rovnako ako všetci ostatní lekári. Následne sa neustále vzdeláva a pripravuje na atestáciu v štvorročnom, po novom päťročnom programe patologická anatómia. V práci mu chodí materiál prakticky zo všetkých chirurgických oddelení. Zjednodušene – čo sa vyreže, to prejde cez patológa, ktorý určí diagnózu. Musí sa orientovať v chorobách gastrointestinálneho traktu, gynekológie, urológie, dermatovenerológie, otorinolaryngológie a mnoho ďalších, na rozdiel od kolegov, ktorí sa zaoberajú najmä svojím odborom. Bez ohľadu na to, či nám príde črevo alebo mozog, musíme k tomu zaujať nejaké stanovisko. Presný opak je teda pravdou, patológ je jeden z najrozhľadenejších lekárov.
Čo vás najviac zaujalo na patológii, prečo ste si ju vybrali?
Počas štúdia na vysokej škole som mala možnosť nazrieť do väčšiny klinických odborov. Ukázalo mi to všetky možnosti, ktoré som nechcela robiť. Som povahovo veľmi introvertný človek, ktorý rád žije vo svoje hlave, pracuje svojím tempom a nerád sa rozpráva celý deň s ľuďmi. Patológia je úžasný odbor, ktorý mi toto všetko vie poskytnúť. Pitvy som vždy prežila bez problémov, neprišlo mi zle, nikdy som z nich nemala nočné mory. Neprekážali mi ani pitvy novorodencov a plodov. Uvedomila som si, že mŕtve telá vo mne nevyvolávajú žiadne emócie, na rozdiel od chorých a umierajúcich ľudí, s ktorými som vždy súcitila až príliš. Vzala som to ako znamenie, že patológia alebo súdne lekárstvo by mohla byť vhodná cesta pre mňa.
Koľko rokov pracujete v tomto odbore?
Nastúpila som po škole v roku 2019 a s krátkou prestávkou na materskú dovolenku pracujem doteraz.
Aký je rozdiel medzi patológom a súdnym lekárom?
Zjednodušene, patológ je lekár, ktorý pracuje primárne pre živých pacientov. Jeho prácou je diagnostikovať choroby z tkaniva živého pacienta. Súdny lekár určuje príčinu smrti zo súdnej pitvy a spolupracuje s políciou na objasnení trestných činov.
Prečo ste si vybrali patológiu a nie práve súdne lekárstvo?
Po škole som si medzi týmito dvomi odbormi nevedela vybrať. Na každom ma niečo fascinovalo. Preto som posielala žiadosti o zamestnanie do obidvoch a rozhodla som sa, že to nechám na osud. Ten vybral patologickú anatómiu a ja som za to vďačná.
Predstava mnohých je, že vašou prácou je primárne pitvanie mŕtvol, no realita je zrejme niekde inde. V čom všetkom spočíva vaša práca?
Pitva prechádza postupne do úzadia a tvorí iba malé percento práce patológa. Klinický patológ sa zaoberá histopatológiou a cytológiou, teda študuje tkanivá a bunky postihnuté chorobou. Najčastejšie ide o diagnostiku nádorov. Patológ zistí, či je nádor zhubný alebo nezhubný a určí jeho typ. Spolupracuje najmä s onkológmi, genetikmi a chirurgmi. Prehliadky mŕtvych tiel sú pod správou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Môže to vykonávať akýkoľvek lekár, nespadá to priamo pod patológov. Niektoré obhliadky robia iba súdni lekári, ale to sú zvyčajne už špecifické prípady trestných činov. Obhliadajúci lekár následne určí, či je zomrelý adept na pitvu. Túto pitvu vykonávajú súdni lekári na pracoviskách ÚDZS.
Ako vyzerá váš deň v laboratóriu?
Po príchode do práce zapínam počítač a mikroskop, vedľa ktorého ma čakajú nevybavené bioptické preparáty, teda ultratenké kúsky tkaniva na podložných sklíčkach, ktoré sa vkladajú do mikroskopu. Tie väčšinu dňa odčítam, vyhodnocujem a zapisujem diagnózy do systému. V priebehu doobedia ma zavolajú na excidovňu, čo je priestor, kde prerezávame kúsky orgánov, ktoré nám poslali klinickí lekári. Z orgánov si vyberieme vhodné časti, ktoré nám pomôžu určiť diagnózu. Ako neatestovaný patológ v príprave musím ešte všetko, čo na sklíčkach pozriem, presunúť atestovanému kolegovi na kontrolu.
Musí mať na túto prácu človek silný žalúdok?
Podľa mňa na každú prácu v zdravotníctve musí mať človek silný žalúdok. Mne osobne neprišlo fyzicky zle ani raz, ani počas excidovania, teda prekrajovania tkaniva, ani počas pitvy. A čo sa týka psychickej stránky, každý deň vidíme zhubné nádory. Verím, že to človeka trochu zmení.
Ako vyzerá proces excidovania nádoru či orgánu? Čo všetko musíte urobiť?
Nádory zmeriame, posúdime resekčné okraje, aby sme vedeli, či chirurgovia odstránili útvar celý. Vezmeme si reprezentatívne rezy, poprípade posúdime ďalšie patologické zmeny v okolí tkaniva. Všetko závisí od toho, o aký orgán ide. Pri každom máme individuálne postupy.
Pamätáte si prvý nádor či orgán, ktorý ste excidovali?
Úplne prvú vec, čo som excidovala, bolo kožné znamienko. Z väčších materiálov bola prvá maternica.
Aké to bolo?
Úprimne, veľmi sa mi prvýkrát triasli ruky a bála som sa, aby som niečo nepokazila. Prekonala som to však rýchlo, pretože roky maľujem a robím rôzne ručné práce, takže som so svojím rýchlym učením nových motorických zručností veľmi spokojná. Tkanivo býva pri excidovaní po fixácii vo formalíne tuhé a studené.
Ako ste spomínali, momentálne ste v atestačnej príprave, súčasťou ktorej je aj určitý počet vykonaných pitiev. O aký počet bežne ide?
Počet povinných pitiev závisí od dátumu, ku ktorému ste sa zapísali do atestačnej prípravy. V mojom prípade je to oficiálne 200 pitiev, 100 vykonaných a 100 asistovaných. Po novom sa číslo znížilo na 50.
Kedy vás to čaká?
Pracujem na tom teraz.
Ako si spomínate na prvú pitvu, ktorú ste videli?
Medik sa stretáva prvýkrát s pitvou na anatómii. Anatomické pitvy sú špecifické tým, že telá sú naložené a konzervované vo formalíne, aby sa nerozkladali. Na nich sa učíme štruktúry, na človeka sa to telo vo výsledku už príliš nepodobá. S pitvou „čerstvo“ zosnulého, teda patologickou pitvou sa stretávame už na hodinách patológie. Takáto pitva objasňuje úmrtia v ústavných zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli navodené chorobami. Potom tu máme pitvy súdnolekárske, kde sa, zjednodušene povedané, podieľal na úmrtí nejaký vonkajší faktor a súdne pitvy, ktoré nariaďujú orgány činné v trestnom konaní podľa trestného poriadku. Moja prvá pitva bola teda anatomická a okrem zápachu formalínu, roztekajúcemu sa tuku v prehriatej malej pitevni na škole, z nej iné publikovateľné spomienky nemám. Moja prvá patologická pitva bola žena, mala okolo 50 rokov. Príčinu smrti si už však nepamätám, keďže nás bolo veľa okolo pitevného stola a skoro nič som so svojou výškou nevidela.
Z toho, čo ste zatiaľ videli, viete popísať, ako približne vyzerá proces pitvy, čo všetko je potrebné urobiť?
Pitva sa začína obhliadkou tela a popisom, následne sa otvorí hlava, preskúma sa mozog, potom hrudná a brušná dutina. Skúmajú sa jednotlivé orgány a zmeny na nich, ktoré viedli k úmrtiu.
Zrejme sa vás to pýta mnoho ľudí. Keď niečo pitvete, nesmrdí to?
Rozkladajúce sa ľudské telo pri pitve nevonia ako konvalinky. Mne osobne to pripomína pach surového mäsa v mäsiarstve. V prípade excidovania sú všetky tkanivá vopred naložené vo formalíne, aby sa konzervovali. Je to nepekný zápach, našťastie však máme výkonný digestor, vďaka ktorému to cítime minimálne.
Práca patológa spočíva aj v histológii a excidovaní nádorov. Celosvetovo pribúda prípadov rakoviny, aj vďaka posunu v diagnostike. Pociťujete to aj vy vo svojej práci, excidujete viac nádorov?
V praxi som ešte krátko na to, aby som to dokázala takto posúdiť. Čo sa týka štatistických dát o incidencii nádorov na Slovensku, od roka 2012 ich ani nemáme. Celosvetovo je však skutočne vidieť nárast. Niet dňa, kedy by sme v práci nediagnostikovali rakovinu kože. Nemyslím konkrétne melanóm, ale bazocelulárny karcinóm či skvamózny karcinóm. Pritom prevencia je skutočne jednoduchá – dbať na ochranu pred slnkom. Na Slovensku sa vo zvýšenej miere vyskytuje aj kolorektálny karcinóm, karcinómy prsníka, prostaty, pľúc, ale aj močového mechúra. Je toho skutočne veľmi veľa. Nedbáme dostatočne na prevenciu.
Čo je na vašej práci najťažšie?
Celé dni sa pozerať na nádory a premýšľať, ktorý môžem nedostať či v horšom prípade dostať aj ja alebo moja rodina. Preto sa snažím dbať dôkladne na prevenciu a včasnú diagnostiku a odporúčam to každému, kto číta tento text.
Čo vám, naopak, robí najväčšiu radosť?
Veľmi ma poteší, keď dobre vyhodnotím zložitý nádor. Alebo keď príde materiál po neoadjuvantnej terapii, čo je chemoterapia pri onkologických ochoreniach, ktorá sa podáva pred chirurgickým výkonom za účelom zmenšenia nádoru, kde nádor výrazne či úplne regredoval, teda ustúpil. Súčasná onkológia je čím ďalej tým úžasnejšia.
Ako hodnotíte pracovné podmienky v zdravotníctve na Slovensku?
Ak som dobre pochopila z vlastných skúseností, skúseností kolegov a niektorých publikovaných rozhovorov s vedúcimi nemocníc, zamestnávatelia chcú oddaných zamestnancov, ktorí budú robiť od nevidím do nevidím za smiešne peniaze a ešte im za to budú musieť poďakovať, lebo im to dovolili. Zdravotníctvo stojí na polovične vyhoretých lekároch, ktorí robia nadčasy a nechodia po službách domov. Viete si predstaviť byť 36 hodín plne koncentrovaný? Rýchlo sa rozhodovať a nerobiť chyby? Tu sa za chyby platí draho a nemám na mysli financie. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo ma klinika nelákala a preferujem laboratórnu prácu, hoci aj tá má, samozrejme, svoje úskalia. Viem, že veľmi zovšeobecňujem, lebo sa to netýka všetkých oddelení všade na Slovensku. Máme tu aj rozumné oddelenia a rozumných vedúcich, ktorí sa snažia spraviť všetko pre to, aby sa zamestnanci aj pacienti cítili v zdravotníctve dobre. Zároveň nemáme dostatok financií. Nemocnice na Slovensku sú v biednom stave. Aj my odčítame v zime biopsiu prikrytí dekami, lebo naše okná majú len symbolickú funkciu. O nových prístrojoch a byrokracii spojených s nimi nehovoriac. Čo sa dá skomplikovať, to sa skomplikuje. Ako bonus ľudia pri tom všetkom nedbajú na prevenciu, ktorá je lacnejšia než následné riešenie pokročilého štádia choroby. Napríklad skríning rakoviny krčka maternice absolvuje približne 30 percent žien.
Rozmýšľali ste, že pôjdete pracovať do zahraničia?
Áno, premýšľam nad tým každý jeden deň a raz by som to rada vyskúšala.
Patológov na Slovensku nie je dostatok. Vnímate to? Napríklad musíte odpracovať veľa nadčasov?
Nadčasy u nás na pracovisku nie sú platené a ja mám veľa aktivít a málo času. Preto si dôkladne vyberám, kam ho investujem. Videla som na svojich rodičoch, ktorí dokonca ani nerobia v zdravotníctve, ako sa zodrali v práci. Neplánujem túto chybu opakovať. Pre mňa je to stále „iba“ práca, ktorú síce chcem robiť dôsledne, ale zároveň dôkladne rozlišujem medzi ňou a voľným časom.
Mladých medikov patológia veľmi neláka. Prečo je to podľa vás tak?
Je to veľmi náročný odbor. Jeho nevýhodou je aj to, že si nemôžeme privyrobiť službami ako klinickí kolegovia. Na druhej strane, ja osobne oceňujem, ak môžem v noci spať a svoje poobedia tráviť inými aktivitami. Aj to bolo pre mňa hlavným kritériom výberu odboru.
S akými mýtmi o patológii sa najčastejšie stretávate?
„Patológia? Tam sa už nedá nič pokaziť,“ je azda najčastejšie tvrdenie. Pokaziť sa toho dá až priveľa. Jedna zlá diagnóza a pacient dostane inú liečbu. Alebo nedostane žiadnu. Druhým najčastejším mýtom je: „Takže si celý deň po lakte v mŕtvole?“, ale ako som už vysvetlila predtým, pitvy sú len malým percentom práce patológa. Ďalším mýtom, ktorý som už viackrát počula, ale neviem odkiaľ vzišiel, je, že patológovia pijú veľa alkoholu. Síce máme naozaj vysokú spotrebu, ale je to iba preto, lebo ho potrebujú naše stroje na oddelení a vhodný na pitie veru vôbec nie je.
Keď niekomu poviete, že ste patologička, aké bývajú prvé reakcie?
„A robíš to dobrovoľne? Nechcela si ísť radšej na pediatriu?“ Rada by som všetkých ubezpečila, že áno, nikto ma do toho nenútil, skutočne to bolo dobrovoľné rozhodnutie. Ale prečo ma všetci posielajú na pediatriu, na to som ešte neprišla.
Máte nejaké obľúbené interné vtipy, ktoré medzi vami patológmi kolujú?
Občas, keď nám príde nevypísaná žiadanka, máme minimum informácií alebo z mini kúska tkaniva máme vytvoriť vážnu výslednú diagnózu, hovoríme si, že by sa nám hodili aj veštecké gule. Preto, prosím, našich klinických kolegov: vypisujte dôkladne žiadanky, kurzy čarodejníctva nemocnice nepreplácajú, ani sa za ne nepripisujú kredity v sústavnom vzdelávaní lekára.
Mnoho lekárov alebo študentov medicíny dostáva od kamarátov či rodiny rôzne otázky a prosby o zhodnotenie ich zdravotného stavu. Stretávate sa s tým aj vy ako patologička?
Áno, stretávam. Väčšinou odpoviem, nech mi to pošlú, keď si to vyrežú, lebo zatiaľ je to na mňa príliš živé. Ak mám tú možnosť, radšej sa liečeniu a konzultáciám pre členov rodiny vyhnem. Je to aj tak strata času, lebo si vo výsledku spravia podľa seba mimo mojich odporúčaní.
Spomedzi európskych krajín máme najvyšší počet prípadov rakoviny hrubého čreva. Podľa lekárov sú čísla alarmujúce najmä preto, lebo zanedbávame prevenciu. Pozrite si, čo vykazujú štatistiky o onkologických ochoreniach na Slovensku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
