Joe Biden opustí svoj post prezidenta v pondelok 20. januára, keď ho po ňom prevezme Donald Trump. Počas svojho pôsobenia sa Bidenovi podarilo naplniť niekoľko sľubov, no iné situácie ostali nemenné alebo sa zhoršili. S politológom a odborníkom na Spojené štáty vám prinášame súhrn Bidenovho prezidentovania.
Už v pondelok 20. januára zasadne do Bieleho domu namiesto prezidenta Joea Bidena víťaz minuloročných amerických prezidentských volieb Donald Trump. Bidenovo prezidentovanie sa tým dňom ukončí.
Počas svojej vlády sa stretol s viacerými krízovými situáciami, s ktorými sa musel popasovať. Taktiež si predsavzal niekoľko vecí, na ktoré sa počas svojho mandátu chcel zamerať.
Jednou z jeho hlavných agend bolo uzdravenie krajiny po období na čele s Trumpom. Sľúbil, že za štyri roky navráti krajinu do pôvodného stavu a následne ju odovzdá mladšej generácii.
„Tento sľub poprel rozhodnutím opätovne kandidovať, čo jednak znemožnilo demokratom vygenerovať novú alternatívu v rámci primárnych volieb, ale aj otvorilo otázku o tom, aký dôležitý je verejný rozmer funkcie prezidenta a jeho komunikácia navonok,“ poznamenal politológ a odborník na Spojené štáty Erik Láštic z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Bidenova administratíva vstúpila do funkcie 20. januára 2021, teda približne rok po tom, ako vo svete prepukla pandémia. Pri nástupe sa prezident zaviazal, že zotaví americkú ekonomiku po tom, ako ju táto kríza zasiahla.
Implementoval stimulačné balíčky a podporil očkovacie kampane, čím prispel k oživeniu hospodárstva a zníženiu nezamestnanosti, informuje BBC. Napriek tomu však Spojené štáty zaznamenali zvýšenie inflácie.
Niektorí odborníci kritizovali stimulačné balíčky, pretože podľa nich mohli mať negatívny vplyv na tento ekonomický vývin, dodal anglický portál.
Spolu s riešením pandemickej situácie sa Biden vo veľkom zaujímal aj o situáciu v zdravotníctve.
V roku 2022 presadila jeho administratíva balík opatrení, ktoré sa okrem riešenia klimatických zmien zameriavali aj na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Vďaka nim sa znížila cena liekov, obmedzili náklady na lieky na predpis a ľudia dostali dotácie na zdravotné poistenie v rámci zákona Affordable Care Act (známeho aj ako Obamacare).
Okrem dostupnosti sa snažil podporiť aj oblasť duševného zdravia a závislostí. Najpodstatnejším cieľom bolo skrotenie opioidovej krízy, ktorá v Spojených štátoch panovala. Biden podnikol niekoľko krokov, aby vyriešil problém závislostí Američanov od opioidov a ich zneužívania, píše oficiálna stránka Bieleho domu.
Napriek jeho úsiliu však zostávajú zdravotné náklady pre Američanov vysoké, a tak si naďalej nemôžu dovoliť zdravotnú starostlivosť.
Počas jeho administratívy Najvyšší súd v USA zrušil precedens Roe v. Wade, ktorý garantoval ústavné právo na interrupciu. Biden sa proti tomuto vyhláseniu ohradil a snažil sa ho zvrátiť exekutívnymi nariadeniami.
Medzi nimi bolo právo žien vycestovať za potratom do iného štátu či možnosť objednať si potratové tabletky poštou.
Zároveň založil skupinu z predstaviteľov ministerstiev zdravotníctva, spravodlivosti a obrany, ktorí mali za úlohu ochrániť prístup k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.
Snažil sa tiež o zakotvenie práva na potrat na federálnej úrovni, demokrati však nedosiahli v Senáte a Snemovni väčšinu hlasov, informovala BBC.
V rámci svojej politiky sa zaujímal o klimatickú krízu. Investoval financie do čistej energie, zaviedol cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov v USA do roku 2030 o približne 30 % v porovnaní s rokom 2005 a finančne podporil rozvoj ekologických technológií, píše Reuters.
Pri otázke držania a používania zbraní americkou verejnosťou podľa oficiálnej stánky Bieleho domu presadil najväčší federálny pokrok v histórii Spojených štátov. Stalo sa tak prostredníctvom viacerých opatrení a legislatívnych zmien, ktorými sa zvýšila kontrola nad držbou zbraní.
Napriek tomu sa ani pri týchto krokoch nevyhol kritike. Zatiaľ čo obhajcovia kontroly zbraní považovali tieto opatrenia za nedostatočné, podporovatelia držby zbraní ich označovali za zásahy do druhého dodatku Ústavy.
Počas svojho vládnutia musel Biden riešiť hneď dve závažné vojny, ktoré vo svete vypukli. Prvou je pretrvávajúca vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, druhou je konflikt Izraela s Hamásom a Hizballáhom (v Palestíne a v Libanone).
Pri vojne medzi Ruskom a Ukrajinou sa Biden postavil na stranu Ukrajiny. Spojené štáty jej poskytli diplomatickú podporu, humanitárnu a ekonomickú pomoc a boli kľúčovým dodávateľom vojenskej techniky.
Okrem toho sa podieľali na výcviku ukrajinských vojakov a poskytovali podporu utečencom. Celá vojenská pomoc Spojené štáty stála podľa New York Post 500 miliónov amerických dolárov.
Zároveň Biden podporoval sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko, a obmedzil vývoz pokročilých technológií do tejto krajiny. Navyše zvýšil dodávky amerického skvapalneného zemného plynu do Európy, čím jej pomohol znížiť závislosť od ruskej energie.
Niektoré skupiny kritizovali Bidenovu administratívu za príliš pomalú reakciu v prvých mesiacoch invázie. Rovnako ako v iných krajinách, aj medzi Američanmi sa objavili obavy z eskalácie konfliktu.
Pri konflikte medzi Izraelom, Palestínou a Libanonom si Spojené štáty zachovali podporu Izraela a dobré vzťahy s touto krajinou. Na druhej strane Biden kritizoval okupovanie palestínskeho územia. Týmito postojmi rozdelil verejnosť na dva tábory, ktoré zastávali opačné názory.
Pomoc Ukrajine i Izraelu podľa Láštica ukazuje obmedzenia prezidenta a to, že niekedy musí spolupracovať s Kongresom. Dokazuje to aj zmenu konsenzu amerických politických elít o tom, že USA majú byť prítomné vo svete.
Ten sa podľa odborníka výrazne mení „nielen v dôsledku klesajúcej verejnej podpory pre takúto úlohu Spojených štátov, ale aj v dôsledku nárastu izolacionizmu v oboch kľúčových politických stranách.“
„Biden končí úrad ako prezident, ktorý nedotiahol USA priamo do vojnového konfliktu. Posilňuje to trend selektívnejšieho prístupu Spojených štátov k použitiu vlastnej vojenskej sily, ale potenciálne oslabuje nielen prítomnosť USA vo svete, ale aj vnímanie ich sily,“ zhodnotil Láštic.
Najväčšiu kritiku však Biden dostal za svoje riešenie migračnej krízy. Počas svojho pôsobenia sa zameral na reformu imigračného systému, riešenie humanitárnych kríz na hraniciach a zlepšenie bezpečnosti hraníc. V tomto bode sa taktiež najviac odlišoval od Trumpovej politiky.
Reformu imigračnej politiky sa mu nepodarilo presadiť, keďže tento návrh neprešiel Kongresom. Namiesto toho obnovil a posilnil azylovú politiku a ukončil oddeľovanie detí od rodín.
Imigračná kríza, ktorá vzniká najmä v dôsledku nadmerného prúdenia utečencov z Mexika, sa za Bidenovo obdobie prehĺbila a dosiahla rekordné hodnoty. Dokazujú to výsledky prieskumu od Blueprint.
Imigračnú krízu a jej riešenie kritizovali ako progresívci, tak aj konzervatívci. Jednej strane sa nepáčilo, že reformy napredujú pomaly, druhá kritizovala otvorenie hraníc a podnecovanie nelegálnej migrácie.
Táto téma sa preto zo strany republikánov stala jednou z hlavných počas predvolebnej kampane.
„Na komplexné zhodnotenie pôsobenia Bidena v prezidentskom úrade bude potrebný dlhší čas,“ poznamenal Láštic.
V niektorých bodoch, ako napríklad v zdravotníctve či v otázke držania zbraní, sa mu podarilo presadiť prevratné zmeny.
V téme vojny na Ukrajine, konfliktu Izraela či migrácie zase zožal veľkú kritiku, a to nielen od politických oponentov.
Jeho ukončenie mandátu je zároveň aj ukončením jeho 50-ročnej kariéry a pôsobenia v politike a vo verejných funkciách.
Ako je to pri každom politikovi, jeho prístup si medzi verejnosťou našiel svojich podporovateľov aj odporcov.
„Výrazne nižší počet tlačových konferencií a verejných stretnutí nedovoľoval prezidentovi efektívne komunikovať, ale ani rozptýliť vnímanie verejnosti, ktorá považovala výkon jeho funkcie za nedostatočný,“ dodal Láštic.
Príchod Trumpa bude znamenať opätovné zmeny niektorých nastavení a návrat Spojených štátov do obdobia, keď republikán sedel v Bielom dome prvýkrát. To sa týka ako USA, tak aj celého sveta.
„Európska únia bola opätovne vnímaná v prvom rade ako spojenec, čo sa zase s príchodom Trumpa bude meniť,“ povedal Láštic.
Pozrite si rozlúčkový prejav prezidenta Joea Bidena:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
