Donald Trump sľubuje ukončenie vojny na Ukrajine. Generál vo výslužbe a bezpečnostný analytik prezradili, aké má možnosti, čo by to znamenalo pre Ukrajinu a či hrozí nový svetový poriadok.
Vojna na Ukrajine trvá už takmer tri roky a frontová línia sa momentálne hýbe len minimálne. Na niektorých úsekoch stojí úplne, pričom obe strany konfliktu smerujú k vyčerpaniu, každá svojím spôsobom.
Donald Trump v predvolebnej kampani sľúbil ukončenie vojny do 24 hodín od svojho zvolenia. Boje však u našich východných susedov stále pokračujú a Trumpov tím priznal, že na ukončenie vojny bude potrebovať niekoľko mesiacov.
Spýtali sme sa preto odborníkov – bezpečnostného analytika Zdenka Kříža a generála vo výslužbe Pavla Macka – ako hodnotia scenáre možného mieru, ktorý je najpravdepodobnejší, prečo sú dôležité bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a aký by mohol byť „nový svetový poriadok“.
Existuje scenár, že Putin sa nebude usilovať len o maximálne územné zisky z Ukrajiny, ale pokúsi sa prekresliť aj „nový svetový poriadok“.
Podľa dostupných informácií môže Putin požadovať stiahnutie vojsk NATO z niektorých východných pozícií, pravdepodobne z oblastí ako Poľsko či Pobaltie.
Ak by Trump na tieto požiadavky pristúpil, mohlo by to podľa Zdenka Kříža, ktorý vedie Katedru medzinárodných vzťahov a európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne, viesť k rozpadu Severoatlantickej aliancie. Slovensko by sa v takom prípade mohlo ocitnúť pod dominanciou Ruskej federácie.
„To by bol lepší scenár. V tom horšom by sme mohli zažiť revíziu Trianonu,“ uvádza Kříž s odkazom na zmluvu, ktorá stanovila hranice Maďarska po prvej svetovej vojne.
Generál Macko, bývalý najvyššie postavený Slovák v NATO a momentálne predseda ODS, pripomína, že Putin sa možno pokúsi vrátiť k svojim pôvodným požiadavkám spred vojny.
Vtedy žiadal návrat hraníc NATO k roku 1997, teda pred vstupom Slovenska, Česka, Poľska a Pobaltia do Aliancie.
„Putin chce rozhodovať o politickom vývoji v týchto krajinách. Inými slovami, chce sa vrátiť k rozdeleniu počas studenej vojny a obnoviť svoju sféru vplyvu. Podľa jeho názoru tieto krajiny nemajú právo na samostatnú existenciu, ale musia sa podriadiť Moskve,“ uvádza Macko.
Dodáva, že slovenskí politici, ktorí s týmto scenárom súhlasia, podpisujú rozsudok smrti pre nezávislé Slovensko.
Putin sa zrejme nikdy nezmieril s rozpadom Sovietskeho zväzu, čo označil za najväčšiu geopolitickú tragédiu 20. storočia.
Obaja experti súhlasia, že špekulácie o podobe mieru na Ukrajine a o tom, ako ho Trump dosiahne, sú predčasné.
Zatiaľ nie je známe, že by Trump a jeho tím mali konkrétny plán. Ich cieľom je však vyhnúť sa situácii, aká nastala pri stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu.
Padli návrhy, ako napríklad vytvorenie demarkačnej línie pozdĺž súčasného frontu, demilitarizovanej zóny alebo nasadenie európskych vojakov na udržanie mieru.
„Spojené štáty majú svoje vlastné strategické záujmy, ktoré nie je možné zmeniť jedným prezidentom,“ myslí si generál Macko.
Podľa Macka neexistuje dôkaz, že by Kremeľ bral rokovania vážne. Putinovým cieľom môže byť postupné získavanie územia a čakanie, kým Ukrajinu jej spojenci opustia. V tomto kontexte si môže myslieť, že vojnu vyhráva.
Súčasná administratíva Joea Bidena a európski lídri sa preto nesnažia rokovať s Putinom.
„Momentálne prejavil prezident Putin bez bližšej špecifikácie ochotu stretnúť sa so zvoleným prezidentom Trumpom. To je však všetko. Na stretnutí mu možno povie, že Rusko sa cíti dostatočne silné a že sa mu de facto darí a, keď tá vojna bude trvať aj 15 rokov, Rusi v nej budú pokračovať,“ uvádza Macko.
Samotný Trump nemá ako prinútiť Rusov, aby prestali bojovať. Môže použiť vyhrážku, že vstúpi do vojny, no aj tu je riziko, že Rusi neustúpia, ale, naopak, zareagujú konfrontáciou.
Podľa Macka je však výhodou Trumpova nepredvídateľnosť, a že pôsobí agresívnejšie a razantnejšie ako jeho predchodca Joe Biden.
Trump môže na Rusko tlačiť ekonomickými sankciami a izoláciou jeho spojencov, čím by Rusko prišlo o príjmy z predaja nerastných surovín. Tiež by mohol poskytnúť Ukrajine všetky potrebné zbrane okrem jadrových.
„Cieľom je zvýšiť cenu agresie pre Rusko na takú úroveň, aby došlo k záveru, že je výhodnejšie vyjednávať než pokračovať v konflikte,“ uzatvára Macko.
Súhlasiť musia aj Ukrajinci. Bidenova administratíva sa teraz snaží čo najviac zlepšiť pozíciu Ukrajincov. Podľa Pentagónu, ale aj Trumpovho tímu, by bolo potrebné znížiť vek mobilizovaných z 25 na 18 rokov, aby mali ukrajinské sily dostatok ľudských zdrojov.
Kříž však pripomína, že Ukrajina môže mobilizovať len do takej miery, aby neohrozila ekonomiku, nevyvolala nepokoje v spoločnosti a zároveň bola schopná uživiť početnú armádu.
„Znižovať vek na mobilizáciu má zmysel len vtedy, ak ich Ukrajina dokáže nasýtiť, vystrojiť, vyzbrojiť a vycvičiť. Ukrajina však nemá dostatok vojenského materiálu ani výcvikových kapacít pre tých 100+ brigád a približne 700 000 ľudí v zbrani (vrátane ostatných zložiek, nielen armády), ktoré má dnes podľa tabuliek,“ vysvetľuje Kříž.
Kľúčové tiež bude, aké podmienky budú Ukrajinci ochotní prijať. Generál pripomína, že ak by boli zatlačení do kúta a zradení podobne ako Československo pri Mníchovskej dohode, bola by to de facto nútená kapitulácia, ktorá by mohla ruského agresora povzbudiť k ďalšiemu útoku – nielen na Ukrajinu, ale aj na Moldavsko a Pobaltské krajiny, ktoré sú členskými štátmi NATO.
Je nepravdepodobné, že by Ukrajina formálne uznala súčasnú okupáciu, no ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že je ochotný rokovať o statuse týchto území a problém riešiť diplomatickou cestou.
Kříž nevylučuje, že konflikt na Ukrajine by sa mohol skončiť podobne ako ten v Kórei, keď bola krajina rozdelená na dve časti, pričom demokratická Južná Kórea dostala bezpečnostné záruky.
„Ak by sa konflikt zastavil na súčasnej línii bojov a bolo zaistené trvalé prímerie podobne ako na Kórejskom polostrove, nebránilo by to Ukrajine v rozvoji,“ uvádza Kříž, ktorý vedie Katedru medzinárodných vzťahov a európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne.
Podľa odborníkov však budú kľúčové bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajina dostane, pretože spoľahnúť sa na to, že Rusko bude dodržiavať dohody, nie je možné. Záruky musia byť preto dostatočne silné na to, aby Ukrajinu ochránili.
„Rusko každú dohodu poruší, ak to preň bude výhodné. Je to modus operandi ruskej zahraničnej politiky. Históriu Budapeštianskeho memoranda a Minských dohôd nemožno zabudnúť,“ pripomína Kříž.
Ukrajina v súčasnosti požaduje členstvo v NATO, no tento cieľ je zrejme nesplniteľný, keďže politickí lídri ako Robert Fico či Viktor Orbán by ho mohli zablokovať.
Macko tvrdí, že Ukrajina môže dostať bezpečnostné záruky, ktoré by sa vzťahovali len na časť jej územia, ktoré momentálne nie je okupované.
„Zelenskyj logicky naznačuje, že nie je ochotný formálne uznať okupáciu, no zmieri sa s tým, že nebude mať pod kontrolou celé územie. Chce však otvorenú cestu pre diplomatické urovnanie a zmenu statusu týchto území,“ vysvetlil Macko.
„To je cesta k náhrade vojnových škôd, ktoré Rusko spáchalo na území Ukrajiny, a hlavne k bezpečnostnej garancii, že podobná agresia sa o pár rokov či mesiacov nebude opakovať. Cieľom je zabrániť Rusku dokončiť svoj strategický zámer – likvidáciu Ukrajiny ako štátu a získanie ďalších území,“ dodáva generál.
Macko zdôrazňuje, že Putin si musí byť vedomý, že ak bude v ďalšej agresii pokračovať, bude čeliť nielen Ukrajincom, ale aj krajinám, ktoré budú garantmi dohody.
Špekuluje sa, že Trump by si prial, aby na dodržiavanie mieru dohliadali európski vojaci. Podľa Kříža má Európa dostatočné vojenské kapacity, no chýba jej politická vôľa.
„Európa má príliš veľa trójskych koňov Moskvy, zmätených progresivistov a certifikovaných hlupákov v politických pozíciách. Slovensko je extrém, ale ani inde to nie je oveľa lepšie. Moskva na tom intenzívne pracuje od založenia Kominterny,“ poznamenáva Kříž.
Analytik pritom naráža na komunistickú inštitúciu, ktorej cieľom bolo šírenie socializmu po celom svete a boj s buržoáziou.
Macko varuje, že nebezpečné by bolo, keby Európa dohliadala na mier, no nenasadila dostatočný počet vojakov. V takom prípade by Rusko mohlo situáciu využiť a cielene sa pokúsiť zlikvidovať európske sily, pričom by opäť siahlo k jadrovým vyhrážkam.
Podľa neho je preto logické, aby na mier dohliadala nestranná strana, napríklad Čína, ktorá nie je súčasťou Aliancie. Generál však pochybuje, že by sa našiel niekto ochotný stať sa garantom. Osud Ukrajiny tak zostáva naďalej otázny.
Kyjev pokračuje v útokoch na ruskú infraštruktúru, využíva pritom rakety Storm Shadow a ATACM, viac sa môžete dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
