Detský lekár v praxi vidí, že meniť stravovacie návyky detí je ťažké. Rodičia často dávajú deťom slobodu v tom, čo jedia a zeleninu, ktorá im nechutí, im nechcú nútiť. Pandémia celú situáciu zhoršila aj v tom, že veľa deťom spôsobila duševné problémy a tie niekedy zvyknú „zajedať“.
Počet obéznych detí stúpa. Hoci na Slovensku nevedieme podrobné štatistiky, podľa skúseného odborníka situácia u nás kopíruje západnú Európu. V nej je detí s obezitou až takmer 20 percent a čísla sa stále zhoršujú.
Prednosta kliniky pediatrie vo fakultnej nemocnici v Trnave Jaroslav Slaný približuje, ako sa dá tomuto ochoreniu predísť a ako vyzerá liečba, keď už dieťaťu obezitu diagnostikujú.
V Česku už pediatri hlásia alarmujúce stavy. Pediatrička Kateřina Bednaříková pre český portál Seznamzpravy.cz povedala, že liečia 12-ročné deti, ktoré majú 120 kíl.
Slaný hovorí, že takému extrému sa dá vyhnúť, no prevencia začína už od narodenia dieťaťa.
„Prevencia začína tým, že je dieťa kojené do šiesteho mesiaca a potom dostáva aj príkrmy. Polročné dieťa potrebuje viac železa, vitamínu C, vlákniny a energie, ako mu je materské mlieko schopné dať. Potom je ďalší míľnik po prvých narodeninách,“ vysvetľuje pediater.
Dieťa sa podľa neho musí naučiť jesť zeleninu a naopak sa nemá naučiť nekontrolovateľne jesť sladké a tučné potraviny.
„Nie všetko dieťaťu chutí. Napríklad niektorá zelenina je mierne horká a deti ju odmietajú. Rodičia ich nenútia jesť to, čo nechcú a plne akceptujú, že dieťa si samo určuje, čo chce alebo nechce jesť,“ upozorňuje Slaný.
Je však presvedčený, že obezita sa dá podchytiť a zvrátiť jej negatívne dopady.
Problém je však niekedy na strane rodičov. Niektorí si nechcú priznať, že ich dieťa má problém. Pediatri zvyknú počuť v ambulancii vetu „Moje dieťa z toho vyrastie“. Nie je to tak.
Zo skúseností pediatra Slaného až 95 percent detí z obezity nevyrastie a problémy sa ťahajú aj do dospelosti.
„Prax potvrdzuje, že obezity vzniknutej v detstve sa prakticky nedá zbaviť. Obezita vzniknutá v detstve sa prenáša do dospelosti, pretože to súvisí najmä s nesprávnym životným štýlom jedinca,“ dodáva Slaný.
Liečba dieťaťa s obezitou pozostáva z niekoľkých rovín. „Najprv je potrebné určiť, aký celkový energetický príjem potrebuje jedinec v danom veku. Tento energetický príjem sa nesmie prekročiť. Okrem toho je potrebné jesť päťkrát denne, teda raňajky, desiata, obed, olovrant a večera približne dve hodiny pred spaním,“ vysvetľuje Slaný.
„Homo sapiens je metabolicky prispôsobený potrebe opakovaného príjmu potravy, a ak je medzi jedlami dlhšia prestávka, naše telo si začne ukladať energiu do zásoby, ako keby na horšie časy,“ dodáva. Často však vidí, že deti neraňajkujú a po večeri je ich prvým jedlom až obed.
Druhým dôležitým krokom je zloženie stravy. Nemala by obsahovať jednoduché cukry ani nasýtené mastné kyseliny. Naopak treba, aby v nej bol dostatok zeleniny a vlákniny. Ako vzor dáva pediater grécku kuchyňu, ktorá pozostáva z rýb či olivového oleja.
V neposlednom rade je nevyhnutný pri liečbe obezity pohyb. Pediater upozorňuje, že pohybom nemyslí fitnescentrum ani vrcholové športovanie. Takýto výkon pri vyvíjajúcom sa organizme neodporúča.
Stačí podľa neho zaviesť hodinu denne stredne rýchlej chôdze.
„Aby sa dosiahol úspech, musia byť všetky tieto podmienky (príjem energie, rytmus príjmu potravy, zloženie stravy a výdaj energie) splnené súčasne. Rodičia si zvyčajne predstavujú, že máme nejakú zázračnú pilulku alebo niečo, čo zaručí rýchle a bezbolestné chudnutie ich dieťaťa. To však nemáme, a preto sa stretávame zvyčajne s neúspechom a zlyhaním našej liečby obezity,“ dodáva lekár.
Česká pediatrička Bednářiková k tomu dodáva aj fakt, že liečbu komplikuje aj to, keď aj rodič má obezitu. Vtedy sa životný štýl dieťaťa mení ťažšie.
Situáciu zhoršila aj pandémia covidu. Rodiny zostali zavreté doma bez pohybu. Podľa Slaného však mala izolácia dopad najmä na psychiku.
Lekári vidia nárast depresií a aj pokusov o samovraždu. Podľa českej pediatričky veľa detí duševné problémy „zajedá“ a aj to vedie neskôr k nadváhe.
Obezita zďaleka nie je len estetický problém. Prichádzajú s ňou vážne ochorenia. Dospelý, ktorý si obezitu „prinesie“ z detstva, musí čeliť kardiovaskulárnym ochoreniam. Ide najmä o vyššie riziko kôrnatenia ciev, vysoký tlak a nakoniec až infarkt.
Stúpa aj riziko mozgovej príhody a cukrovky druhého typu. Pediater Slaný tiež dodáva, že u obéznych ľudí hrozia aj onkologické ochorenia, poruchy pohybového aparátu, problémy s plodnosťou a ohrozujú ich ja psychologicko-psychiatrické diagnózy.
Svet zasiahla pandémia obezity. Je to vážne chronické ochorenie a čísla sú zlé aj na Slovensku. Viac v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
