Deti žijú v dobe plnej nástrah, aké predchádzajúce generácie nepoznali. Duševné problémy sú na vzostupe, odborníkov je nedostatok a rodičia často svojim deťom nedokážu porozumieť. Zvyšuje sa aj počet neplnoletých pacientov s poruchami príjmu potravy. Dostávajú sa do kolobehov neustáleho hladovania a prejedania, z ktorého sa samy nevymania. Nutričná špecialistka hovorí, ako im môžeme čo najlepšie podať pomocnú ruku.
Tatianine problémy s jedlom sa začali už v detstve. Keď mala osem rokov, začala citlivo vnímať svoje okolie. Všímala si, že jej rodina často riešila obezitu a ich vlastný výzor. Tatiana to vo veľmi mladom veku vyhodnotila ako niečo bežné a začala si aj ona na sebe všímať nedostatky.
Na základnej škole neskôr pre svoj vzhľad zažila šikanu. „Som čiernovlasá, tmavšia a vtedy som mala normálnu postavu, len mi trochu vytŕčalo brucho. Deti mi hovorili, že som Rómka, chlpatá a komentovali aj moju postavu,“ spomína.
Zlomový bod nastal v momente, keď začala chodiť do posilňovne. „Stala som sa od toho akoby závislá. Páčilo sa mi to, že mi kontrola nad jedlom a progres dávali pocit, že mám lepšiu hodnotu,“ hovorí.
Jej okolie ju podporovalo a obdivné vety o silnej disciplíne ju posúvali ďalej. Tatiana sa začínala zamotávať do neustáleho chudnutia a priberania.
Keďže v tom čase nebolo dostupných toľko informácií o výžive, nevedela, ako sa má zdravo stravovať a skúšala rôzne drastické diéty.
„Neskôr som už nemala žiadny progres. Telo bolo deprimované, bola som v extrémnom strese a ľudia mi začali hovoriť, že asi robím niečo zle a nevidno na mne, že cvičím. Aj to ma nútilo pokračovať a problém sa začal prehlbovať,“ tvrdí.
Pomohlo jej až to, keď objavila na sociálnych sieťach zahraničných tvorcov, ktorí mali oveľa viac odborných vedomostí. Vtedy pochopila, že nechce takto ďalej pokračovať a musí niečo zmeniť.
Tatiana Kyseľová aj preto vyštudovala odbor výživy a dnes pomáha ľuďom, ktorých trápia podobné problémy. Práve pre jej osobný príbeh presne vie, kde, kedy a ako podať pomocnú ruku. Založila si aj profil na Instagrame, kde s ľuďmi zdieľa svoje rady a skúsenosti.
Spolu s občianskym združením Chuť žiť poskytuje odbornú pomoc deťom a tínedžerom. Okrem priamej psychologickej a odbornej podpory robia osvetu na slovenských školách, sociálnych sieťach a poskytujú deťom i rodičom odborné rady prostredníctvom viacerých publikácií, príručiek a programov.
Pomoc občianskeho združenia vyhľadáva čoraz viac mladých ľudí. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií z roka na rok rapídne rastie počet novodiagnostikovaných pacientov trpiacich poruchou príjmu potravy (PPP). I keď ide o všeobecné čísla, ktoré nevyčleňujú dáta o neplnoletých osobách, štatistiky, ktoré prezentuje Chuť žiť, dokazujú, že mentálna anorexia je jedno z najčastejších ochorení u adolescentov.
Dokazujú to aj slová Tatiany, dnes už nutričnej špecialistky, ktorú najčastejšie navštevujú 15- až 20-roční ľudia. No stretla sa aj s prípadmi oveľa mladších detí.
„Mali sme tu aj 8-ročné dieťa. Ja prijímam deti od 13 rokov, pretože s tými mladšími sa inak pracuje, na to si zatiaľ netrúfam,“ hovorí expertka.
Úvodným krokom je konzultácia. Na nich je takmer vždy prítomný aspoň jeden z rodičov. Po konzultácii odborníčka zhodnotí, či ide o vážny problém a ak áno, klientovi nastaví plnohodnotný program, ktorý je vždy individuálny, a závisí od viacerých faktorov.
„Často mávame aj intervízie, kde postupy komunikujeme aj s inými psychiatrami a psychológmi a až potom začíname aplikovať rôzne systémy,“ upresňuje a dodáva, že postupy sa rôznia aj na základe veku, daného problému či povahy dieťaťa.
Pokiaľ nejde o závažné štádium PPP, niekedy stačí len jedno sedenie. Rodičia sa na ňom informujú a dozvedia, ako s dieťaťom komunikovať.
„Chodia k nám s tým, že majú približnú predstavu, o čo ide, ale nevedia, čo s tým majú robiť. Často sú frustrovaní, pretože nedokážu dieťa pochopiť. Z ich strany je tam veľa strachu, neistoty a obáv, ale najdôležitejšie je to, že prišli za nami a prvý krok tak majú za sebou,“ popisuje.
Nutričná špecialistka upozorňuje, že práve informovanosť a komunikácia je pri rodičoch kameňom úrazu. Konverzácia o probléme totiž často zlyhá už len pre nedostatok času alebo trpezlivosti.
„Nebezpečné je aj to, že si rodič na začiatku problémy vôbec nemusí všimnúť, pretože žijeme v dobe diétnej kultúry. Záleží nám na výkone a výzore, a keď dieťa príde s nápadom, že nebude jesť sladkosti, rodič sa poteší,“ hovorí a dodáva, že síce je pre zdravie prospešné nekonzumovať nadmerné množstvo cukru, pri deťoch treba byť mimoriadne opatrný. Aj odmietanie sladkostí môže byť prvým varovným signálom.
Podľa odborníčky by ste si ako rodič mali všímať napríklad aj to, ako vaše dieťa jedlo vníma. Či ho rozdeľuje na zdravé a nezdravé, zámerne je menšie porcie a keď si aj dá niečo menej nutrične vyvážené, považuje to za akési zlyhanie.
Mnohí si myslia, že poruchy príjmu potravy spozorujú, keď dieťa schudne. No to už môže byť neskoro.
„Je to psychické ochorenie, ktoré sa začína v hlave,“ podotkla expertka. Znamená to, že ak niekto trpí mentálnou anorexiou, nemusí to byť spočiatku na ňom fyzicky vidieť.
A preto vety ako „máš slabú vôľu“ alebo „veď sa najedz“, nikomu nepomôžu.
Podľa odborníčky sú zásadnou chybou aj komentáre na výzor. Aj keď ide len o vtipnú poznámku, kompliment či akési podpichnutie, dieťa to absolútne nemusí pochopiť.
„Akýkoľvek komentár je veľmi citlivý a veľmi záleží na tom, v akom prostredí dieťa vyrastalo, čo zažívalo, či aké má genetické predispozície. Predstavme si, že dve rôzne dievčatá v tom istom veku dostanú lichotivý komentár na svoju postavu. Jedna bude mať do konca života vysoké sebavedomie a tá druhá si už nikdy neoblečie obtiahnuté oblečenie. Je to ten istý komentár, ale rôzne spektrum vnímania,“ vysvetľuje.
Dodáva, že deti nedokážu uvažovať komplexne ako dospelí a za nepríjemnou poznámkou nevidia kontext. Vnímajú len to, čo počuli a videli. Za komentárom ohľadom ich výzoru, aj keď sa nám dospelým môže javiť ako neškodný, chápu len to, že asi s nimi niečo nie je v poriadku a asi urobili niečo zlé.
„Príde pocit, že tá daná osoba, ktorá komentár povedala, ho nemá rada. Dieťa chce spraviť všetko preto, aby to zmenilo, takže napríklad schudnúť. Nechápe to ako vtip, berie to ako pravdu. Každý to môže vnímať inak, ale toto je najčastejší prípad,“ tvrdí nutričná špecialistka.
Príčinou, ktorá môže PPP u detí a adolescentov spustiť, je podľa nej aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Jeho rodičia či blízki príbuzní mu po celé dospievanie nastavujú zrkadlo. Ak si dieťa všíma, že jeho rodičia neustále držia rôzne diéty, chudnú, priberajú a zamotávajú sa do kolobehu, dieťa to bude vnímať ako normál. Podľa expertky to však nie je len rodinou, ale aj nastavením celej spoločnosti.
„Žijeme vo veľmi povrchnom svete a ľudí zaujíma obal knihy, nie obsah. Prestali sme žiť pre seba a začali sme žiť pre druhých. Riadi nás ego a niekedy sa ideme dotrhať za tým, aby nám druhí závideli. Kedysi ľudia riešili existenčné problémy, ako napríklad to, či majú strechu nad hlavou. Toto dnes máme pokryté, a tak riešime iné veci – výkon a úspech,“ uzavrela Tatiana Kyseľová.
Podporiť deti s duševnými problémami a zanechať tak odtlačok na ich ceste k uzdraveniu môžete aj vy. Od teraz až do 7. decembra počas celého dňa do polnoci sa do zbierky môžete zapojiť prostredníctvom:
SMS zaslanej v tvare:
DMS (medzera) NADACIAMARKIZA na číslo 877 (v sieti všetkých operátorov, pričom cena jednej SMS je 5 eur). Zbierka je registrovaná MV SR a realizovaná prostredníctvom DMS systému, ktorý spravuje Fórum donorov.
Ľubovoľným finančným príspevkom priamo na číslo účtu verejnej zbierky:
SK57 1111 0000 0003 3322 2023
Jednoduchým darovaním online priamo cez darovací formulár:
Ďakujeme, že s nami pomáhate tým, ktorí si sami pomôcť nedokážu. Spoločne dokážeme viac!
TV Markíza sa prostredníctvom nadačného projektu venuje témam duševného zdravia dlhodobo. Pozrite si reportáž z Reflexu o tom, čo sa minulý rok podarilo a ako sa využili vyzbierané peniaze:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
