Úzkosti, depresívne myšlienky a sebapoškodzovanie. Dievča svoje problémy tajilo, až kým ju nehospitalizovali

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Teraz už 17-ročné dievča hovorí o šikane, závislosti svojho otca a liečbe na psychiatrickej klinike. Duševné zdravie detí je hlavnou témou Nadácie Markíza, ktorá sa tento rok rozhodla podporiť psychiatrickú kliniku v Martine.

Začalo sa to pár škrabancami na rukách, neskôr na nohách a napokon po celom tele. Mala nutkanie si ubližovať stále viac. Dievča hovorí, že bolo pre ňu náročné skrývať svoje rany pred ostatnými, hlavne pred rodičmi.

Že niečo nie je v poriadku, zistila, keď jej začali tŕpnuť ruky, dostala do nich kŕče a nemohla nimi hýbať. Stŕpla jej tvár a zle sa jej rozprávalo. Vtedy ju zobrali do nemocnice do Martina.

„Volala mi záchranka, že moja dcéra skončila na psychiatrii, pretože mala panický atak a majú aj podozrenie zo sebapoškodzovania,“ spomína mama dievčaťa. Tá si na svojej dcére nič nevšimla a celej situácii nerozumela.

Prečítajte si tiež:

Šikana a ťažký osud sestry

​Dievča týmito problémami trpelo od detstva. Myslela si, že každý má podobné problémy a nikomu nič nepovedala.

Mala približne 12 rokov, keď ju v škole začali šikanovať. Bola tichá a jednoduchý terč pre ostatné deti.

Jej sestra utrpela mozgovú príhodu. Musela sa učiť rozprávať a chodiť, pravidelne s ňou rodičia navštevovali rehabilitácie a rôznych špecialistov. „Mala som s ňou veľmi veľa roboty. Čiže ja si myslím, že tam je ten problém. Viac som sa zamerala na tú mladšiu dcéru,“ tvrdí mama.

Prečítajte si tiež:

Verbálna a fyzická agresia otca

„Mňa to veľmi bolí povedať, ale je to z časti možno aj vina mojich rodičov, predovšetkým môjho otca, lebo vtedy pil a bol agresívny,“ priznáva dievča. Zlosť si vybíjal na nej.

Otca to mrzí, no stále pije.  

Prečítajte si tiež:

Dnes je už z najhoršieho vonku

V Martine bola hospitalizovaná celkovo päťkrát. Jej duševné ťažkosti sa opakovali. Raz sa cítila dobre a raz zle.

Mama si dcérinu liečbu na klinike pochvaľuje aj prístup lekárov. Stále má však strach a obavy. „Musím veriť, že to bude dobré, len ju musím podporovať a viac sa o ňu zaujímať,“ vraví. 

Najviac jej pomohlo, keď vypla telefón a sociálne siete. Časom prišla na to, že jej pomáha aj písanie básní. „Keby som bola rodič a mám dieťa, ktoré by s niečím takým bojovalo, tak by som za ním prišla, objala by som ho a vyplakali by sme sa,“ dodala na záver.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Hovorme o duši

Dôležité udalosti