Na kilograme rastlinného margarínu môžete v porovnaní s maslom ušetriť približne šesť eur. Táto náhrada však nemá najlepšiu povesť. Mnohí ju pre obsah transmastných kyselín považujú za nezdravú, čo dávnejšie potvrdili aj viaceré štúdie. Čo však platilo pred desiatimi rokmi, je dnes už celkom inak. Pýtali sme sa odborníkov na aktuálne zloženie margarínov.
Slovákov v posledných týždňoch prekvapila cena masla. Musia si siahnuť do vrecka o niečo hlbšie, a preto mnohí vyhľadávajú lacnejšie alternatívy.
Na pultoch aktuálne nájdete štvrťkilové maslo za rôzne ceny. Podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) bola jeho priemerná cena v októbri 2,76 eur. V prepočte na jeden kilogram teda zaplatíte 11,04 eur.
Spotrebitelia preto uvažujú, ako by mohli ušetriť. Cenovo dostupnejšie býva maslo s nižším obsahom tuku, ktoré nájdete v niektorých supermarketoch.
„Na trhu môžete nájsť maslo s trojštvrtinovým obsahom mliečneho tuku, podiel ktorého sa pohybuje medzi 60 a 62 percentami. Maslo s polovičným obsahom tuku má od 39 do 41 percent. Nájdete tiež mliečnu nátierku s obsahom tuku až do 80 percent,“ vysvetlila Eva Hybenová, odborníčka z Oddelenia výživy a hodnotenia kvality potravín ÚPV STU.
Lacnejšie sú aj rastlinné alternatívy. Priemerná cena za 400 gramov lahôdkového margarínu bola v októbri podľa ŠÚ SR rovné dve eurá. Za kilogram teda zaplatíte päť eur, čo je v porovnaní s maslom o šesť eur menej.
Rastlinné margaríny však nemajú dobrú povesť. V minulosti vzniklo viacero štúdií, ktoré poukazovali na zvýšené riziko srdcových chorôb či iných zdravotných komplikácií v súvislosti s obsahom transmastných kyselín.
„Dlhoročný výskum preukázal, že konzumácia transmastných kyselín má nepriaznivé účinky na krvné lipidy, ako je zvýšenie LDL, takzvaného „zlého“ cholesterolu a zníženie HDL cholesterolu, čiže toho ,dobrého‘. Štúdie poukazujú na súvislosť medzi vyšším príjmom týchto tukov a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych chorôb,“ ozrejmila odborníčka.
Zloženie rastlinných margarínov sa však rokmi mení a to, čo platilo pred desiatimi rokmi, neplatí dnes. Pýtali sme sa odborníkov, ako je na tom aktuálne ich zloženie.
Transmastné kyseliny sú primárnym dôvodom, prečo sa ľudia rastlinným margarínom vyhýbajú. Zhruba tri roky ich však nájdete v obchodoch s ich minimálnym alebo žiadnym obsahom.
„Pravdou je, že zloženie margarínov sa po rokoch výrazne zmenilo. V minulosti sa transmastné kyseliny v nich vyskytovali najmä ako dôsledok technologického spracovania,“ potvrdila na úvod klinická biochemička z Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK Lenka Hrobárová.
Margaríny sa spracovávajú hydrogenáciou, pričom ako vedľajší produkt vznikajú práve tieto tuky.
„Neskôr sa začal prejavovať ich negatívny vplyv na kardiovaskulárne zdravie a vyvinuli sa modernejšie postupy, ako rastlinné tuky stužiť,“ doplnila.
Ich podiel v potravinách je nariadením Komisie EÚ z roka 2019 vo všetkých členských štátoch prísne regulovaný. Obsah transmastných kyselín nesmie prekročiť dva gramy na sto gramov tuku.
Posledné produkty, ktoré neboli v súlade s nariadením, mohli byť umiestnené na trh maximálne do apríla 2021. Dnes ich na pultoch už nenájdete.
Na trhu sa teda nachádza viacero rastlinných margarínov, ktoré tento druh tukov neobsahujú vôbec. Do niektorých sa ešte stále pridávajú v minimálnom množstve, no dajte si pozor, nemusí to byť priamo uvedené na obale.
„Výrobcovia majú povinnosť uvádzať iba obsah celkového tuku a podiel nasýtených mastných kyselín. Nemajú však povinnosť na obale uvádzať obsah transmastných kyselín,“ vysvetlila Hybenová.
Ak chcete zistiť, či sa v produkte nachádzajú, musíte si pozorne prečítať zloženie. Odborníčka tvrdí, že ak v ňom nájdete čiastočne či parciálne hydrogenovaný olej, znamená to, že výrobok obsahuje transmastné kyseliny.
Dodala, že pokiaľ rastlinné margaríny tieto tuky neobsahujú, neexistuje žiadny dôvod na to, aby ste sa im vyhýbali.
Nájdete ich však aj v iných potravinách. Podľa Hybenovej ide napríklad o pekárske výrobky, ako napríklad krekry, sušienky a piškóty, dehydrované polievky s pridaným tukom, hranolky, sladkosti a slané pochutiny.
„Pri snahe znížiť príjem transmastných kyselín v našej strave by sme sa mali zamerať na obmedzenie potravín vyprážaných na olejoch pri vysokých teplotách vrátane vyprážaných jedál a hranoliek z rôznych fastfoodov či vyprážaného pečiva, ako sú napríklad šišky,“ tvrdí.
Doplnila, že ich obsah sa v takýchto pokrmoch môže výrazne líšiť v závislosti od druhu použitého tuku, teploty a času vysmážania.
Ďalším dôvodom, prečo sa niektorí margarínom vyhýbajú, sú aditíva, známe ako „éčka“. Číselné kódy a cudzie názvy vo všeobecnosti vyvolávajú v ľuďoch obavy, no často úplne zbytočne.
Niektoré sú v potravinách nenahraditeľné a pod éčkami nájdete aj úplne neškodné látky, napríklad sódu bikarbónu alebo vitamín C.
„Prídavné látky ako emulgátory, farbivá, arómy či regulátory kyslosti sú ako všetky potravinárske aditíva prísne toxikologicky testované a sú stanovené ich maximálne prípustné množstvá v konkrétnych potravinách. Sú určené tak, aby predstavovali bezpečné množstvo po celý život a zohľadňujú ich pravdepodobný príjem zo všetkých zdrojov,“ vysvetlila Hybenová.
Samozrejme, existujú prídavné látky, ktorých nadmerná konzumácia sa neodporúča. V zložení kvalitnejších margarínov ich však nenájdete.
Sú v nich obsiahnuté prevažne spomínané farbivá – najčastejšie karotény, arómy – často prírodné, emulgátory či regulátory kyslosti.
„Karotén sa v margarínoch používa ako prírodné farbivo. Dáva výrobkom žiadanú žltkastú farbu podobnú maslu. Je to aj prekurzor vitamínu A, teda v našom tele sa môže premeniť na vitamín A,“ popisuje odborníčka.
„Emulgátory sú zase skupinou potravinárskych aditív, ktoré umožňujú miešanie vody a oleja či tuku a vytvorenie homogénnej zmesi, z ktorej sa neoddelí voda. Najčastejšie sa používa lecitín z vaječného žĺtka, sóje alebo pšenice a mono- a diglyceridy mastných kyselín,“ pokračuje.
Niektoré aditíva sa do potravín a rovnako aj do margarínov pridávajú, aby sa v nich nerozmnožili baktérie či plesne: „Kyselina citrónová je regulátor kyslosti a okrem toho, že zlepšuje chuť margarínu, zvyšuje aciditu výrobku, čím bráni rastu nežiaducich mikroorganizmov.“
Okrem zloženia a prídavných látok mnohých zaujíma aj nutričná stránka. Čo je pre telo výživnejšie, prípadne menej kalorické? A akú úlohu tu hrajú nasýtené a nenasýtené tuky?
„Rastlinný margarín môže byť v určitých prípadoch pre naše telo vhodnejší než maslo, hlavne pre nižší obsah nasýtených tukov a vyšší obsah nenasýtených tukov, ktoré sú pre zdravie srdca priaznivejšie,“ uviedla nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová.
Margaríny teda obsahujú v porovnaní s maslom väčší podiel nenasýtených tukov, medzi ktoré patria mononenasýtené a polynenasýtené tuky. Tie sa ďalej delia na omega-6 a omega-3.
„Tie patria medzi esenciálne faktory našej výživy, náš organizmus si ich nevie syntetizovať, a preto ich musíme prijímať stravou,“ vysvetlila Hybenová s tým, že majú mnohé zdraviu prospešné účinky.
Kyseľová dopĺňa, že nasýtené tuky, ktorých viac obsahuje maslo, sú tie, ktoré zvyšujú vyššie uvedený „zlý“ cholesterol. Ich nadmerná konzumácia súvisí s nadváhou a obezitou.
Ak by sme to mali veľmi zjednodušene a laicky zhrnúť, rastlinné margaríny obsahujú viac zdraviu prospešných tukov než tých zdraviu menej prospešných. Pri masle je to naopak.
Čo sa týka energetickej hodnoty, Hybenová dodáva, že napríklad rastlinné margaríny značky Rama a Flora majú o 30 percent menej kalórií než maslo: „Vzhľadom na vysoký príjem energie a s tým súvisiaci nárast nadváhy a obezity vo všetkých skupinách našej populácie je výhoda na strane margarínov.“
Okrem tukov sú však otázkou aj vitamíny. Zatiaľ čo sa v masle nachádzajú v prirodzenej forme, do margarínov sa pridávajú synteticky.
„Margaríny môžu byť taktiež obohatené o ďalšie prospešné látky, ako sú napríklad vitamíny A, D a E alebo antioxidanty, ktoré podporujú celkové zdravie. Ide však o syntetické formy, ktoré telo nemusí vždy rovnako dobre absorbovať,“ dodáva Kyseľová s tým, že v masle sa vitamíny A a D vyskytujú prirodzene, ide teda o lepší zdroj.
Nutričná špecialistka odporúča, aby ste dbali na výber kvalitnejších margarínov. Obsahujú menšie množstvo aditív a vyhnete sa aj spomínaným transmastným kyselinám.
Ak sa budete v obchode rozhodovať, či si priplatíte za maslo alebo ušetríte na margaríne, v konečnom dôsledku svojmu zdraviu neuškodíte akoukoľvek voľbou. Obe potraviny majú svoje výhody aj nevýhody.
Všetky tri odborníčky sa zhodli v tom, že v zásade a vo všeobecnosti platí, že strava by mala byť pestrá a vyvážená. Ak by ste počas jedného dňa zjedli stogramové maslo, bude to rovnako nezdravé, ako keby ste zjedli rovnaké množstvo rastlinného margarínu či akéhokoľvek iného tuku.
„Každá zo spomenutých alternatív poskytuje svoje vlastné zdravotné výhody a špecifickú chuť, takže si môžete vybrať tú, ktorá najviac vyhovuje vašim preferenciám, financiám, cieľom, zdravotnému stavu a spôsobu použitia,“ dodáva na záver nutričná špecialistka s tým, že ako náhradu za maslo môžete vyskúšať tiež nátierky z orechov alebo semien, ako napríklad arašidové maslo a tahini či avokádo, olivový, kokosový a avokádový olej.
Nakúpili sme potraviny na vianočné pečenie. Výsledný účet bude pre mnohých prekvapením:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
