Nie je éčko ako éčko. Číselné kódy s označením „E“ na obaloch od výrobkov v ľuďoch všeobecne vyvolávajú obavy. V potravinárstve sa pritom tieto látky používajú už desaťročia, len sa pred viac ako štyridsiatimi rokmi označovali inak. Niektoré sú pri výrobe potravín nenahraditeľné a mnohí ich majú aj doma v kuchyni. Chemička vysvetlila, prečo nie je dôvod na strach a ako sa v nich vyznať.
Keď sa zahľadíte na zloženie potraviny, často na obale nájdete viacero aditív, známych tiež ako prídavné látky alebo éčka.
Mnohí pri pohľade na číselné kódy vracajú potravinu späť do regálu s tým, že je nezdravá alebo dokonca rakovinotvorná. Ak by sa pritom odstránili zo supermarketov výrobky s obsahom týchto látok, ostalo by ich tam iba zopár.
Pod éčkami nájdete aj zdravotne nezávadné látky, napríklad obyčajnú sódu bikarbónu alebo vitamín C. Nedostatočná informovanosť spotrebiteľov však spôsobuje, že sú potraviny s éčkami vnímané veľakrát ako strašiak.
Opodstatnený nie je ani argument, že ide o výmysel 21. storočia a kedysi potraviny s aditívami na trhu neboli.
Existovali aj v minulosti, no zloženie na obale vyzeralo inak. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVSP) uvádza, že nové označovanie aditív pojmom éčka vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia.
Aj chemička pre potraviny, kozmetiku a výživu Barbora Magdová vysvetľuje, že sa v minulosti označovali iným spôsobom a tento názov prakticky neexistoval: „Na obale ste nenašli kompletný zoznam aditív, boli spomenuté len podľa svojej funkcie. Čiže v zložení bolo napísané napríklad iba to, že daný výrobok obsahuje farbivá.“
Do regálov sa tak po zavedení zmien v označovaní začali dostávať potraviny s rozsiahlym zoznamom číselných kódov, ktorým spotrebitelia dodnes nerozumejú. Označenie písmenom „E“ znamená, že sa použitie týchto látok schválilo v rámci Európskej únie.
Zmeny v označovaní sa zaviedli aj preto, aby ľudia vedeli, čo si kupujú. Ako hovorí odborníčka, efekt bol opačný.
„Spotrebitelia si často myslia, že éčka môžu byť pridané hocikam a v ľubovoľnom množstve, no nie je to pravda. Každá potravina má zoznam aditív, ktoré môže alebo nesmie obsahovať. Všetky tieto látky majú stanovený limit, v akom množstve sa smú konzumovať. A nielen to, každé éčko má zoznam potravín, v ktorých môže byť pridané a za akých podmienok,“ ozrejmila Magdová.
Bezpečnosť pridávaných aditív má pod dohľadom Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý látky prehodnocuje na základe niekoľkých kritérií a posudzuje ich podľa najnovších vedeckých poznatkov. Magdová dodáva, že sú pravidelne podrobené výskumom, aby boli pre spotrebiteľa v danej dávke bezpečné.
Stále však existujú v potravinách látky, ktoré pri nadmernej konzumácii môžu spôsobiť zdravotné komplikácie. Chemička medzi ne zaradila syntetické farbivá, napríklad žlté farbivo tartrazín E102, chinolínovú žltú E104, azorubín E122 alebo červené syntetické farbivo E129.
„Sú to látky, ktoré nemajú s prírodným charakterom nič spoločné. Existujú štúdie, ktoré ich spájajú so zvýšenou hyperaktivitou u detí,“ dopĺňa.
Odborníčka zároveň tvrdí, že nejde o samotné éčka, ale o celkové zloženie potraviny a o to, v akom kontexte je látka využitá. V niektorých potravinárskych produktoch sú nevyhnutné, v iných sú pridané navyše, pretože nahrádzajú drahšiu výrobnú surovinu alebo zvýrazňujú chuť.
To platí napríklad pri modifikovanom škrobe, ktorý nájdete na obale viacerých produktov. Podľa odborníčky sa do jogurtových výrobkov pridáva opodstatnene, pretože výrobca tak dosiahne požadovanú konzistenciu.
Ak ho však nájdete v zložení mäsového výrobku, v detskej výžive alebo v kečupe, mali by ste spozornieť. Znamená to, že výrobca napríklad do šunky pridal menej mäsa a nahradil ho škrobom, aby ušetril.
„Škrob funguje ako zahusťovadlo, ale aj ako hydrokoloid, čiže je schopný v mäse na seba naviazať vodu,“ hovorí a dodáva, že ak potom mäso s obsahom škrobu začnete tepelne upravovať, odparí sa z neho voda a objem potraviny sa zmenší.
Nejdete tak o to, že by bol modifikovaný škrob škodlivý a nezdravý, no ak sa nachádza v potravine, v ktorej sa dá nahradiť inou surovinou, vypovedá to o jej kvalite.
Kvalitný mäsový výrobok by podľa chemičky nemal obsahovať okrem škrobu ani arómy a farbivá.
Väčšina týchto produktov obsahuje tiež obávaný dusitan sodný pod kódom E250, ktorému sa ľudia vyhýbajú. Ten je však vo výrobku ťažko nahraditeľný.
„Do mäsových výrobkov sa pridáva preto, aby zabránil vzniku nebezpečnej baktérie Clostridium botulinum, ktorá produkuje jeden z najnebezpečnejších jedov vôbec, poznáme ho aj ako takzvaný klobásový jed,“ vysvetľuje.
Odborne sa nazýva ako botuloxín a je označovaný za najtoxickejšiu látku na svete. Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že 400 gramov jedu by dokázalo zabiť celú populáciu.
Magdová dodáva, že výskumy z minulého storočia potvrdili, že dusitan sodný produkuje karcinogénne látky. Preto sa mu ľudia vyhýbajú. Avšak potravinári k nemu pridávajú do zloženia aj antioxidanty, napríklad vitamín E alebo kyselinu askorbovú, ktoré zabraňujú vzniku rakovinotvorných látok.
Chemička nevidí dôvod na to, aby sa ľudia produktom s týmito éčkami vyhýbali. Zároveň upozorňuje, že záleží predovšetkým na množstve. Určite nie je v poriadku zjesť za deň tri balenia salámy. V takom prípade môžu mať tieto aditíva negatívny vplyv na zdravie.
Aj v iných potravinách nájdete niekoľko prídavných látok. Niektoré by ste bez nich v obchodoch ani nenašli. Slúžia na predĺženie trvanlivosti, zlepšenie podmienok výroby, uschovania či na zachovanie výživovej hodnoty a sú nenahraditeľné.
„Najdôležitejšie je však to, že zvyšujú bezpečnosť potravín. Napríklad kyselina citrónová reguluje kyslosť či zásaditosť potraviny, a tak zabráni vzniku baktérií, kvaseniu a plesni,“ dodáva.
Podľa chemičky sa preto väčšiny éčok nemusíte báť. Toto označenie majú aj látky, ktoré bežne používate doma. Ide napríklad o prírodné farbivo z červenej repy E162, žlté farbivo kurkumín E100, chlorofyl E140 alebo sódu bikarbónu, ktorú na obale môžete nájsť pod komplexným označením uhličitanov sodných ako E500. V potravinách nájdete aj kyselinu askorbovú E300, ktorú však väčšina pozná ako vitamín C.
„Sú to aditíva, ktorých sa skutočne nemusíme báť. Sú maximálne zdravotne nezávadné,“ hovorí na záver chemička a dodáva, že zo žiadneho éčka nemusíte mať obavy.
Väčšina z nich je pre telo prirodzená a ak sú niektoré na syntetickej báze, všetky každoročne podliehajú prísnym kontrolám.
Komplikácie môžu prísť jedine vtedy, ak si neustrážite množstvo a budete denne konzumovať ultraspracované potraviny, ktoré obsahujú niekoľko aditív – nielen tých nevyhnutných pre výrobu, ale aj tých „zbytočných“, ktoré slúžia len na zvýraznenie chuti alebo zatraktívnenie vzhľadu.
Čo sú ultraspracované potraviny a aký má vplyv na zdravie ich nadmerná konzumácia? Dozviete sa v archívnej reportáži z Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
