Instagram, Facebook, YouTube, TikTok, Snapchat či X. Malý príklad aplikácií, pri ktorých hrozí zanietené scrollovanie displeja. V spoločnosti sa navyše čoraz viac hovorí o závislosti od mobilov, ktorá u mnohých ľudí prepukla počas pandémie. Prinášame preto pár rád, ako si udržať pod kontrolou vlastný smartfón.
Závislosť od mobilu. Problém, ktorý trápi mnohých ľudí. Niektorí si to ani neuvedomujú, iní sa s tým snažia pracovať.
Do tej druhej kategórie patrí aj 32-ročný Jakub. V auguste minulého roka sa rozhodol obmedziť sociálnu sieť Instagram. Prestal na ňom komunikovať a pridávať akýkoľvek obsah.
„Podľa mňa som tam v priemere strávil aj 1 - 2 hodiny denne,“ spomína.
Dnes tam strávi približne len 10 minút denne, pretože ho používa ako pracovný nástroj.
K tomuto kroku ho viedla vedomosť, že trávil veľa času, aby zaujal či pobavil tisícky ľudí, ale skutočných priateľov dokáže spočítať na prstoch.
„Chcem žiť viac v realite ako v online svete. Je to však nerovný boj, pretože, obrazne povedané, proti našej vôli sú na opačnej strane obrazovky tisícky špičkových inžinierov, ktorí pracujú na tom, aby nás pri mobile udržali,“ vraví Jakub.
Čas strávený na mobile sa mu znížil a pomáha si aj tým, že si na svojom smartfóne nastavil čierno-biely režim. „Paradoxne som však začal viac pridávať príspevky na LinkedIne, kde však vidím prínos v pracovnom svete,“ hovorí.
Menej fotí a natáča, pričom však viac prežíva dané momenty. Taktiež je viac pozorný voči svojej manželke, synovi, blízkym a priateľom.
„Cítim sa asi lepšie, keď každý deň nevidím, čo všetko nové majú ľudia, ktorých sledujem, vo svojich dokonalých životoch a ja to nemám,“ poznamenáva.
Úplný opak zasa zažíva 23-ročná Natália. „Čím horšie je moje mentálne zdravie, tým viac času trčím na telefóne,“ priznáva.
Uvedomuje si aj to, že najčastejšie sledovanie krátkych videí je premrhaním vlastného času. Mobilný telefón ju nabáda aj k väčšej prokrastinácii. „Niekedy si aj niekoľko hodín hovorím, že sa musím rozhýbať,“ vraví.
Problému si je plne vedomá, ale zatiaľ ho nerieši.
Psychologička Denisa Debrecká vo svojej praxi radí, ako získať kontrolu nad vlastným mobilom. V prvom rade odporúča byť úprimný k sebe samému, teda priznať si, že máme problém.
Následne je vhodné dať si isté hranice, či už časové, alebo napríklad to, že nebudeme na telefóne počas toho, ako sme s rodinou či partnerom.
„Môžu nám pomôcť aj rôzne aplikácie na sledovanie celkovo stráveného času,“ navrhuje.
Ak si však nedokážeme pomôcť sami, mali sme by navštíviť odborníka. A to v prípade, keď mobil začne výrazne ovplyvňovať náš každodenný život, ako napríklad školu, prácu či sociálne vzťahy, a aj napriek týmto negatívam v jeho používaní pokračujeme.
„Požiadať o pomoc je správne aj vtedy, ak máme pocit, že si nevieme pomôcť sami, alebo že sme nad používaním telefónu stratili kontrolu,“ dopĺňa Debrecká.
Psychologička zároveň uviedla, že nemá osobnú skúsenosť s tým, že by sa na ňu niekto priamo obrátil so závislosťou od technológií. Pacienti skôr prídu s iným problémom, ktorého korene siahajú práve k nadmernému používaniu mobilu.
„Z výskumov vieme, že u niektorých ľudí vie podnietiť pocity úzkosti, nízkeho sebavedomia či zasahovať do sociálnych vzťahov. Môžeme mať taktiež problémy so sústredenosťou, čo sa môže prejaviť negatívne v pracovnom živote,“ objasňuje psychologička.
Podľa odborníčky môže závislosť v mnohých aspektoch prirovnať k závislosti od alkoholu a drog.
„Podobné sú v tom, že negatívne ovplyvňujú náš život. Človek v nich pokračuje napriek negatívnym vplyvom a má problém svoje správanie zmeniť,“ podotkla.
K zlepšeniu situácie rozhodne nepomohla ani pandémia. Skôr naopak.
„Na jednej strane dala priestor konceptom ako práca či učenie z domu, ktoré môžu veľa ľuďom kvalitu života zlepšiť. Na druhej strane však u niektorých ľudí mohla ešte prehĺbiť nadmerný čas na telefóne. Pre mnohých z nás to bola totiž jedna z mála aktivít, ktorú sme mohli vtedy vykonávať,“ ozrejmila.
Otázkou je, prečo nás vlastne až tak mobily priťahujú. Asi najvýznamnejším impulzom sú upozornenia zo sociálnych sietí. Tie nás totiž bombardujú každú chvíľu.
„Ide skôr o pocit, že niečo zameškáme, napríklad informácie alebo novinky od priateľov. Máme potom pocit, že musíme byť stále online, inak nám niečo dôležité unikne. Pri mnohých ľudí je to taktiež založené na tom, aby druhých neurazili, a majú možno problém dať si hranice, aj čo sa týka okamžitého odpisovania,“ vysvetľuje Debrecká.
Súvisí s tým aj scrollovanie krátkych videí, takzvaných reelsiek. Aj to je spojené so strachom, že nám niečo unikne.
„Sociálne siete taktiež stimulujú centrá v mozgu spojené s dopamínom, čo nás môže nútiť ich vyhľadávať a stále hľadať tento príjemný pocit,“ podotkla.
Dopamín, ktorý je známy pod pojmom hormón šťastia, sa vyplavuje vtedy, keď siahneme po jednoduchých a rýchlych formách krátkodobého pocitu šťastia.
Život bez nich si už nevieme predstaviť. Mobilné telefóny nám uľahčujú život. Viac sa dozviete v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
