Mladí majú mobily v rukách takmer stále, a to aj na vyučovaní. Podľa OSN im to však môže škodiť. Slovenské odborníčky odporúčajú namiesto zákazu radšej jasné pravidlá.
Zakázať alebo nie? Mobily sa stali neoddeliteľnou súčasťou mladých už aj počas vyučovania. Mnohé štáty však pristupujú k radikálnej zmene.
Na obmedzenie mobilov v školách vyzýva aj UNESCO. Vraj sa vďaka tomu zlepšia výsledky žiakov, budú menej rozptyľovaní a klesne aj online šikana.
Slovensko ide zatiaľ opačným trendom. V roku 2018 došlo k novele zákona. Ten pôvodne mobily zakazoval, teraz sú oficiálne povolené aj počas vyučovania.
UNESCO vydalo rozsiahlu správu, v ktorej tvrdí, že nadmerné používanie mobilných telefónov je spojené so zhoršenými výsledkami a vysoká miera času stráveného pri obrazovke má negatívny vplyv na emocionálnu stabilitu detí.
Na základe analýzy 200 vzdelávacích systémov po celom svete UNESCO odhadlo, že každá štvrtá krajina zakázala používanie smartfónov v školách, a to buď zákonom alebo usmernením.
Patrí medzi ne Francúzsko, ktoré svoju politiku zaviedlo v roku 2018, a Holandsko, ktoré zavedie obmedzenia od roku 2024. Pridalo sa aj Taliansko a Čína.
Ako píše New York Times, štát Florida k zákazu pristúpil začiatkom minulého roka.
Jednou z najväčších hrozieb mobilov je šírenie nebezpečného obsahu cez sociálne siete. Mladí sa napríklad zapájajú do nebezpečných výziev, ktoré sa niekedy končia aj tragicky.
Podľa správy Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb z roku 2021 16 percent amerických stredoškolákov uviedlo, že boli počas predchádzajúceho roka šikanovaní prostredníctvom textových správ alebo platforiem sociálnych médií, ako je napríklad Instagram.
Ďalším rizikom spojeným s mobilmi je rozptyľovanie. Smartfóny často posielajú notifikácie, pre ktoré je ťažké sústrediť sa na učivo.
Správa spoločnosti Common Sense Media, ktorá sledovala približne 200 mladých ľudí s telefónmi so systémom Android, zistila, že študenti zvyčajne dostali počas dňa 237 oznámení, približne štvrtina z nich počas vyučovacích hodín.
Hoci niektoré štáty už majú zavedené zákazy mobilov, výsledky experimentu sú nejednoznačné. Niekde sa situácia zlepšila, inde nie.
Odborníčka z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Petra Fridrichová pripomína, že digitálne technológie sú prirodzenou súčasťou života mladej generácie. Potrebujú sa podľa nej s nimi naučiť dobre žiť a kvalitne pracovať.
Zákaz podľa nej nevedie k tomu, aby sa deti naučili pracovať s technológiami.
„Obyčajný zákaz používania niečoho, čo je prirodzená súčasť života, nie je cestou, ako sa naučiť zmysluplne a bezpečne používať takýto nástroj,“ upozorňuje odborníčka.
Namiesto zákazu by sme sa podľa nej mali zamerať na jasné pravidlá, ktoré budú akceptovať žiaci, rodičia aj učitelia.
„Mali by pomôcť vytvárať návyk, ktorý bude prospešný. Napríklad, pravidlá by mali obsahovať čas a podmienky využívania mobilov v škole. Pomenovať, za akým účelom a akou formou využívať mobily, napríklad počas prestávok na komunikáciu s rodičom, pre riešenie dôležitých a urgentných záležitostí, počas hodín pre vyhľadanie alebo overenie informácie,“ dodáva.
Pochybuje tiež, či sa zákazom mobilov zníži kyberšikana. Podľa odborníčky sa len presunie na iný čas počas dňa.
„Zákazom určite nepomôžeme odstrániť toto patologické správanie. Ak chceme predchádzať alebo aktívne pristupovať k téme kyberšikany, cestou je pomenovanie toho, čo to vlastne je, aké správanie tam patrí a aké sú jeho dôsledky pre agresora, obeť a aj pre prizerajúcich sa,“ pripomína Fridrichová.
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková sa venuje vo svojej praxi aj ochrane detí pred nástrahami na internete. Tiež nie je zástankyňou plošného zákazu, ale súčasný systém sa jej nepáči. Najviac jej prekáža, že neexistujú jednotné pravidlá pre všetkých a aj na jednej škole majú rôzni učitelia rôzne prístupy.
„Jeden učiteľ dovolí mobily na hodine, druhý dovolí popoludní, alebo keď žiak dokončí zadanie a nemá čo robiť, tak si môže vytiahnuť mobil. Vzhľadom na moje 15-ročné skúsenosti v oblasti online bezpečnosti detí si naozaj myslím, že je dobré, ak majú deti jasné pravidlá, čo sa smie a čo sa nesmie,“ hovorí psychologička.
Práve preto ju prekvapil postoj slovenského ministerstva školstva, ktoré nechalo pravidlá používania mobilov na školy.
Podľa odborníčky je však lepšie, keď deti mobily odložia a prospeje im, keď prestávky využijú na komunikáciu medzi sebou z očí do očí a nie pozeraním do mobilov.
Pripúšťa, že sú rodičia, ktorí trvajú na tom, aby ich dieťa išlo do školy s mobilom alebo inteligentnými hodinkami. Tiež môžu byť na hodine aj zaujímavé aktivity, pri ktorých chce učiteľ využiť aj mobilné telefóny.
Ideálne by preto podľa psychologičky bolo, keby deti pri vstupe do školy odovzdali mobily do safe boxov a boli by tam až do skončenia vyučovania. V prípade potreby ich vedia vybrať a po skočení aktivity odložiť.
„Zákazy nemusia priniesť vždy to, čo chceme. Vždy tu budú deti, ktoré budú zákazy porušovať. Som skôr za to, aby škola zvolila jednoduchý princíp,“ radí Tóthová Šimčáková.
Z tínedžera sa zo dňa na deň útočník nestane. Môže byť za tým nevyriešená trauma, ktorá rokmi prerastie do výbuchu zlosti alebo radikálneho činu. Odborníci tvrdia, že na bezpečnosť v školách treba ísť aj cez dušu žiaka. Mladí potrebujú oveľa viac pozornosti ako kedysi. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
