Školského psychológa či psychologičku má podľa štatistík iba tretina škôl na Slovensku. Psychológov je málo, v porovnaní so súkromnou sférou zarobia v školstve oveľa menej peňazí. Niektoré školy si ich dokonca nemôžu dovoliť vôbec. Práve táto profesia má pritom pomáhať k lepšej a bezpečnejšej atmosfére v školách a riešiť problémy žiakov v ťažkých situáciách.
Predsedníčka Asociácie školskej psychológie Lucia Košťálová si dáva záležať na tom, aby bola pre žiakov ako školský psychológ viditeľná, aby ju žiaci vnímali ako prirodzenú súčasť školy.
Tvrdí, že musí mať oči neustále otvorené a všímať si napríklad kto sedí na chodbe príliš často sám.
„Cez prestávky sa snažím mať čo najviac otvorené dvere a byť viditeľná, aby mali študenti priestor slobodne vojsť a nemuseli prekonávať ešte zábranu dverí,“ vysvetľuje Lucia.
Tí ktorí nechcú byť videní, ako vchádzajú k školskej psychologičke majú k dispozícii schránku na dverách, kam môžu študenti hodiť odkaz.
„Stále sa snažíme mať odkazy, ktoré smerujú na krízové linky, aby sme vedeli pomôcť aj mimo školských hodín,“ hovorí psychologička.
Školského psychológa má len asi tretina slovenských škôl. Niektorí majú len čiastočné úväzky a pracujú aj vo viacerých školách. Na jedného psychológa tak pripadá takmer tisíc žiakov.
Problém s nedostatkom školských psychológov tkvie nie len v chýbajúcich kapacitách, ale aj vo financiách.
„Časť celého podporného tímu, ktorý v škole máme je financovaný zo zdrojov Európskej únie, ale je to vždy viazané na jeden školský rok,“ vysvetľuje Lucia a dodáva, že sa vždy v priebehu školského roka čaká, či Ministerstvo školstva vyčlení prostriedky.
Školskí psychológovia sa pri svojej práci často stretávajú s rôznymi predsudkami, často aj od rodičov.
„Obávajú sa, že budem hodnotiť ich výchovu, to aká je ich rodina, ako oni pristupujú k dieťaťu. Práca školského psychológa nie je to hodnotiť. Potrebujeme rodiča ako partnera pri jednotlivých situáciách,“ hovorí psychologička.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
