Duševné zdravie sa za ostatné roky stáva mimoriadne dôležitou témou. Pandémia covidu-19, vojna na Ukrajine a mnohé ďalšie faktory prispeli k tomu, že psychika našich detí dostáva „zabrať.“
Duševnou poruchou trpí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každý siedmy 10-19-ročný človek. Polovica týchto porúch sa začína vo veku 14 rokov. Dáta našej druhej najväčšej zdravotnej poisťovne ukazujú, že mladých ľudí vo veku 15-26 rokov na Slovensku trápia závažné životné zmeny, na ktoré nevedia reagovať, zažívajú pocit skľúčenosti, či neschopnosť zvládnuť životnú situáciu a fungovať v každodennom živote.
Mladí sa cítia osamelí a stále zápasia aj so stigmou, ktorú téma duševného zdravia prináša. Ako im pomôcť? A ako si môžu pomôcť sami? Odpovede na tieto otázky hľadal moderátor Roman Juraško spolu s odborníkmi v ďalšej debate z cyklu Vizionári.
Generácia našich detí sa cíti osamelá. „Osamelosť je o tom, že aj keď som obklopený ľuďmi, cítim sa sám. Ono to nie je o tom, či sú okolo mňa ľudia ale či sa cítim videný, prijatý, pochopený. Je to o spojení s tými ľuďmi,“ vysvetlil príčiny problému kouč a autor bestsellerov Dušan Kadlec.
Práve osamelosť je najčastejším dôvodom, prečo sa deti obracajú aj na odborníkov z IPčka. „Minulý rok sme mali 184-tisíc rozhovorov. Téma osamelosti je hlavná téma tých rozhovorov. Spája sa aj so strachom zo zlyhania a z niečoho, čo ich ohrozuje. Stále viac akcentujú, že sú osamelí v hľadaní toho, kým sú.“
Tieto pocity znásobila práve pandémia covidu-19. „Dva a pol roka boli niekde zatvorení. To sú ich formatívne roky života. Keď to príde v 14-15 rokoch to je dramatické. Ľudia sa ponorili do seba a nevedeli ako z toho von,“ uviedol sociológ Michal Vašečka.
„To je obdobie, kedy si potvrdzujú svoju identitu, definujú si priestor, hľadajú sa a to sa nedá bez konfrontácie s inými ľuďmi,“ doplnila Katarína Jandová, hlavná odborníčka MZ SR pre psychológiu.
Potvrdzujú to aj dáta. Podľa ZP Dôvera od roku 2019 narástla spotreba antidepresív. A to v priemere o polovicu, uviedla v diskusii Monika Rusnáková, liečebná pedagogička a terapeutka.
Navyše platí, že depresia viac trápi mladé dievčatá ako chlapcov. Podľa odborníkov to môže byť spôsobené tým, že dievčatá sú otvorenejšie, viac dávajú najavo svoje pocity. Netreba sa preto dať „oklamať“, že chlapcov nič netrápi.
Podľa štatistík, ktoré prezentovali odborníci sa dospelí rozprávajú so svojimi dospievajúcimi deťmi v priemere 7 a pol minúty. Často ide iba o „kontrolný rozhovor“ o tom, ako bolo v škole a aké známky dieťa dostalo.
„Mladí sa naučili odpovedať tak, nech im dá ten rodič pokoj,“ odznelo v diskusii. Treba však ísť ďalej, byť prítomný, vnímať a najmä aktívne počúvať svoje dieta. „Nezľahčovať, nehodnotiť ale vypočuť. Spomeňme si, aké to je keď nás niekto naozaj počúva, to mladý človek potrebuje,“ vysvetlila Monika Rusnáková.
Podľa nej sú pre tínedžerov, ktorých niečo trápi zraňujúce vety ako „neber si to tak, to sa ti len zdá, mysli na niečo pekné alebo mysli pozitívne.“ Sociológ Michal Vašečka doplnil aj začarovanú vetu: „tým sme si prešli aj my.“
Podľa odborníkov sú to všetko zraňujúce frázy, ktoré síce myslíme dobre, no v konečnom dôsledku len zľahčujú problémy, s ktorými sa dieťa trápi. Namieisto týchto fráz máme radšej dieťa sústredene počúvať, klásť mu otvorené otázky a veľa-veľa ho objímať.
„My podceňujeme že niekedy stačí byť len pri tom človeku a vypočuť ho namiesto toho aby sme radili, zosmiešňovali, mudrovali. Oni potrebujú cítiť podporu. Keď sa cítime podporovaní, rastie naša schopnosť zvládnuť horšie časy,“ doplnil Dušan Kadlec.
Aké varovné signály si však všímať? Ako fungovať v dobe sociálnych sietí? A ako búrať stereotypy a stigmy ohľadom duševného zdravia? Odpovede aj na tieto otázky nájdete v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
