Vedeli ste, že každý jeden z nás môže potenciálne zachrániť až sedem ďalších ľudských životov? Dá sa to formou darovania orgánov. Niektoré môže človek darovať už za života, mnohé z nich až po smrti. O darovaní orgánov sme sa rozprávali v posledných Vizionároch v tomto kalendárnom roku.
Vyše 350 ľudí aj v týchto chvíľach čaká na transplantáciu orgánu. Z nich najviac čaká na obličku (290), pečeň (40) a na srdce (30). Darcovstvo orgánov je považované za prejav tej najväčšej šľachetnosti, problém s ním nemá ani cirkev. Sú dokonca kňazi, ktorí žijú s darovaným orgánov. Napriek tomu, je dôležité o tejto téme rozprávať – búrať bariéry a možno už za života si zodpovedať otázku potenciálneho darovania. Darcom totiž môže byť teoreticky každý jeden z nás.
Živý človek môže darovať obličku a časť pečene. „Program darovania obličiek sa na Slovensku veľmi rýchlo etabloval. Transplantovať je možné aj lalok pečene od živého darcu, tento program zatiaľ na Slovensku zatiaľ rozbehnutý nemáme ale pokiaľ viem, pripravuje sa naň Banská Bystrica.“ Uviedla v úvode diskusie Zuzana Žilinská, hlavná odborníčka MZ SR pre orgánové transplantácie. Dominantné je však darcovstvo od mŕtvych ľudí. V tomto prípade je kľúčové protokolárne stanovenie mozgovej smrti.
„Možno darovať všetky orgány, okrom tých, ktoré sú eticky problematické - to znamená vnady a mozog. Najčastejšie sa transplantujú obličky, pľúca, pečeň, srdce, pankreas, tenké črevo, hrubé črevo. Transplantuje sa ale napríklad aj maternica, koža,“ uviedol celosvetový prístup hlavný koordinátor pre transplantácie na Slovensku, Martin Chrastina. Každá krajina má však svoj vlastný transplantačný program a oblasti, ktorým sa venuje.
Napríklad na Slovensku netransplantujeme pľúca, naši pacienti chodia do Českej nemocnice Motol, s ktorou v tejto oblasti spolupracujeme. „ V priemere sa na Slovensku zrealizuje odber organov od 70-80 darcov zo stanovenou mozgovou smrťou. Minulý rok bol bohatý na darcov obličky kde sa realizovalo 30 takýchto odberov. Máme 65 mŕtvych darcov po mozgovej smrti 15 darcov živých, ktorí darovali obličku,“ uviedla tohtoročné doterajšie dáta prezidentka Slovenskej transplantologickej spoločnosti Ivana Dedinská.
Slovensko je v európskych štatistikách približne na strednom mieste. Obdorníci hovoria, že od vzniku transplantačného programu sme urobili veľký pokrok. Zároveň však hovoria aj o potrebných úpravách „Budeme musieť otvoriť transplantačný zákon a budeme musieť jasnejšie definovať moderné pohľady na to, čo transplantácia prináša. Čo nám úplne nejde je hlásenie potenciálnych darcov do transplantačných centier,“ uviedol Vladimír Baláž, ktorý je predsedom zdravotníckeho výboru ale aj vedúcim lekárom transplantačného centra v banskobystrickej nemocnici.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Alexander Mayer dopĺňa aj potrebnú podporu aj materiálno-technické vybavenie. „Prístrojové vybavenie, ktoré je veľmi dôležité k tomu, aby prebehla transplantácia, aby pacienti vydržali a dočkali sa transplantácie obličiek, proces je komplikovaný, treba o ňom hovoriť a byť tomu nápomocný.“ Debaty sa zúčastnila aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorá transplantačný program aj osvetovú kampaň Sedem životov podporuje. Hovorí, že legislatívu je pripravená podporiť: „Ja som plne súčinná či už prístrojovo podporiť, osvetovými aktivitami alebo zmenou legislatívy tak aby sa dostali potrebné orgány všetkým ľuďom, ktorí čakajú na potenciálnych darcov.“
Naša legislatíva hovorí o tom, že darovať orgán môže potenciálne každý z nás pokiaľ za života nevyjadrí oficiálne vôľu, že tak urobiť nechce. Odborníci ale napriek tomu odporúčajú hovoriť o tom za života, vyjadriť svojim blízkym vôľu darovať orgány tak, aby na to boli v prípade náhlej smrti pripravení. Martin Chrastina totiž vysvetľuje, že vhodným darcom nie je každý. Často to bývajú ľudia po náhlej smrti, napríklad cievnej mozgovej príhode. Lekári potom veľmi citlivo oznamujú pozostalým, ktorým náhle zomrel blízky, že je vhodným darcom a môže zachrániť život niekomu ďalšiemu. „Bez darcov neexistuje transplantačný program,“ pripomenul Vladimír Baláž.
Reč bola aj o postupe pri darovaní, čakacích lehotách na orgán či dokonca o umelých orgánoch, alebo o tzv. xenotransplantáciách teda darovaní orgánov či tkanív od iných živočíšnych druhov. Celý záznam z debaty si môžete pozrieť vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
