Bezbariérové prostredie v mestách a obciach je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby sa znevýhodnené osoby mohli naplno začleniť do spoločnosti. Hostia v diskusii Vizionári pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenského paralympijského výboru (SPV) sa zhodli v tom, že aj keď sa legislatívne prostredie na Slovensku postupne zlepšuje, znevýhodnené osoby naďalej nemajú rovnaké podmienky ako väčšinová spoločnosť. Iniciatíva Spolu bez bariér má za cieľ zlepšiť podmienky ľuďom so zdravotným znevýhodnením vrátane športovcov a detí, ktoré čoraz viac čelia okrem iného aj duševným problémom. Patronát nad touto iniciatívou prevzal prezident SR Peter Pellegrini, ktorý bol exkluzívnym hosťom Vizionárov.
„Na Slovensku aj po 30 rokoch bojujeme s architektonickou debarierizáciou. Tešíme sa, keď sú urobené nájazdy alebo prístupy pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale je dôležité, aby nastala diskusia aj o ľudskej debarierizácii, v čom vidím ešte väčší problém, ako v mechanickom odstraňovaní bariér. Dnešným dňom započíname iniciatívu Slovenského paralympijského výboru s názvom Spolu bez bariér, ktorá má za úlohu motivovať širokú verejnosť, inštitúcie, aby sa zapojili do tejto debarierizácie. Pripravili sme víziu, ktorá bude súvisieť so zlepšením podmienok pre ľudí so zdravotným znevýhodnením vo všetkých oblastiach,“ vysvetlil predseda SPV Ján Riapoš.
Prezident SR Peter Pellegrini pri tejto príležitosti uviedol, že v spolupráci so SPV by chcel udeľovať plaketu mestám a organizáciám ako ocenenie za snahu o rúcanie bariér.
„Ako prezident chcem navštíviť každý okres a venovať sa aj tejto téme. Buď navštíviť zariadenie alebo priamo ľudí so zdravotným znevýhodnením a chcem motivovať mestá, aby sa čo najskôr snažili získať túto plaketu, a to tým, že budú realizovať konkrétne debarierizačné kroky smerujúce k zlepšeniu podmienok pre zdravotne znevýhodnené osoby,“ uviedol.
Kandidátom na toto ocenenie je podľa neho napríklad mesto Dolný Kubín, kde žije veľká komunita znevýhodnených ľudí a mnoho mestských zariadení a športovísk má bezbariérový prístup.
„Tento cieľ by mal byť nemenný bez ohľadu na to, ako sa menia vlády,“ skonštatoval prezident.
Lídrom v otázke debarierizácie by mohol byť podľa neho minister práce, keďže legislatíva pod týmto rezortom ovplyvňuje život znevýhodnených najviac. Premiér by mal vytvárať tlak na rezorty a úrad prezidenta zase pravidelne pozývať rozhodujúcich hráčov k okrúhlemu stolu, otvárať témy a motivovať ich k tomu, aby sa veci posúvali dopredu.
V niektorých oblastiach by mala prebehnúť úplná zmena – ako upustiť od byrokracie a dať štátnemu úradníkovi viac zodpovednosti.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská pripomenula, že Slovensko je signatárom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Úrad za deväť rokov svojej existencie zanalyzoval, že najčastejšie bol porušovaný článok 9 Dohovoru týkajúci sa zabezpečenia prístupu k informáciám a architektonickej prístupnosti.
Na úrade tiež vedú veľké množstvo podnetov, ktoré signalizujú neprístupnosť vzdelávania detí so zdravotným postihnutím. Komisárka zároveň vníma, že čoraz viac ľudí so zdravotným znevýhodnením sa domáha svojich práv.
Hostia sa zhodli, že legislatívne prostredia sa zlepšilo. V rámci podstatných zmien minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš spomenul prijatie novely zákona o sociálnych službách a zvýšenie príspevkov aj na osobnú asistenciu.
„Zároveň od januára dostávajú opatrovatelia nekrátený príspevok. V prípade, ak sa staráte aj o zdravotne znevýhodnené deti, tak sme k príspevku navýšili ešte príplatok o 200 eur,“ dodal s tým, že ďalšou výzvou je druhá reforma financovania sociálnych služieb naviazaná na Plán obnovy.
Minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi zmienil zvýšenie počtu zdravotne znevýhodnených športovcov v tzv. Top tíme, ako aj snahu o odstránenie infraštruktúrnych prekážok aj v cestovnom ruchu.
Ján Riapoš v diskusii ocenil prístup oboch ministrov, s ktorými vedú diskusie. To, aby si ľudia so zdravotným znevýhodneným povedali, že sa im dobre žije na Slovensku, však považuje za náročnú úlohu, ktorá presahuje rámec jednej vlády. Dodal, že pri rekonštrukciách štadiónov alebo výstavbe by sa malo myslieť aj na „filozofiu nezávislého života, ktorá rúca bariéry“, z čoho môže benefitovať celá spoločnosť.
S témou bariér súvisia aj duševné problémy detí a ich začlenenie.
„Okolo 1800 detí mesačne hľadá na internete výraz Chcem sa zabiť. Podľa štatistík jedno zo štyroch detí má vážne problémy. Narastajú reaktívne stavy. To znamená, že deti reagujú na choré prostredie, v ktorom žijú a majú pocity samoty a zlyhania,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.
Súhlasí, že je dôležité zavádzať legislatívne zmeny či zvyšovať počet detských psychológov, ktorých je akútny nedostatok.
Zároveň považuje za dôležité vytvárať deťom bezpečný mikrosvet a pracovať na lepších medziľudských vzťahoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
