Užívanie výživových doplnkov nemusí byť vždy prospešné. Ba naopak, ak nie ste vrcholový športovec a „ládujete“ sa proteínom hlava-nehlava, môžete si poriadne ublížiť.
Poznáme ich všetci. Bandasky či obrovské vrecia proteínov, sľubujúce enormný nárast svalov či sily, nenápadné vitamíny či rôzne iné práškové zázraky. Reč je o výživových doplnkoch.
Ich užívanie má svoje výhody, no môže byť aj úplne zbytočné, často až škodlivé. Najmä vtedy, ak poriadne nevieme, čo do seba dávame.
Výživové doplnky sú obrovská skupina látok a produktov. „Od vitamínu C cez proteínové prášky, predtréningové pumpy, spaľovače tukov a tak ďalej. V tomto sa vyznať je niekedy ťažké,“ hovorí na úvod Tomáš Pagáč, vedúci oddelenia testovania, prevencie a správy výsledkov v Antidopingovej agentúre.
Podľa jeho slov je ich najväčší problém, že nie sú regulované. Nikto tým pádom negarantuje, čo sa v nich nachádza a nikto ich ani nekontroluje.
Môžu sa tam nachádzať rôzne extrakty či patentované zmesy. Pagáč hovorí, že napriek tomu, že má doktorát z biochémie, často ani on netuší, čo vlastne je ich obsahom.
Ľudia si pri ich nákupe niekedy kupujú doslova mačku vo vreci. Vo výživových doplnkoch totižto podľa odborníka často býva kontaminácia zakázanými látkami, výnimkou nie je ani anabolický steroid.
„Kontaminácia sa vysvetľuje tak, že v istých krajinách, väčšinou sa hovorí o Ázii, idú vedľa seba dve výrobné linky. Na jednej napríklad kreatín a vedľa ide anabolikum. Zafúka trochu vietor, niečo preskočí a zrazu sa steroid dostane aj do výživového doplnku, ktorý by ho nemal mať,“ vysvetľuje Pagáč.
Druhá vec podľa neho je, že by tam zakázané látky mohli byť pridávané aj zámerne. Rizikové sú najmä prípady, keď konkrétny doplnok sľubuje nejaký enormný nárast sily či svalov, zvýšenie libida a sexuálneho pudu.
Zaujímalo nás teda, ako tomu predchádzať. Predsalen, najmä proteínové prášky sú mimoriadne obľúbené a pomerne častý je aj spomenutý kreatín.
Pagáč hovorí, že vhodné je ísť po overených značkách a tiež si zistiť, či sa tá značka nespája s dopingovými prípadmi.
„Nie je zlé ísť ani po lokálnych firmách, tie máme aj na Slovensku. Ich si viete dohľadať, keby bol nejaký problém,“ dodal odborník.
Ďalšia vec je však to, či doplnky výživy vlastne potrebujeme. Sú skutočne také dôležité, alebo ide len o mimoriadne dobrý marketing?
„Ja to vždy vysvetľujem tak, že naša strava by mala byť torta. Výživové doplnky sú čerešničky na tej torte. Niekedy sa stáva, že mám len čerešničku, ale keď nám chýba torta, tak tá čerešnička nemá zmysel,“ konštatuje Pagáč.
Z jeho pohľadu ide len o to, že marketing firiem, ktoré doplnky vyrábajú vzbudzuje dojem, že to bez nich nejde. Pravda je však taká, že je len veľmi málo výživových doplnkov, ktorých užívanie má skutočné opodstatnenie.
„Navyše, sú vitamínového a minerálového typu,“ dodáva.
Výživové doplnky typu, ako je napríklad proteínový prášok, majú skôr význam pre vrcholového športovca, ktorý má dvojfázové tréningy a nestíha sa najesť, než pre bežného človeka, ktorý ide dvakrát týždenne do posilňovne.
„Z môjho pohľadu naozaj tie výživové doplnky nie sú esenciálne pre náš život, skôr sa máme snažiť si to zabezpečiť v strave. Sú isté situácie, kedy to využiť môžeme, ale mali by sme sa vždy o tom poradiť s lekárom alebo nutričným poradcom,“ hovorí Pagáč.
Navyše, tieto produkty sú silno priemyselne spracované. Často sa vyrábajú napríklad z hrášku, ktorý by sme mohli zjesť aj samotný.
„Naše telo však nedokáže zjesť tak veľa hrachu, ako si dokáže dať toho prášku. Nemá však na to náhodou telo nejaký dôvod?“ pýta sa odborník.
Ako dodáva, ak prijímame veľa doplnkov, napríklad proteínu, poriadne zaťažujeme pečeň a v konečnom dôsledku aj telo. Z dlhodobého hľadiska si môžeme ublížiť.
Naše telo je podľa Pagáča nastavené tak, že by sme bielkoviny mali prijímať komplexne - napríklad v mäse či tvarohu.
Zaujímalo nás, ktoré doplnky vníma odborník ako najrizikovejšie. Hneď sa vyjadril, že ide o predtréningové pumpy, ktoré by vraj najradšej úplne zrušil.
„Väčšinou ide o niečo na báze stimulantu. V tých lepších prípadoch je to kofeín vo vysokých dávkach, čo tiež má svoje riziká a býva tam tiež veľa cukru a arginín,“ vysvetľuje s tým, že arginín je bájna aminokyselina, ktorá by mala rozširovať cievy – krv bude prúdiť rýchlejšie a lepšie a tým pádom by pred tým tréningom malo vzniknúť nabudenie organizmu.
V horšom prípade však môžu byť obsahom aj zakázané stimulanty, najčastejšie ide o látku metylhexanamín.
Tieto doplnky navyše fungujú na báze prestimulovania organizmu, čo mimoriadne zle znáša najmä naše srdce.
„Keď si dávate tieto stimulanty, tak presviedčate svoje telo, že je schopné spraviť viac, ako je jeho kapacita. Únava je komunikácia nášho organizmu, ktorú ak nebudeme počúvať, tak môžeme aj skolabovať,“ uzatvára Pagáč.
Pozrite si archívnu reportáž o zakázaných látkach vo výživových doplnkoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
