Katastrofa, aká nemá obdobu. Aj tak by sa dal nazvať dlhodobý problém s vrakunskou skládkou. Toxické látky z nej totižto prenikli do podzemnej vody a tá prúdi smerom na Žitný ostrov. Problém je však zložitejší, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať, a zdá sa, že sa ani tak skoro nevyrieši.
Vrakunská skládka nie je pre žiadneho Bratislavčana novinkou. Ide o dlhodobo neriešený problém, ktorý medzičasom nabral astronomické rozmery.
Ide o akúsi samostatnú kapitolu znečistenia z Istrochemu, ktoré otrávilo nielen jeho areál, ale aj široké okolie. Zo skládky prenikajú do podzemnej vody množstvá jedovatých látok, ktoré prúdia smerom na Žitný ostrov.
Do tematiky nás zasvätila Alena Trančíková, vedúca sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Ona sama o probléme zistila prakticky náhodou, keď skúmala záverečné správy Slovnaftu. Zistila, že sa k vodnému zdroju v Podunajských Biskupiciach šíri kontaminácia chloreténu z úplne inej strany, než je Slovnaft.
Keď šla po probléme, zistila, že v starom ramene Dunaja je navozených takmer stotisíc ton chemického odpadu z chemického závodu Juraja Dimitrova. Poďme však pekne po poriadku.
Celý problém pochádza z chemických závodov Juraja Dimitrova, ktoré sa v minulosti nazývali aj Dynamitka. Dnes im hovoríme Istrochem.
„Je to obrovský chemický závod, ktorý v priebehu času vyrábal rôzne veci. Začínal s dynamitom, potom hnojivá, neskôr pesticídy – látky na ošetrovanie rastlín, DDT, polypropylénové vlákna a tak ďalej. Ťažká chemická výroba,“ vysvetľuje nám Trančíková.
Podľa jej slov mali vyvážanie odpadu z tejto výroby vtedajšími socialistickými úradmi legálne povolené. Dlhé roky sa preto do suchého ramena Dunaja vozil rôzny bordel. Po čase skládku „recyklovali“, teda zasypali hlinou a vysadili tam zeleň.
Skládka potom dlhé roky spala. Až do momentu, kedy bolo vystavané vodné dielo v Gabčíkove. Vtedy stúpla hladina podzemnej vody na mieste skládky až o dva metre.
„Tie látky robili problém už predtým, lebo do skládky pršalo. Avšak keď sa skládka zospodu zatopila podzemnou vodou, dostali masívny zásah. Tie jedy sa tam začali rozpúšťať ešte viac a prúdiť smerom na Žitný ostrov,“ vysvetľuje Trančíková.
Neskôr sa ukázali aj ďalšie problémy spojené s touto skládkou. Samotné závody Juraja Dimitrova boli privatizované firmou Andreja Babiša. V privatizačnej zmluve sa však nepíše nič o tom, že by bol privatizér povinný robiť niečo so skládkou z týchto závodov.
„V plnom rozsahu to zostalo na pleciach štátu,“ dodáva Trančíková.
Dlhé roky trvala zásadná vec – určenie zodpovednej osoby. V prípade odstraňovania environmentálnych záťaží ide o prvý krok. Neskôr sa tiež zistilo, že sa znečistenie posúva.
„Tá podzemná voda tam prúdi každý deň. Prúdi rýchlosťou 3 až 5 metrov za deň, čím sa posúvajú aj jedovaté látky, ktoré sú čím ďalej, tým viac koncentrovanejšie, pretože jedy sa tam stále rozpúšťajú,“ dodáva Trančíková.
V roku 2015 bol urobený komplexný hydrogeologický prieskum, v ktorom zmapovali znečistenie. Dovtedy sa vôbec netušilo, čo všetko tam vlastne môže byť. Výsledky sú viac než hrozivé.
„Záverečná správa je prístupná aj na stránke ministerstva, čiže sa všetci vieme dočítať, aké kvantá jedovatých látok sú tam uložené, aké majú zdravotné riziká a podobne,“ hovorí Trančíková s tým, že napriek tomu sanácia trvá nekonečne dlho.
Keď sa teda nakoniec zistil rozsah znečistenia, pristúpilo sa k možnosti, že sa objekt bude sanovať. Pôvodný projekt sanácie mal byť však o tomto čase už dávno hotový. Končiť mal v priebehu leta 2023. Napriek tomu sa však poriadne ani nezačal.
„Z rôznych možných variant sanácie bola nakoniec vybraná tá najlacnejšia, pretože bolo vyčlenených len asi 30 miliónov z európskych fondov. A za to sa nedá spraviť nič iné, len zapuzdrovať znečistenie tak, ako tam je,“ hovorí Trančíková s tým, že každopádne by to bol aspoň prvý krok, aby sa tie látky nešírili a poskytlo by to možnosť ďalšieho postupu.
S otázkami, kedy sa projekt začne a čo je jeho súčasťou, sme sa obrátili na rezort životného prostredia.
„Ministerstvo musí podniknúť v prvom rade kroky na novelizáciu Budajovho zákona o envirozáťažiach, ktorý de facto znemožnil sanáciu envirozáťaží. Následne bude môcť prísť k riešeniu aj envirozáťaže vo Vrakuni,“ napísali vo svojom stanovisku.
Zaujímalo nás aj to, čo sa vlastne stalo, že sa projekt ešte ani nezačal. Komunikačný odbor nám uviedol, že dôvodom je z ich pohľadu najmä nečinnosť predchádzajúceho ministra Jána Budaja, ktorý nepodpísal vydané rozhodnutie o pridelení nenávratného finančného príspevku. Bez jeho podpisu vraj nebolo možné začať čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ.
Stanovisko k téme sme získali aj od Jána Budaja. Uviedol, že sanácia vrakunskej skládky bola vybraná spôsobom, ktorý bol z odborného hľadiska i hľadiska férovej súťaže veľmi diskutabilný.
„Najmä COVID spôsobil, že využívanie fondov z operačného programu životné prostredie už nebolo reálne použiť. Použiť sa v tom čase však ešte nedali ani fondy ďalšieho programového obdobia,“ dodal Budaj.
Projekt podľa envirorezortu oživili kroky ministra úradníckej vlády Milana Chrenka.
„Zahájením prípravných stavebných prác v máji sa ministerstvu podarilo dosiahnuť, aby stavebné povolenie nestratilo platnosť. Následne ministerstvo s poverením vlády rokovalo s víťazom verejného obstarávania, teda zhotoviteľom prác, s ktorým podpísalo dodatok k zmluve, ktorá by inak tiež stratila platnosť,“ dodávajú v stanovisku.
Ministerstvo vraj zabezpečilo financovanie prostredníctvom nového Programu Slovensko 2021 – 2027, pretože už nie je možné využiť pripravené prostriedky z končiaceho Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Ako ďalej tvrdia, po zverejnení novej výzvy z Programu Slovensko envirorezort predloží aktualizovanú žiadosť o nenávratný finančný príspevok na zabezpečenie finančnej realizácie.
Ministerstvo životného prostredia nám neodpovedalo na otázku, či sa držia pôvodného plánu sanácie. Ten však mal pomerne závažné diery. Z pohľadu Trančíkovej tam chýbala zásadná vec - čistiareň odpadových vôd na chemické látky.
„Tá skládka bude tlačiť na tie steny a bude do nej pršať. Aby ten tlak bol znížený, bude sa musieť isté množstvo stabilne odčerpávať, aby sa vytvoril podtlak a bolo zabezpečené, že sa chemické látky cez stenu nebudú dostávať preč,“ vysvetľuje odborníčka s tým, že čistiareň odpadových vôd na chemické látky je potrebná práve pre čistenie tejto odčerpanej vody.
Vo vode zo skládky je totižto doslova kokteil koncentrovaných chemických látok, ktoré spolu 50 až 60 rokov reagovali a rozpúšťali sa.
V súčasnosti by to podľa Trančíkovej malo byť pripravené už správne, ale s istotou to povedať nevie. Medzičasom ju totižto prestali pozývať na rokovania k tejto téme.
Samotná sanácia sa mala vraj vykonávať tzv. injektážou. Ak však zmes, ktorá sa bude tlačiť do podzemia, narazí na nejaký objekt - veľký kameň alebo veľký kus betónu -, tak ho obtečie a v tomto prípade nie je zaručená stopercentná nepriepustnosť tohto múru.
To, že sa tam skládka nachádza, sa vie od 60. rokov, kedy bola povolená. Od roku 1992 vieme, že hladina podzemnej vody stúpla. Minimálne 20 rokov vieme s istotou o tom, že sa tam tie chemické látky rozpúšťajú a prúdia ďalej, smerom na Žitný ostrov.
Napriek tomu však kompetentní dávajú od problému ruky preč. Vo Vrakuni je od roku 2002 zakázané používať vodu zo studní na pitie, umývanie, polievanie či napúšťanie bazénov.
„Koncentrácia je tu totižto taká vysoká, že vodou nie je možné ani polievať trávniky. Pri polievaní sa rozstrekuje jedovatá voda vo forme aerosólu a už len vdýchnutie je zdraviu škodlivé, nehovoriac o tom, že takto sa druhotne kontaminuje pôda, ktorú majú ľudia na pozemkoch a sami si ju potom robia jedovatou,“ vysvetľuje Trančíková.
Ona sama bola v minulosti na niekoľkých stretnutiach s občanmi k tejto téme. Niektorí si dali povedať, iní nie: „Jedna pani mi povedala, že veď celý život používa túto vodu. Že v poslednej dobe trochu štipká, ale zvykli si.“
Zoznam škodlivých chemických látok, ktoré sa zo skládky uvoľňujú je taký dlhý, že nemá žiadny zmysel, aby sme ho sem prepisovali. Ak si ho chcete sami skontrolovať a zistiť, ako veľmi boli limity prekročené a ako vám to môže uškodiť, môžete tak urobiť tu.
Mrak kontaminovanej vody medzičasom postúpil o sedem až osem kilometrov na Žitnom ostrove. A bude pokračovať ďalej.
„V súčasnosti vieme už o tom, že obec Rovinka má tiež už zákaz na používanie podzemnej vody na pitné účely aj na polievanie plodín,“ hovorí Trančíková s tým, že hoci v tejto chvíli nie sú ohrozené vodárenské veľkozdroje, už je kontaminovaná podzemná voda individuálnych studní obyvateľov, ktorí nemajú dostatočné informácie a mnohí túto vodu používajú aj na pitné účely doteraz.
Problémom pre obyvateľov Žitného ostrova a dedín, ktorých sa znečistenie buď už týka, alebo čoskoro začne, je aj rozbor vody, ktorý sa v takomto rozsahu bežne nerobí a navyše je poriadne drahý.
Ľudia majú tendenciu myslieť si, že štandardný rozbor, ktorý si môžu objednať za niekoľko stoviek eur, postačuje, a že ak by sa ich znečistenie týkalo, tento rozbor ho odhalí. Mýlia sa.
Trančíková hovorí, že vodárenské spoločnosti štandardne robia tzv. základný rozbor. Ide o rozbor pitnej vody z vodovodného kohútika na základné parametre.
Tento typ sleduje látky, ktoré sa v pitnej vode štandardne môžu vyskytovať. Sledujú mikrobiologické a fyzikálne parametre a tiež niektoré látky, ktoré sa monitorujú. Ide o niektoré druhy pesticídov, ktoré sa môžu vyskytovať vo vodárenských zdrojoch vzhľadom na jeho polohu a podobne.
Práve toto je typ rozboru, ktorí si ľudia najčastejšie robia. Znečistenie charakteru ako z vrakunskej skládky však v žiadnom prípade neodhalí. Chemické látky, ktoré sa nachádzajú v skládke, sa bežne nerobia.
„Rozbor takejto vody, ktorá má kontaminanty pravdepodobne zo skládky, stojí vyše 1000 eur. Jednotlivec si takýto rozbor zvyčajne neobjednáva a ani nevie, že by si mal,“ dodáva Trančíková.
Kvalitu podzemnej vody, ktorá sa v určitej lokalite nachádza, by mal sledovať štát. V tomto prípade ide o Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý je poverený sledovaním kvality podzemnej vody na Žitnom ostrove.
S otázkami o tom, aký rozbor robia, sme sa teda obrátili na SHMÚ. Do konca uzávierky nám však nestihli odpovedať.
Aj na území samotného Istrochemu sa v minulosti robili prieskumy, ktoré nasvedčovali rozsahu znečistenia. Boli však prísne utajované. Odhalili sa až v roku 2020 vďaka Tamare Stohlovej, súčasnej poslankyni NR SR za Progresívne Slovensko.
„Ja som zistila, že by mala akurát ubehnúť 10-ročná lehota, na ktorú je možné utajiť takúto správu. V momente, ako to uplynulo, tak som si tú správu z prieskumu vypýtala a zistila som, že ten stav a to znečistenie na území dnešného areálu Istrochemu je v skutočnosti omnoho väčšie, ako je rozsah znečistenia vrakunskej skládky, o ktorej sa aj na verejnosti rozprávalo omnoho viac,“ vysvetlila nám Stohlová.
Ako ďalej hovorí, po prečítaní zostala šokovaná výsledkami, no aj popisom stavu. Do rúk sa jej dostal dvesto strán dlhý dokument, kde prieskumníci opisovali aj vizuálne a čuchové zážitky, ktoré si z Istrochemu odniesli.
„V podzemí sa tam nachádzali niekoľkometrové vrstvy pesticídu, farieb, alebo keď robili prieskumy, tak sa tam nachádzala zapáchajúca farebná, úplne inak vyzerajúca voda, ako má vyzerať. Alebo že našli len tak v areáli pohodené nejaké zvyšky rôznych chemikálií. Ten pohľad bol šokujúci a bolo to vidno aj z tej správy,“ vysvetľuje poslankyňa.
Ona sama si potom vytipovala používanú studňu v najbližšej obývanej oblasti. Objednala firmu, ktorá z nej odborne odobrala vzorky a v rozbore vychádzali z toho, čo sa našlo v samotnom Istrocheme.
„Toto testovanie vyšlo veľmi zle. Ukázalo sa, že tam boli prekročené viaceré pesticídy alebo iné látky, mnohé aj karcinogénne. Celkové množstvo tých pesticídov, ktoré sa môžu nachádzať vo vode, bolo prekročené 200-násobne,“ dodáva Stohlová.
A aby toho nebolo málo, na základe modelu prúdenia podzemnej vody pod Bratislavou zistila, že znečistená voda môže prúdiť aj úplne iným smerom, ako sa predpokladá. Otestovala preto aj vodu z kúpaliska Zlaté Piesky.
Nič síce neprekročilo zákonom stanovený limit, no objavila sa tam látka prometrín. Ide o pesticíd, ktorý sa našiel v podstate vo všetkých vzorkách z Istrochemu.
„Dnes je podlimitné, ale neznamená to, že to tak zostane a bolo by vhodné, aby úrad verejného zdravotníctva túto situáciu sledoval,“ uzatvára Stohlová.
Pozrite sa, ako to bolo s odhalením znečistenia v Istrocheme.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
