Na Slovensku sa akosi rozmohlo nadpredpisovanie liekov, najmä benzodiazepínov. Ide však o veľký problém, keďže tieto liečivá majú silný návykový potenciál a prepadlo im už mnoho ľudí.
Možno ste si aj vo vašom okolí všimli niekoho, kto siahne po „zázračnej“ tabletke, vždy keď je nervózny či v strese.
Benzodiazepíny sú lieky, na ktoré mimoriadne sedí porekadlo „dobrý priateľ, no zlý pán“. V posledných rokoch sme sa ich naučili užívať naozaj veľmi veľa. Nie je sa čomu diviť. S týmito tabletkami totižto (subjektívne) mizne každý problém a cítime sa po nich jednoducho fajn.
A aby toho nebolo málo, dostupné sú, síce na predpis, no aj tak v podstate každému. A všade.
Najčastejšie sú Xanax, Diazepam, Lexaurin, Neurol a mnoho, mnoho ďalších.
Benzodiazepíny sa často spájajú najmä s ľuďmi na vysokých pracovných pozíciách, ktorí sú zaťažení stresom viac ako bežní smrteľníci. Veľmi často ich nadužívajú či zneužívajú tiež mamičky a mladí, ktorí trpia úzkosťami.
Ak lieky užívate správne stanovenú dobu podľa inštrukcií lekára, vedia vám veľmi pomôcť. Ak ich však z nejakého dôvodu užívate dlhšie, alebo vo vyššej miere, ako by sa malo, môže ísť o veľký problém.
Rastislav Žemlička, adiktológ zo Sanatória AT, nám vysvetlil, že ide o skupinu liekov, ktorá je viazaná na lekársky predpis.
„Ich hlavnou úlohou je znižovať pocity úzkosti, ktoré sú často spojené s problémami so spánkom. Môžu slúžiť aj ako podporná pomoc pri závislosti, resp. pridruženým diagnózam, ktoré človeka negatívne ovplyvňujú,“ konštatuje odborník.
Tomáš Zábrenszki, doktorand na Katedre trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín, ktorý sa venuje drogovej trestnej činnosti, však zdôrazňuje, že napriek tomu, že ide o lieky, z právneho hľadiska ide zároveň aj o psychotropné látky.
Sedatívny efekt dosahujú tak, že napodobňujú účinok upokojujúcej látky GABA, ktorú si mozog vyrába sám. Po nejakom čase užívania benzodiazepínov si však mozog tieto látky prestáva tvoriť. Dá sa povedať, že človek v tejto fáze je už fyzicky závislý.
Ak zároveň začne od benzodiazepínov abstinovať, teda zastaví ich prísun, nastáva katastrofický scenár. Mozog totižto nemá ani vlastné, ani „cudzie“ upokojujúce látky.
Ľudia, ktorí sa od nich snažia odvyknúť, zvyknú byť veľmi nervózni, a to omnoho viac ako pred začiatkom užívania. Nekontrolovateľnú nervozitu prežívajú aj v situáciách, ktoré ich predtým nejako špeciálne nezaťažovali.
Benzodiazepíny sa spájajú so silným návykovým potenciálom. Nie je sa čomu čudovať. Ak niekoho trápi úzkosť, rýchlo a efektívne mu pomôžu. Problém však neriešia, len potláčajú príznaky.
Zábrenszki hovorí, že podľa jeho vedomostí môže tieto lieky okrem psychiatra predpisovať aj všeobecný lekár.
„Celkovo podľa dostupných štatistických údajov o vydaných liekov, ktoré spracováva NCZI, je napr. Neurol zakaždým medzi top 50 najčastejšie predpisovanými liekmi a ak sa nemýlim, v roku 2021 bol dokonca na 8. mieste ako jeden z najčastejšie predpisovaných liekov,“ hovorí Zábrenszki.
Žemlička dodáva, že často sa stretávajú aj s tým, že keď jeden člen rodiny tieto lieky dostane, dáva ich nakoniec aj svojmu blízkemu, lebo mu chce pomôcť. To je však veľká chyba, keďže užívanie takto nie je kontrolované.
Ešte horší scenár je, keď ľudia tieto lieky užívajú ako prevenciu, aby sa im náhodou nestalo, že sa dostanú do úzkostí. Hoci to môže znieť neuveriteľne, robia to mnohí napríklad pred návštevou zubára.
Nám sa podarilo stretnúť s dvadsaťpäťročným Slovákom, ktorý benzodiazepíny dlhodobo nadužíval a podarilo sa mu vypestovať si od nich silnú závislosť. Rozpovedal nám svoj príbeh.
S „benzákmi“ sa prvýkrát stretol už ako trinásťročný, keď sa jeho rodičia rozvádzali. Zle to znášal a od všeobecnej lekárky dostal Lexaurin.
„Striktne mi povedala, aby som to bral iba podľa potreby. Ako išiel čas, začal som si uvedomovať, že je mi z tých liekov dobre a problémy po nich miznú. S úzkosťami som sa už zobúdzal. Dal som si tabletku a boli preč,“ hovorí na úvod mladý muž, ktorého pre potreby tohto článku budeme volať Daniel.
Lieky užíval menej či viac pravidelne asi rok, keď si prvýkrát všimol, že niečo nie je v poriadku.
„Diali sa mi také veci, že som potreboval ísť na úrad a mal som z toho stres. Povedal som si, že veď si dám jednu tabletku. Zbaví ma to úzkostí a ešte mi aj rýchlejšie ubehne čas. Zrazu som si však začal všímať, že účinok tej tabletky už necítim. Tak som si dal dve,“ spomína si Daniel s tým, že táto dávka účinkovala perfektne, no prešli dva týždne a znovu nič necítil.
Dal si preto tri. Onedlho štyri, neskôr päť a potom aj šesť. Išiel preto ku psychiatričke a požiadal ju, aby mu predpísala silnejšie. Dostal ich vo verzii s postupným uvoľňovaním. Ako sám hovorí, tie klasické mu prestávali účinkovať asi po dvoch hodinách, tieto nové mu fungovali aj celý deň.
„Raz som si dal tieto tabletky a opil som sa na to. Zistil som, že keď to spojím s alkoholom, tak ten účinok strojnásobím,“ spomína si Daniel.
Za začiatok skutočného zneužívania a závislosti však podľa jeho slov považuje až moment, kedy si pred doktormi začal vymýšľať rôzne dôvody, aby sa dostal k lekárskemu predpisu.
„Takto nejako som sa dostal do tej špirály. Onedlho som doktorku požiadal, aby mi predpísala zase silnejší a s tým, ako mi rástla tolerancia, som ich musel jesť už omnoho viac, aby som dosiahol ten efekt upokojenia,“ priznáva.
Vo svojich najhorších obdobiach si dával aj osem tabletiek, teda osem miligramov alprazolamu. Ako ďalej hovorí, niekoho, kto to neužíva a dal by si takúto veľkú dávku, by to pravdepodobne asi uspalo na niekoľko dní.
Aby toho nebolo málo, do všetkého bral pravidelne ešte aj Diazepam na epilepsiu, ktorý je taktiež benzodiazepín. Bez liekov zažíval naozaj príšerné abstinenčné účinky.
„Každé ráno som vstával extrémne podráždený a nemal som žiadnu chuť do jedla. Mal som tiež otrasné nočné mory, v noci som sa hrozne veľa potil, a to až tak, že som sa musel niekoľkokrát prezliecť. Z vlasov mi úplne tiekol pot, akoby som si ich práve umyl. Po vysadení som mával navyše spánkové paralýzy,“ hovorí nám Daniel.
Z akútnej závislosti sa podľa neho už sčasti dostal. Absolvoval štvormesačné liečenie v nemocnici, ale benzodiazepíny mu aj tak stále predpisujú.
Trpí panickou poruchou a má strach z ľudí či otvorených priestorov. Často má tiež flashbacky z tráum, ktoré sa mu v minulosti prehodili. Benzodiazepíny vníma ako jedinú záchranu, ktorá ho dostáva z psychickej nepohody.
„Momentálne to beriem podľa potreby, ale stále sa cítim závislý. Dá sa z toho dostať, ale chce to veľmi, naozaj veľmi tvrdú vôľu. Odvykanie od benzodiazepínov je podľa lekára, ktorý ma liečil, náročnejšie ako od heroínu,“ uzatvára Daniel.
Pozrite si archívne video o liekoch proti bolesti.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
