Mal pred sebou skvelú budúcnosť. Svitalo mu na kariéru profesionálneho tenistu, rodičom robil neustále radosť. Všetko šlo správnym smerom, až do momentu, kým zažil svoj prvý nedobrovoľný sex. Tento text nie je vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov.
Sexuálne zneužívanie či znásilnenie je na Slovensku stále témou, o ktorej sa príliš nehovorí. Väčšinová populácia nemá o tomto probléme potrebu hovoriť, pretože sa jej to netýka.
Obetí týchto zverstiev však neustále pribúda a aj kvôli stigmatizácii im trvá často celé roky, kým o svojom nešťastí prehovoria. Ešte o to horšie je to pre zneužitých mužov.
Podobne nešťastný osud postihol aj mladého Igora (meno sme pre potreby tohto článku zmenili). Rodičia ho s dobrou vierou prihlásili na šport. Práve tam sa všetko zomlelo.
Dvadsaťštyriročný Igor je cudzinec. Pochádza z malého ruského mesta, kde aj vyrástol. Detstvo by mal úplne normálne, keby jeho rodičia netúžili po profesionálnom športovcovi. Už ako malé dieťa preto chodil pravidelne na tréningy tenisu.
„Otec sa ma jedného dňa opýtal, či by som nechcel ísť športovať do Európy. Hovoril mi o Slovensku, že je tu dobrá športová akadémia a aj finančne by sa to dalo zabezpečiť. Mal som trinásť rokov, keď sme sa sem presťahovali,“ hovorí na úvod.
Šport mu vraj išiel fakt veľmi dobre a preto sa rozhodol pre kariéru tenistu, ktorú rozbehne na Slovensku. Po prílete ich na letisku očakával jeho budúci tréner. Išlo o muža, asi päťdesiatnika, ktorý pôsobil sympaticky.
„Hneď som si na ňom všimol, že je taký príliš empatický a chápavý, až mi to bolo trošku divné,“ dodáva Igor. Vtedy nemohol ani tušiť, aké hrôzy mu „sympatický tréner“ vyvedie.
Na Slovensku hneď nastúpil na tvrdý športový režim. Trénoval veľa, dlho a často. Jeho tréner mu však bol, podľa Igorových vlastných slov, ako druhý otec. Nie však nadlho.
Igorovi rodičia často odchádzali do Ruska a chlapec bol potom doma sám, obvykle aj niekoľko dní až týždňov. Tréner na neho preto dával pozor, bol mu neustálou oporou, spoločnosťou, podporou, riešili spolu všetky osobné problémy.
„Veľmi som ho rešpektoval a mal som ho neskutočne rád. Akurát som prichádzal do puberty, ktorá so mnou poriadne mávala. Napriek tomu bol vždy pri mne, zvládal všetky výkyvy nálad, vždy sa ma zastal,“ hovorí Igor.
V kolektíve ostatných mladých športovcov, prevažne Rusov a Ukrajincov bol totižto vždy za divného, „pritepleného“ a podobne.
Súčasťou tvrdých tréningov boli aj rôzne športové masáže, na ktoré chodil pravidelne, každú stredu. Igor si veľmi dobre spomína na prvý moment, kedy sa všetko začalo.
V centre, kam na masáže chodieval, bola aj vírivka a sauny. Každý tenista mal svoj vyhradený čas, ktorý v bublinkách mohol stráviť. Jedného dňa sa stalo, že Igor mal ísť ako úplne posledný.
„Pamätám si, že ma to nahnevalo, lebo bolo už veľa hodín a musel som tam byť dlho. Tréner ma však ukľudnil, že zostane so mnou a že aj on so mnou pôjde do tej vírivky. Že sa porozprávame a tak,“ hovorí mladý muž.
Skutočne bolo tak, ako sa dohodli. Igor šiel do vírivky, tréner sa ku nemu pridal. Sadol si však, akosi podozrivo blízko.
„Doslova sa na mňa nalepil a ja som bol v panike, že čo sa deje, ako mám reagovať, čo mám urobiť? Začal ma hladkať po stehne,“ dodáva Igor s tým, že v tom momente celý zamrzol a vôbec netušil, čo sa s ním deje.
Podľa jeho slov bol ešte veľmi mladý a nevinný, význam slova sex ešte nepoznal. Hoci ho tréner najskôr „len“ hladkal, nezostalo to len pri tom. Rukou mu začal dráždiť penis.
„Nechápal som, čo odo mňa chce, vôbec som nerozumel, prečo ma tam chytá a ani čo mi to robí. Potom mi hovoril, že to nesmiem nikomu povedať, že to bude naše tajomstvo a že keby som to niekomu povedal, nikto by mi neveril a ešte ja by som mal problém, že čo som to vlastne urobil,“ spomína si na prvé momenty zneužívania.
Nie je preto žiadnym prekvapením, že Igor nikomu nič nepovedal. A to ešte pomerne dlhú dobu od osudného momentu vo vírivke. Zneužívanie sa medzitým stupňovalo a tréner ho i naďalej manipuloval.
Nebolo to úplne tak, že si k nemu tréner niečo dovolil a potom ho začal hneď pravidelne znásilňovať. Všetko sa postupne vyvíjalo. Po dotykoch prišla prvá skúsenosť s orálnym sexom.
„Trénoval som každý deň, čiže som s ním bol stále. On pokračoval a ja som mu stále viac a viac dovoľoval. Neskôr už nie rukou, ale ústami,“ hovorí Igor.
Podľa jeho slov sa nakoniec dopracovali až ku análnemu sexu, no on si ešte ani v tom čase stále neuvedomoval, čo sa s ním robí.
To, že niečo naozaj nie je v poriadku, si začal uvedomovať pred pätnástymi narodeninami. Sám zo seba zostal zhrozený, no i naďalej o všetkom mlčal.
Prostredníctvom internetu si zistil všetko možné o obetiach zneužívania a v hlave spriadol doslova diabolský plán. Rozhodol sa pre pomstu.
„Neviem si teraz vysvetliť, čo som mal v hlave a ani čo som vlastne sám chcel. Svojim vtedajším myšlienkovým pochodom dnes už nerozumiem,“ konštatuje Igor.
Zároveň si však uvedomoval, že v rukách nemá žiadny dôkaz a po dlhodobej manipulácii bol presvedčený, že mu nikto nebude veriť. Navyše, jeho rodičia boli viac v Rusku, ako doma a tak ich nemal ani „po ruke“.
Napadlo mu, že si všetko natočí na video. Aj keď to neznie najmúdrejšie, treba myslieť na to, že Igor mal stále iba štrnásť rokov.
„Všetko som si pripravil, nastavil som webkameru na počítači, prehodil som uterák cez svietiacu diódu, aby nič nezistil. Zavolal som ho k sebe a tentokrát som sa nechal dobrovoľne. Bolo to veľmi, veľmi zlé. Keď som sa pozrel do počítača, nahrávka tam nebola, asi som to zabudol zapnúť. Vtedy som sa úplne zrútil a pochopil, že mi nikto a nič nepomôže,“ hovorí nešťastne s tým, že po tomto incidente začal pravidelne popíjať.
Alkohol s vrcholovým športom, samozrejme, nejde dokopy. S tenisom preto v pätnástich skončil. A keďže už nechodil na tréningy a nestretával sa s trénerom, prestalo aj zneužívanie.
K alkoholu sa po čase navyše pridali aj lieky, drogy a nesprávne partie. Igor sa stretával s ďalšími ľuďmi, ktorí boli psychicky zlomení a spoločne sa ťahali dole.
„Cítil som sa a aj sa stále cítim, ako úplný odpad a špina,“ dodáva.
Drogy aj alkohol užíval stále častejšie a častejšie. Nakoniec ho dohnali až na liečenie, ktorých už absolvoval niekoľko. Sám o sebe hovorí, ako o chronickom alkoholikovi a „fetošovi“.
Hoci vraj nepotrebuje „niečo“ úplne každý deň, triezvy dlhšiu dobu nedokáže vydržať.
Dlhodobé zneužívanie odštartovalo rôzne závažné diagnózy, na ktoré sa lieči dodnes. Trpí napríklad bipolárnou poruchou, ktorá mu spôsobuje mnohé problémy v normálnom fungovaní.
„Akonáhle sa toto udialo, nevedel som, ako sa s tým mám vysporiadať. Keďže som bol sám a bez rodičov, necítil som, že sa o mňa má kto postarať, ani že tu pre mňa niekto je. Moje sebadeštruktívne sklony sa začali naplno vyvíjať.“
Jeho rodičia nakoniec zistili, čo sa mu na tréningoch dialo. Podľa slov Igora bolo však už dosť neskoro. Stalo sa tak po tom, čo sa zdôveril svojej sestre, keď bol už takmer dospelý. Rodičia ho začali ľutovať, no on o taký prístup nestál.
„Mama spadla na kolená, začala sa ospravedlňovať, že ma tu nechali samého s ním. Ja som to však už nechcel. Nechcel som ísť na políciu a ani to riešiť. Robil som všetko preto, aby som na to zabudol, aby som na to nemyslel. Nechcel som si to oživovať,“ dodáva.
Dnes má Igor už dvadsaťštyri rokov a denne užíva antidepresíva a rôzne ďalšie lieky, na ktoré je vyslovene odkázaný. Dodnes svoje traumy neprekonal a bolesť, ktorú mu spôsobili, si v sebe bude nosiť pravdepodobne do konca života.
Pozrite si archívny rozhovor so psychologičkou o obetiach znásilnenia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
