Dostal už aj názov.
Izraelskí archeológovia ohlásili objav doteraz neznámeho predka človeka. Dospeli k tomu skúmaním kostrových pozostatkov starých okolo 130-tisíc rokov.
Na pozemku cementárne v strednom Izraeli našli časti lebky a dolnej čeľuste so zubami. Výsledky svojho bádania zverejnili v odbornom časopise Science.
Lebka podľa nich mohla patriť predkovi človeka neandertálskeho. Izraelskí odborníci z telavivskej univerzity dali nájdenému druhu podľa miesta nálezu meno Homo Nešer Ramla.
Kostrove zlomky našiel Yosi Zaidner z Hebrejskej univerzity, keď preskúmaval ťažobné miesto cementárne v Nešeru pri Ramle. Kosti boli v hĺbke ôsmich metrov medzi zvyškami kamenných nástrojov a kostí koní a vysokej.
Podľa vedcov mohol žiť Homo Nešer Ramla viac než 100-tisíc rokov súbežne s Homo sapiens, teda človekom múdrym, ktorý je dnes jediným žijúcim druhom rodu Homo. Mohli žiť aj spoločne.
Homo Nešer Ramla sa podľa izraelského výskumu podobal skupinám predkov neandertálcov, ktorí žili v Európe, čo by mohlo ohroziť bežne uznávaný názor, že neandertálci sú európskeho pôvodu.
Antropologička Hila Mayová upozornila, že odborníci doteraz neboli schopní definitívne vysvetliť prítomnosť génov Homo sapiens v populácii neandertálcov v Európe. Podľa nej môže túto záhadu pomôcť objasniť práve Homo Nešer Ramla.
Nájdená dolná čeľusť nemala bradu, lebka bola plochá. 3D analýza vylúčila vzťah nálezu k akékoľvek inej známej skupine.
Kosti sa však podľa Mayovej zhodovali s inými fosílnymi nálezmi z iných miest v Izraeli, ktoré doteraz antropológovia nedokázali nikam zaradiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo