Masaker, o ktorom sa hovorí aj po dlhých 25 rokoch. Najmasovejšia vražda v histórii Slovenska sa odohrala v dunajskostredskom bare Fontána, kde v priebehu pár minút prišlo o život desať obávaných ľudí z prostredia mafie. Podarilo sa nám spojiť so svedkom krvavého vyčíňania, ktorý exkluzívne prehovoril o hrozivých momentoch. Do dnešného dňa má strach a nočné mory.
Do baru, kde sa všetko odohralo, sme sa vrátili na výročie, po dvadsiatich piatich rokoch. A naša návšteva priniesla skutočne zaujímavé zistenia. Tento text, reportáž, ani galéria nie sú vhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov.
Bar Fontána bol obľúbené miesto, alebo ako sa niekedy zvykne hovoriť, základňou mafiánskeho gangu pápayovci. Chodili tam každý deň a hore na poschodí zvykli hrať karty. Všetko však len do osudného večera, kedy tam desať z nich naposledy vydýchlo na studenej dlažbe, pod reštauračnými stolmi v kaluži ich vlastnej krvi.
Rovnaký bar, rovnaký názov, dokonca aj rovnaká dlažba zostala na mieste dodnes. Na prvý pohľad by vám vôbec nenapadlo, aká temná minulosť sa s podnikom spája. Za pultom sa totižto nachádzajú usmievavé čašníčky v príjemnom prostredí.
Jediné, čo vám pripomenie všetky hrôzy z minulosti, je pamätná tabuľka, ktorá sa nachádza hneď pri vchode. „Dňa 25. marca 1999 došlo v tejto budove k tragickej udalosti, pri ktorej prišlo o život desať ľudí. Česť ich pamiatke,“ píše sa na pozlátenej výveske.
Neveľký podnik sa rozprestiera na niekoľkých poschodiach. V suteréne sú toalety, na prízemí bar, na poschodí zase posedenie. Všetko spájajú úzke a točité schody. Atmosféra v samotnom podniku je dobrá, nevyzerá, že by niekoho trápilo, čo sa tam udialo.
„Zákazníci sa nás na túto udalosť pravidelne pýtajú. Chodia, fotia si pamätnú tabuľu, aj podnik. Veľa ľudí chodí aj z Maďarska, zaujíma ich to. Zvedavci zvyknú niekedy stáť len vonku a fotiť, my to potom zvnútra vidíme. Je to veľká turistická atrakcia,“ hovorí nám s úsmevom čašníčka popri tom, ako nás púšťa dnu.
Podľa jej slov sa im dodnes stáva, že im to tam návštevníci doslova prehľadávajú, pretože ich zaujíma, či nejaký pozostatok z incidentu ešte nenájdu. Na poschodí totižto všetko vyzerá prakticky totožne s tým, čo sme videli na archívnych fotografiách po incidente.
Pri príležitosti výročia krvavého masakru sa nám podarilo porozprávať s človekom, ktorý všetko videl na vlastné oči. V podniku sa totižto počas incidentu nachádzal. Skupinu tam ako častý zákazník aj pravidelne stretával. Teraz exkluzívne prehovoril prvýkrát.
„Bol som tam v tej dobe takmer každý deň a každý deň tam boli od rána do obeda, na obed zvykli odísť a večer sa znovu vracali hrať karty. O tom vedela celá Dunajská Streda, že tu boli každodenní hostia,“ začína svoje rozprávanie pán, ktorý si z pochopiteľných dôvodov želal zostať v anonymite.
On sám mužov podsvetia z okolia veľmi dobre poznal. S Arpádom Szamaránszkym dokonca spolu hrávali futbal. Ľudia v Dunajskej Strede mali z mafiánov poriadnu hrôzu.
„Ľudia sa ich báli, nechceli chodiť ani na diskotéky. Oni totižto nemuseli ani platiť. Prišli, zobrali zlaté náramky, telefóny, kabáty, všetko, čo sa dalo zobrať. Mužom brali aj ženy. Ľudia na to nevedeli reagovať a báli sa, lebo v priebehu piatich minút by ich tam prišlo 15 - 20 týchto. Ich bolo v skupina určite 50 až 60,“ spomína si na ťažké časy.
Podľa jeho slov sa k nemu niektorí správali férovo, iní zase vraj boli hlúpi a doslova „nenormálni“. Na osudový moment si spomína veľmi dobre.
„Oni prišli z bočnej strany z uličky, vbehli hore. Vykrikovali, že policajná akcia, v rukách mali zbraň, samopal. Boli traja maskovaní v bielych vestách s nápisom polícia,“ povedal nám s hrôzou v očiach.
Osobne si myslí, že v kauze sú stále zapletení „veľkí ľudia“ a to je podľa neho aj dôvodom, prečo sa veci začali otvárať až po rokoch. On sám nemá dodnes pokoj. Prakticky doteraz chodí vypovedať na NAKA a zo všetkého má stále veľký strach. Stali sa mu aj nepríjemné incidenty na ulici, kedy ho zastavovali neznámi ľudia.
„V šoku som bol dva - tri roky. Do dnešného dňa je to pre mňa ťažké, aj keď už ubehlo 25 rokov. Každý mesiac až týždeň sa mi snívajú nočné mory. Počuť toľko striel, bolo ich myslím 114, to bolo niečo neskutočné. A nič s tým štát ani polícia nechceli robiť. Otáčali to na niektorých iných nevinných ľudí. Bolo to šialené,“ opísal nám svedok.
Ako dodal, domácim sa po masakri veľmi uľavilo. Strach pominul, pretože obávaní ľudia boli mŕtvi.
„Aj mne sa uľavilo. Mafia ako taká totižto už neexistovala. Len v oblekoch,“ uzavrel.
Ako sa už vyššie spomína, bar Fontána bol obľúbeným miestom dunajskostredskej skupiny pápayovci. Ján Petrovič vo svojej knihe Slovenská mafia píše, že muži podsvetia mali obavy, či niektoré iné bary nenapichla polícia. Sedávali preto radšej tam, kde mali pocit istoty.
Čo však nevedeli, bolo to, že už dlhšie ich tam sledovali konkurenti, ktorí zároveň zisťovali, kedy by bolo najlepšie udrieť. Niekoľko dní na nich číhala z neďalekej garáže trojica vybavená samopalmi, ktorá len čakala na povel vyraziť do akcie.
Ideálny deň pre nich nastal vo štvrtok 25. marca 1999. Pápayovci sedeli v bare Fontána hore na poschodí, na ich obľúbenom mieste. Akurát večerali a hrali karty. O 19.20 h sa však vo vchode do podniku objavila maskovaná trojica v kombinézach a nepriestrelných vestách.
„Všetci k zemi! Toto je policajná akcia,“ zakričal útočník prezlečený za policajta. Podľa neskorších zistení to mal byť Arpád Szamaránszky, prezývaný „paprika“.
Ako sa ďalej v knihe píše, zvyšní dvaja vybehli na poschodie a v dávkach začali zo samopalov strieľať na ničnetušiacich pápayovcov. Mali dupľované zásobníky, čiže celkovo na desať ľudí vystrelili 113 rán. Na mieste zomrelo deväť z nich, desiaty skonal o dve hodiny v nemocnici.
Objasniť prípad sa podarilo až omnoho neskôr, len minulý rok. Motívom dunajskostredskej masakry bolo ovládnutie územia iným gangom (sátorovci) pod vedením Ľudovíta Sátora.
Polícia zistila, že tento zločin nadväzoval na ďalší, ktorý sa stal v Maďarsku. Sátorovci totižto pomohli tamojšiemu podsvetiu zlikvidovať človeka. A ako odplatu mali zase Maďari pomôcť sátorovcom s odstránením konkurenčných pápayovcov.
„V danej trestnej veci sú stíhané osoby Alex D. prezývaný Turek a Karol B.,“ povedal minulý rok vtedajší šéf NAKA Ľubomír Daňko. Po rokoch sa teda ukázalo, že Alex Debrecéni alias Turek a Karol Bodoky sa údajne s nebohým Arpádom Szamaránszkym zúčastnili na krvilačnej poprave.
Pozrite si archívnu reportáž o mafiánovi, ktorý sa bál tmy aj krvi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
