Výskumu sa zúčastnilo vyše 200 ľudí.
Mnoho ľudí počas dňa aj večer počúva hudbu. Vedec Michael Scullin z Baylorovej univerzity v americkom Texase sa rozhodol zistiť, do akej miery vplýva počúvanie hudby na náš spánok.
Spravil preto výskum, ktorý zverejnili v odbornom časopise Psychological Science. Výskumu sa zúčastnilo vyše 200 ľudí. Zameral sa najmä na mechanizmus, respektíve stav, kedy sa hudba v ľudskej mysli stále opakuje. Nazýva sa to aj „ušný červ“.
Obvykle k tomu dochádza, keď je človek hore. Scullin však zistil, že sa to môže stávať aj v spánku. „Naše mozgy stále spracovávajú hudbu, aj keď už nehrá, a to aj počas spánku,“ vysvetľuje.
Čím viac hudbu pred spaním počúvate, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budete mať syndróm ušného červa.
Ľudia, ktorí tým trpia pravidelne aspoň raz do týždňa, majú šesťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa im zhorší kvalita spánku než tí, ktorí „ušné červy“ nemajú.
Štúdia prekvapujúco zistila, že častejšie k tomuto syndrómu vedie inštrumentálna hudba než pesničky s textom.
„Pred spaním sme účastníkom púšťali tri chytľavé piesne - Shake It Off od Taylor Swift, Call Me Maybe od Carly Rae Jepsen a Don't Stop Believin' od Journey. Náhodne sme im púšťali pôvodné verzie týchto skladieb a inštrumentálne verzie bez textu,“ povedal Scullin.
Osoby, ktoré následne postihol tento syndróm, sa v noci častejšie prebúdzali a zároveň mali menej hlbokého spánku.
U jedincov so silným návykom počúvania hudby pred spaním vedci zaznamenali trvalé „ušné červy“ a s tým súvisiaci pokles kvality spánku.
Scullin preto odporúča, aby ľudia počúvanie hudby trochu obmedzili, prípadne si robili prestávky.
Dôležité je aj načasovanie, teda vyhnúť sa tejto činnosti pred spaním. Spiaci mozog dokáže hudbu spracovávať ešte niekoľko hodín po tom, čo už nehrá.
Od syndrómu „ušného červa“ tiež môže pomáhať kognitívny tréning, pri ktorom sa zamestná mozog. Napríklad si na päť až desať minút sadnúť k nejakej logickej úlohe a snažiť sa ju vyriešiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
