Schopnosť učiť sa závisí od ochoty psa hrať sa.
Vedcov odjakživa zaujímalo, ako by človek mohol komunikovať so zvieratami, ktoré sú schopné naučiť sa význam slov. Po štúdiách, ktoré sa zaoberali šimpanzmi, uškatcami a makakmi, prišli na rad aj psy.
Vedeckú prácu, ktorá sa zaoberala schopnosťou psov učiť sa nové slová, publikoval vedecký časopis Nature. Najdôležitejším poznatkom pre vedcov bolo, že psy sú schopné zapamätať si názov nového predmetu už na štvrté počutie. Táto schopnosť sa pritom doteraz pripisovala výlučne ľuďom.
Netýka sa to však každého psa, při väčšine jedincov, ktorí sa zúčastnili na experimente, si vedci všimli určité obmedzenia. Pozoruhodné výsledky dosiahli iba talentovanejšie psy a také, ktoré majú za sebou dlhoročný tréning.
Ako teda spoznáte, že váš pes je nadpriemerne inteligentný? Pomocou série jednoduchých experimentov a hier to dokážete zistiť aj sami doma v obývačke. Ak vás výsledok sklame a ukáže sa, že doma nemáte žiadneho „psieho Einsteina", nezúfajte. Často je to totiž predurčené plemenom alebo chýbajúcou predošlou skúsenosťou.
Hlavnými „hviezdami" spomínanej štúdie boli kólia Whisky, ktorá pozná názvy 59 predmetov a fenka jorkšírskeho teriéra s menom Vicky Nina ovládajúca názvy 42 rôznych hračiek.
Prvý experiment spočíval v tom, že vedci chceli od psov, aby im priniesli konkrétnu hračku, ktorej názov vyslovili. Hračky pritom boli umiestnené tak, aby ich nevideli majitelia psov ani experimentátorov. Zabránili tak možnému ovplyvňovaniu výsledku.
Keď si vedci overili, že psy poznajú názov každej svojej hračky, prešli na o niečo zložitejšiu úlohu. Medzi hračky pridali dve nové, ktoré predtým psy nepoznali. V tomto teste excelovala kólia Whisky, ktorá mala v označovaní nového predmetu stopercentnú úspešnosť. Vicky Nina obstála horšie, úspešná bola iba v 52,5 percenta pokusov, čo je iba o niečo viac ako by vyšlo pri náhodnom výbere.
zdroj: YouTube/ FamilyDogProject
Tretia úloha bola opäť o niečo zložitejšia. Každému z psov dali ukázali jednu novú hračku a povedali jej meno. Následne ich nedovolili sa s nimi hrať. Po štyroch opakovaniach názvov psov vyzvali, aby ich nové hračky spoznali v kope ostatných.
Aby mohli vylúčiť, že na to psy prišli vylučovacou metódou, aj ostatné hračky boli také, ktoré ešte nepoznali. Ukázalo sa, že psy nemali s identifikáciou vysloveného predmetu väčší problém.
Vedci si ale všimli, že po 10 minútach už psy neboli také bystré a po hodine už názov hračky úplne zabudli. Potvrdil sa tak predpoklad, že ak si má pes nové slová zapamätať dlhodobo, tréning sa musí pravidelne opakovať.
Na experimente sa zúčastnilo aj ďalších 20 menej nadaných psov, ktoré mali s poslednou úlohou problémy a na to aby spoznali novú hračku potrebovali oveľa viac času. Ukázalo sa, že najlepšie výsledky dosahujú iba niektoré plemená.
Zrejme najviac vynikajú kólie, ktoré sú považované za najinteligentnejšie psy. Schopnosť učiť sa závisí od ochoty psa hrať sa. Čím viac ho to baví, tým je vnímavejší. To nie je prípad poľovníckych psov, ktorým hranie zväčša nič nehovorí a vo všeobecnosti platí, že ich tréning napreduje pomalšie ako u hravých plemien. Sú to napríklad chrty, ktoré sú cielene vyšľachtené na lov alebo pretekanie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
