Príbeh Barbory, ktorá sa po bežnej hre so psami ocitla v umelom spánku a bojovala o život, je varovaním pred skrytou hrozbou infekcie kapnocytofágou. Ako sa ochrániť a aké sú riziká?
Nevinná hra so psami sa v okamihu zmenila na tragédiu. Keď sa Barbora hrala so svojou fenkou Indirou a susedovým psom Marleym, netušila, že jej ostávajú posledné hodiny „normálneho" života. Počas hry ju Marley nechtiac poškriabal do pery, a následne ranu oblízal.
Barbora si myslela, že o nič vážne nejde a pokračovala v bežných činnostiach. Približne deň po incidente však začala pociťovať vyčerpanie a silnú bolesť chrbta. Neskôr sa pridali problémy so spánkom, horúčky, búšenie srdca a bolesti hlavy, uvádza švajčiarsky časopis Beobachter.
O dva dni neskôr sa rozhodla vyhľadať lekársku pomoc, netušiac, že ešte v ten deň skončí v umelom spánku. Dôvod? Septický šok so zlyhaním viacerých orgánov.
Lekári jej nedávali veľkú nádej na prežitie a rodinu informovali, že môže čoskoro zomrieť. V krvi jej našli baktériu Capnocytophaga canimorsus, ktorá sa bežne vyskytuje v ústnej dutine psov a mačiek.
Imunitný systém človeka môže na ňu reagovať tak prudko, že začne napádať aj zdravé tkanivá a orgány. Barbore zlyhali pľúca aj obličky a jej život zachránili len nemocničné prístroje. Pre odumieranie tkaniva jej museli amputovať palce na nohách.
Štyri roky po incidente už nie je v ohrození života, no zdravotné následky jej zostali. Pľúca jej fungujú len na 20 – 30 percent, pri chôdzi musí používať chodítko a problémy s držaním tela jej spôsobujú chronickú únavu.
Príbeh Barbory však nie je ojedinelý. Hoci sú infekcie baktériou Capnocytophaga u ľudí vzácne, vyskytujú sa. Live Science uvádza, že veľké epidemiologické prieskumy zo škandinávskych krajín zistili, že každoročne sa môže vyskytnúť 1 až 1,5 infekcií na dva milióny obyvateľov.
Ľudia s oslabeným imunitným systémom majú vyššie riziko vzniku vážnejšej formy ochorenia. Medzi rizikové faktory patria absencia sleziny, alkoholizmus, fajčenie a vek nad 40 rokov.
Infekcia sa môže preniesť pohryznutím psa alebo mačky, ale aj v prípade, ak sa ich sliny dostanú do otvorenej rany. Preto olizovanie rán domácimi miláčikmi môže predstavovať riziko.
Netreba však podliehať panike – väčšina uhryznutí nekončí infekciou. V USA psy každoročne pohryzú približne 4,5 milióna ľudí, no iba 20 percent z nich vyžaduje lekársku starostlivosť kvôli infekcii alebo zraneniam.
Prvé príznaky infekcie sa zvyčajne objavia do troch až piatich dní po uhryznutí alebo poškriabaní zvieraťom. Môžu zahŕňať pľuzgiere v mieste rany, začervenanie, opuch a bolesť, horúčku, hnačku, vracanie a bolesti hlavy.
Ak sa baktérie rozšíria do iných orgánov, môžu spôsobiť závažné zdravotné komplikácie, ako sú infarkt, zlyhanie obličiek, gangréna, meningitída (infekcia mozgových blán) či sepsa.
Pacienti so závažnými komplikáciami majú 5 – 30-percentnú šancu na prežitie. Najvyššia úmrtnosť sa zaznamenala u ľudí bez sleziny.
Rýchle nasadenie antibiotík môže zabrániť vážnejším komplikáciám. Pri gangréne však hrozí amputácia postihnutých končatín.
Kajakára prehltla veľryba, po pár sekundách ho vypľula, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
