Poprední vedci varujú, že svetoví lídri podceňujú súčasnú klimatickú situáciu a ich doterajšie kroky na jej zvrátenie sú nedostatočné.
Svet je na najlepšej ceste k príšernej budúcnosti. Takéto varovanie vyslovila medzinárodná skupina 17 uznávaných vedcov, ktorí volajú po okamžitých a ráznych krokoch, ku ktorým musia pristúpiť svetoví lídri. Rýchle a neustále zmeny podnebia a strata biodiverzity totiž podľa nich ohrozuje prežitie všetkých druhov na našej planéte, informuje CNN.
Vedcov z oblasti ekológie, environmentalistiky a klimatológie nahneval laxný prístup svetových lídrov, ktorí si podľa nich neuvedomujú skutočný stav, v ktorom sa Zem nachádza. Podľa nich je budúcnosť našej planéty oveľa hroznejšia a nebezpečnejšia, ako si myslíme.
Odborníci citovali približne 150 štúdií popisujúcich globálne zmeny životného prostredia a tvrdia, že svetoví lídri potrebujú „budíček a studenú sprchu“, pretože súčasný stav doslova podceňujú.
Daniel Blumstein, profesor na Inštitúte životného prostredia a udržateľnosti na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ktorý je jeden z autorov výzvy, pre CNN uviedol, že varovania o hroziacom riziku, ktoré čaká našu civilizáciu, nie sú prehnané. „Možno o tom aj ľudia vedia, ale nerozumejú naliehavosti, alebo o tom vedia, ale nechcú prijať individuálnu obetu,“ uviedol.
Odborníci dodávajú, že za laxným prístupom je sčasti aj časové oneskorenie medzi ekologickými zmenami a ich socioekonomickými dopadmi. Kým totiž nie sú známe konkrétne dopady na ľudstvo, ľudia nechápu závažnosť a najmä aktuálnosť problému. „Rozsah ohrozenia biosféry a všetkých jej životných foriem je v skutočnosti taký veľký, že aj pre dobre informovaných odborníkov je náročné ho pochopiť,“ uznáva vo vyhlásení hlavný autor výzvy, profesor Corey Bradshaw z Flinders University v Austrálii.
Vedci a odborníci na ochranu životného prostredia opakovane varovali, že Zem dosiahla rozhodujúci bod zlomu. Podľa nedávneho výskumu Svetového fondu na ochranu prírody klesla svetová populácia voľne žijúcich živočíchov za viac ako štyri desaťročia v priemere o 68%. Za tento pokles môže človek a jeho nekontrolovateľná činnosť.
Zdroj: YouTube/CBS This morning
V roku 2010 sa pritom svetoví lídri zo 196 krajín na konferencií v Japonsku dohodli na zozname spoločných cieľov na záchranu planéty. V septembri 2020 však OSN dospelo k záveru, že svet kolektívne nedokázal úplne dosiahnuť ani jeden zo stanovených cieľov.
Odborníci však varujú, že žiadny vodca ani politický systém nie je pripravený na katastrofy spojené so stratou biodiverzity a zároveň nie je schopný krízu zvládnuť. „Zastavenie straty biodiverzity nie je ani zďaleka na vrchole priorít ktorejkoľvek krajiny a zaostáva za inými problémami ako sú zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, ekonomický rast alebo stabilita meny,“ uviedol profesor Paul Ehrlich zo Stanfordskej univerzity, jeden z autorov štúdie.
„Už roky si hovoríme ʹmusíme urobiť toto, musíme urobiť tamtoʹ. Vieme, čo sú problémy, jednoducho sme sa len rozhodli, že neurobíme nič,“ uviedol Blumstein. Dodal, že medzi nevyhnutné kroky patrí aj eliminácia využívania fosílnych palív, obmedzenie v podnikovom lobovaní, ktoré ovplyvňuje tvorbu politiky a posilnenie postavenia žien v prístupe k vzdelaniu a reprodukčnej kontrole.
Blumstein dodal, že dúfa, že pandémia koronavírusu bude slúžiť ako varovanie. „Covid so všetkými problémami, ktoré spôsobil, je v skutočnosti iba predzvesťou budúcnosti,“ uviedol. „Vlastne by nám mohol pomôcť posunúť sa smerom k zjednoteniu a spolupráci. Pozoruhodné je, že vedci už spolupracovali.“
Svoju výzvu vedci uverejnili v časopise Frontiers in Conservation Science. „Našim cieľom nie je predstaviť fatalistickú perspektívu, pretože existuje veľa príkladov úspešných zásahov na zabránenie vyhynutiu, obnovu ekosystémov a podporu udržateľnejšej hospodárskej činnosti a regionálnej úrovni. Namiesto toho tvrdíme, že iba realistické zhodnotenie obrovských výziev, ktorým čelí medzinárodné spoločenstvo, by mu pomohlo docieliť menej spustošenú budúcnosť,“ dodali.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
