Za storočnou vodou, ktorá sa prehnala strednou Európou, je rekordne horúce leto a najmä vysoké teploty Stredozemného mora. Z neho sa vyparilo do atmosféry veľké množstvo pary. Po príchode studeného vzduchu vznikli ideálne podmienky na výdatné dažde. Podľa odborníkov si treba zvykať.
Strednú Európu zasiahli extrémne dažde. Najviac zasiahnuté sú Česko, Poľsko, Rakúsko a západ Slovenska. V Česku aj Poľsku hlásia obete na životoch, u nás museli mnohých ľudí evakuovať zo zaplavených domov.
Finančné škody sa ešte ani nezačali počítať, pretože ľudia potrebujú najprv zabezpečiť bývanie, vodu a potraviny.
Odborníci vysvetľujú, čo je za týmto extrémnym úhrnom zrážok, prečo trvá tak dlho v jednej lokalite a či je to dôsledok klimatickej zmeny.
Meteorológ Ľubomír Franko pre TVNOVINY.sk hovorí, že bežný úhrn zrážok v Bratislave za rok je 600 milimetrov, v hornatejších častiach Slovenska na Orave okolo 1200.
Na západnej strane Malých Karpát v Perneku teraz za štyri dni padlo 400 milimetrov. „Za štyri dni napršalo toľko, koľko bežne naprší za trištvrte roka. Takéto zrážky sú nezvyčajné pre našu oblasť aj pre Česko alebo južné Poľsko,“ hovorí Franko.
Pre vysvetlenie, prečo sa naším územím prehnal taký intenzívny dážď s následkom povodní, sa treba vrátiť ešte do leta. Rekordné horúčavy totiž úzko súvisia s aktuálnym počasím.
„Teplota Stredozemného mora bola rekordne vysoká. Prvýkrát v histórii stúpla teplota tak, že augustový priemer prekročil 28 °C. Vyparilo sa tak viac vody a atmosféra sa nasýtila vysokou vlhkosťou. Následne zo severu došlo k vpádu studeného vzduchu, čím pri stretnutí s teplým prúdením vznikli ideálne podmienky na vznik výdatných zrážok.,“ vysvetľuje ekológ Alexander Ač.
„Došlo k výskytu tzv. blokujúcej tlakovej níže, ktorá rotuje nad rovnakým miestom, takmer sa nepohybuje, a zrážky tak padajú na to isté územie. Preto boli zrážky miestami rekordne vysoké,“ dodáva.
Je presvedčený, že je za tým klimatická zmena. Systém sme už totiž podľa neho zmenili a momentálne je vhodnejší pre vznik extrémnych prejavov počasia, či už vysokých teplôt alebo vysokých zrážok.
„Klimatickú zmenu sme nezastavili a rýchlosť otepľovania sa naopak zvýšila. Musíme rátať s tým, že extrémov bude pribúdať,“ upozorňuje Ač.
Aj meteorológ Franko súhlasí, že extrémy budú čoraz bežnejšie aj na našom území.
„Je tu nárast globálnej teploty. To, že sa zvýšila o dva stupne, neznamená, že bude o dva stupne teplejšie každý deň, že keď bolo v lete 30 °C, tak teraz bude 32 °C a v zime keď bolo nula stupňov, tak teraz budú dva stupne. V priemere sa oteplí o dva stupne a celá klíma je veľmi zložitý proces, ktorý funguje v určitej rovnováhe a tieto dva stupne dokážu proces vyviesť z rovnováhy,“ vysvetľuje meteorológ.
„Preto nastávajú extrémy. V miestach, kde nebývali zrážky, zrazu sú extrémne dažde. V mestách, kde nebývali dlhotrvajúce suchá, zrazu sú,“ dopĺňa Franko.
Ač tiež dodáva, že pokiaľ sme doteraz hovorili o fenoméne 100-ročnej vody, treba začať hovoriť o 50- či 20-ročnej vode. Povodne budú čoraz frekventovanejšie.
Otázkou zostáva, či sme na takéto výkyvy pripravení a či môže štát a samosprávy chrániť ľudí a majetky lepšie.
„Z hľadiska plánovania výstavby by sme mali dbať na to, aby sme si nestavali obydlia v zónach, ktoré sú zaplavované. Veľa obydlí v týchto oblastiach je postavených, a preto sa môže stať, že raz za čas príde povodeň a spôsobí škody na majetku a, nedajbože, aj na zdraví a životoch,“ radí Franko.
Ač pokračuje, že technológie už máme na dobrej úrovni. Jednou z nich je aj presná predpoveď počasia. Meteorológovia v Česku napríklad vopred vydali výstrahy a hydrológovia tak vypustili priehrady a začali stavať protipovodňové hrádze. No aj tak to nestačilo.
„Treba si však uvedomiť, že ani potenciál nie je nekonečný. Keď prídu extrémne zrážky, musíme jednoducho počítať s tým, že záplavy budú bez ohľadu na protipovodňové opatrenia. Do budúcnosti tiež musíme počítať s rastom celkových škôd. Zabránime tomu len tak, že zabránime pokračovaniu otepľovania,“ konštatuje ekológ.
Odborníci sa zhodujú, že na individuálnej úrovni môže každý z nás urobiť aspoň to, že bude brať výstrahy meteorológov vážne. Keď vystríhajú pred silným dažďom, treba si zabezpečiť veci, ktoré by mohol odfúknuť vietor, prípadne preparkovať auto niekam, kde nie sú stromy.
„V súvislosti s vodou, ak je človek priamo v rizikovom území, treba minimalizovať priesaky, zabezpečiť odtok vody. Vždy je dobré nepodceňovať situáciu a nebrať ju na ľahkú váhu a dbať na rady odborníkov,“ radí Ač.
Meteorológ Franko zasa pripomína, že v prípade povodní starostovia komunikujú s hydrológmi a záchranármi.
„Treba dávať váhu ich pokynom. V Česku napríklad varovali ľudí, že môžu byť evakuovaní, tak nech si pripravia evakuačný kufor a zmiernili tak následky na životoch,“ dodáva Franko.
Aktuálnej situácii sme sa venovali aj v Televíznych novinách. Pozrite si zábery:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
