Odkedy sa začali merania, rotácia Zeme mala spomaľujúci trend. To sa však teraz zmenilo.
Rok 2020 bol výnimočný aj z pohľadu merania času. Astronómovia zaznamenali najkratší deň od začiatku merania v roku 1960. Rekord z roku 2005 pritom vlani padol až 28-krát. úplne najkratším dňom bol 5. júl. Môže za to zrýchlenie rotácie Zeme, ktoré trvalo o milisekundy kratšie, ako je bežné. Píše o tom portál Science Alert.
Podľa vedcov však nie je dôvod na paniku. Rýchlosť rotácie zeme sa totiž mení stále. Ovplyvňuje ju viacero faktorov: atmosférický tlak, prúdenie vzduchu, morské prúdy aj pohyby zemskej kôry.
Život to však komplikuje "strážcom času", ktorí pomocou extrémne presných atómových hodín dohliadajú na Koordinovaný svetový čas (UTC), podľa ktorého si nastavuje hodinky celý svet.
Ich úlohou je urobiť úpravy v prípade, že rozdiel medzi reálnym časom, za ktorý sa Zem otočí okolo svojej osi, a atómovým časom viac než 0,4 sekundy. Riešia to tak, že buď v júni, alebo na konci roka pridajú alebo uberú jednu takzvanú priestupnú sekundu. Odkedy sa začali merania, rotácia Zeme mala spomaľujúci trend. To sa však teraz zmenilo a naša planéta začína rotovať rýchlejšie.
Strážcovia času musia korigovať atómové hodiny v priemere raz za jeden a pol roka. Doteraz však museli sekundy skôr pridávať. Nový trend naznačuje, že v budúcnosti by sekundy mohli skôr uberať.
„Je veľmi pravdepodobné, že keď sa trend potvrdí, a rotácia Zeme sa bude permanentne zrýchľovať, budeme musieť používať záporné sekundy. Zatiaľ je však na takéto závery priskoro. V odborných kruhoch v súčasnosti prebieha debata, či korigovanie času kvôli záporným sekundám nezrušíme úplne," uviedol fyzik Peter Whibberley z britského Národného laboratória pre štandardy merania.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
