Najobľúbenejší meteorický roj Perzeidy, alebo tiež slzy Svätého Vavrinca, bude vrcholiť večer 12. augusta.
Rok 2020 bol z pohľadu milovníkov astronomických udalosti mimoriadne bohatý. Mohli sme vidieť jasnú kométu Neowise, Venušu pri hviezdokope Plejády či meteorické roje Lyridy, Perzeidy a Geminidy. V októbri sa Mars priblížil k Zemi najbližšie na nasledujúcich 15 rokov a vrcholom "programu" bolo mimoriadne vzácne priblíženie Jupitera so Saturnom, ktoré sa najbližšie zopakuje v roku 2080.
Rok 2021 bude z pohľadu astronómov o niečo chudobnejší, ale aj napriek tomu prinesie viacero pozoruhodných javov.
Druhý januárový deň približne o 15.00 h SEČ sa Zem ocitne na svojej obežnej dráhe najbližšie k Slnku, teda v perihéliu. V tomto bode bude stred Zeme deliť od stredu Slnka vzdialenosť 147.093.159 km - pre porovnanie, vlani to bolo o 2015 km menej, čo znamenalo rekordné priblíženie. Rozdiel medzi najmenšou a najväčšou vzdialenosťou Zem-Slnko v perihéliu a aféliu predstavuje 5 miliónov km, teda len 3,3 percenta priemernej vzdialenosti, prejavuje sa však na veľkosti slnečného disku.
3. január - Kvadrantídy
V prvú januárovú nedeľu o 16.00 h SEČ bude mať maximum meteorický roj Kvadrantídy. Krátko po tom nastáva súmrak, pričom sa očakáva výdatnosť až 120 meteorov za hodinu. Okolo 21.00 h SEČ vyjde Mesiac, ktorý bude krátko po splne, takže jeho svetlo môže rušiť pozorovanie. Zdrojom meteorov je fragment už neexistujúcej kométy C/1490 s označením C/2003 EH1.
január - Jupiter a Saturn
Aj keď sa obe planéty od seba vzďaľujú po unikátnej konjunkcii z 21. decembra 2020, ešte vždy sa budú dať pozorovať relatívne blízko seba na západnom obzore tesne po zotmení, než zapadnú.
18. február - sonda na Marse
Na povrchu Marsu by mala 18. februára pristať sonda Perseverance (Vytrvalosť), ktorá odštartovala z floridského Mysu Canaveral ešte 30. júla 2020. Súčasťou technického vybavenia sondy je aj malá helikoptéra Ingenuity (Vynaliezavosť).
4. marec - planétka Vesta
Začiatkom marca nastáva príležitosť vidieť hoci aj malým ďalekohľadom planétku Vesta. Pri opozícii 4. marca o 19.00 h SEČ sa priblíži k Zemi na vzdialenosť 204 miliónov km a jej jasnosť stúpne na 6,0 mag, čo je na hranici viditeľnosti voľným okom. S veľkosťou okolo 500 km je Vesta najväčšou planétkou pásu asteroidov medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Väčšia je len trpasličia planéta Ceres (cca 1000 km).
19. marca - Mars a Mesiac v súhvezdí Býka
Ešte vždy pomerne jasná planéta Mars sa začiatkom marca ocitne v otvorenej hviezdokope Plejády, ktorá je súčasťou súhvezdia Býka. V ďalších dňoch bude putovať súhvezdím smerom k jeho najjasnejšej hviezde Aldebaran a ďalšej hviezdokope Hyády. Vizuálne zaujímavý jav spestrí pribúdajúci Mesiac, ktorého kosáčik sa 19. marca ocitne v súhvezdí Býka a opticky blízko Marsu.
22. apríl - Lyridy
Meteorický roj Lyridy je známy už 2600 rokov. Jeho aktivita vrcholí 14.-30. apríla; početnosť meteorov býva obvykle okolo 15-20 za hodinu, môže však prekvapivo niekoľkonásobne vzrásť. Zdrojom telies je kométa C/1861 G1 Thatcher.
6. máj - Eta Akvaridy
Meteorický roj bude mať maximum 6. mája 2021 okolo 06.00 h SELČ. Zvýšenú frekvenciu meteorov však bude možné pozorovať niekoľko dní predtým aj potom. Materským telesom telies, ktoré vlietajú do zemskej atmosféry, je v tomto prípade Halleyho kométa (kométa 1P/Halley).
14. - 17. máj - Merkúr, Venuša, Mars, Mesiac - hromadná konjunkcia
Od konca apríla do konca mája nastane priaznivé obdobie pre pozorovanie Merkúru. Najmenšia a k Slnku najbližšia planéta sa 17. mája ocitne v maximálnej východnej elongácii, teda z pohľadu Zeme bude mať od Slnka najväčšiu uhlovú vzdialenosť. Viditeľná bude voľným okom po západe Slnka nad západným obzorom. Spoločnosť jej budú robiť Venuša, ktorá počas jari prejde z pozície Zorničky na rannej oblohe na večernú oblohu, kde sa zjaví ako Večernica. Viditeľný bude aj Mars a všetkým trom planétam bude 13.-15. mája robiť na oblohe spoločnosť kosáčik dorastajúceho Mesiaca.
10. jún - zatmenie Slnka
Po šiestich rokoch uvidia zatmenie Slnka aj pozorovatelia v strednej Európe. Presne 10. júna o 12.52 h SELČ sa Mesiac ocitne v nove a zároveň sa ocitne na spojnici medzi Zemou a Slnkom. V niektorých častiach Zeme sa bude zatmenie javiť ako prstencové, na Slovensku ho bude vidno ako čiastočné, pričom sa v tieni ocitne asi 17 percent slnečného kotúča. Slnko sa ponorí do tieňa o 11.44 h SELČ, maximum nastane o 12.39 h SELČ a koniec úkazu bude o 13.36 h SELČ.
jún - Venuša
Ako Večernica bude Venuša viditeľná od mája až do konca roka. V júni bude na oblohe žiariť až do 22.30 h SELČ. Po západe slnka ju však bude vidno aj celé leto a jeseň, dokonca sa zjasní zo zdanlivej veľkosti mínus 3,8 mag na mínus 4,5 mag v závere roka.
1. júla - afélium
Najďalej od Slnka sa Zem ocitne o polnoci 6. júla. Vzdialenosť medzi stredmi oboch telies dosiahne 152.100.532 km.
12. - 13. august - Perzeidy
Najobľúbenejší meteorický roj Perzeidy, alebo tiež slzy Svätého Vavrinca, bude vrcholiť večer 12. augusta okolo 22.00 h SELČ. V tomto čase bude možné vidieť za hodinu 110 meteorov, zdrojom ktorých je kométa 109P Swift-Tutlle. Pozorovacie podmienky budú priaznivé, pokiaľ bude priaznivé aj počasie.
14. september - Neptún
Neptún, najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy (po tom, ako Pluto v roku 2006 stratilo štatút planéty), je viditeľné len cez ďalekohľad. Vhodná príležitosť na jeho pozorovanie nastane 14. septembra, keď sa ocitne v opozícii voči Slnku. Od Zeme ho delí vzdialenosť 4,3 miliardy kilometrov a jeho jas dosiahne 7,8 mag.
25. október - Merkúr
Tento raz nastanú dobré podmienky pre pozorovanie Merkúra na rannej oblohe. Planéta sa dostane do maximálnej západnej elongácie, teda z pohľadu od Zeme bude tvoriť najväčší uhol voči Slnku. S jasom mínus 0,5 mag ju uvidí každý, kto si privstane.
8. - 12. novembra - planéty a Mesiac na večernej oblohe
Venuša stále žiari ako mimoriadne jasná Večernica na večernej oblohe, spoločnosť jej v novembri a decembri budú aj robiť Jupiter a Saturn. V dňoch 8.-12. novembra bude okolo planét prechádzať pribúdajúci Mesiac. Podobné stretnutie Mesiaca a planét sa zopakuje už o mesiac, v dňoch 6.-9. decembra.
19. novembra - polotieňové zatmenie Mesiaca
Čiastočné zatmenie Mesiaca nebude v strednej Európe pozorovateľné - tesne nad západným obzorom vstúpi Mesiac do začiatku polotieňovej fázy, čo voľným okom prakticky nie je možné postrehnúť.
4. decembra - úplne zatmenie Slnka
Ďalšie zatmenie neviditeľné zo Slovenska nastane 4. decembra o 08.42 h SEČ. Úplné zatmenie Slnka sa nebude dať pozorovať prakticky zo žiadnej obývanej pevniny na Zemi s výnimkou južného cípu Austrálie a Antarktidy.
14. december - Geminidy
V tento deň okolo 08.00 h bude vrcholiť aktivita meteorického roja Geminidy. Nadránom ešte za tmy bude šanca vidieť až cca 150 meteorov za hodinu, čo by znamenalo, že pôjde o najbohatší meteorický roj roka 2021. Materským telesom tohto meteorického roja je planétka (3200) Phaeton, zrejme bývalá a dnes už vyhasnutá kométa.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
