Ročne sa na svete vyrobí 80 miliárd ton oblečenia.
Nemám si čo obliecť. Fráza, ktorú sme schopní použiť, aj keď hľadíme do preplnených skríň. Len Slováci vyhodia mesačne tony oblečenia do koša. Čoskoro preto k smetným nádobám pribudne ďalšia a textil budeme triediť povinne.
Vrecia naplnené oblečením môžeme dávať aj do kontajnerov ekocharity. „Čísla sú šialené. My sa pohybujeme na 250 tonách mesačne, to je za rok 3000 ton, ale v podstate z celoslovenského konzumu je to možno 5 percent," hovorí Juraj Kunák z Ekocharity.
Pôvodná myšlienka je posunúť oblečenie sociálne slabším, aby neskončilo v komunálnom odpade a na skládkach.
Koľko percent z oblečenia napokon naozaj skončí u druhej osoby? „Reálne sa bavíme okolo 30 až 40 percent. Bohužiaľ, ľudia nám tam hádžu veci v takom štádiu opotrebovania, že je to už nepoužiteľné. Kupujú si tenisky za päť eur, po treťom raze sa rozpadnú a to potom hodia do kontajnera. Je to zle od začiatku až dokonca. Od výroby, transportu či predaj. Rastie konzum, ale kvalita oblečenia ide dole," približuje Kunák.
Babsi Heribanová opisuje, že ročne sa vyrába 80 miliárd kusov oblečenia, a táto výroba je štvornásobne vyššia oproti roku 2000. „Vtedy sa vyrábalo len 20 miliárd ton oblečenia. Dve tretiny nového oblečenia končí na skládke. My vytvárame odpad, ktorý nebol nikdy nosený a použitý," tvrdí.
Aj preto je módny priemysel v svetovom rebríčku druhý najšpinavší na svete. Drancuje prírodu a ničí ľudí. „Napríklad desať percent CO2 emisií spôsobuje módny priemysel, pre rýchlu módu sa vyrúbe ročne 85 miliónov stromov. Najväčší problém je trendovosť. Obchody niekedy uvedú počas roka aj 60 nových kolekcií," opisuje Heribanová.
Väčšina z nich sa vyrába v rozvojových krajinách, kde ľudia pracujú v otrasných podmienkach a pod cenu. Napríklad mesačná mzda šičky v Bankladéši je 45 eur.
„Je to neetické aj tým, z akých materiálov sa oblečenie vyrába. Pretože tie materiály sú neudržateľné, ako napríklad bavlna. Budeme sa musieť zaoberať tým, ako produkovať oblečenie a topánky iným spôsobom," vysvetľuje.
Udržateľnosť je správna cesta
Už dnes poznáme materiály budúcnosti, ktoré sú udržateľné. Ako napríklad ekonyl, ktorý je vyrobený zo starých rybárskych sietí a plastov z oceánov. Začať však môžeme aj od seba.
„Snažiť sa kúpiť oblečenie kvalitné, nadčasový dizajn alebo oversize, ktorý budem vedieť nosiť aj keď sa nám zväčší konfekčná veľkosť. Je dobré snažiť sa predĺžiť cyklus oblečenia. Tento princíp sa volá cirkulárna ekonomika - nekupujeme nové, keď nepotrebujeme, nakupujeme v second hande, bazáre alebo volíme swap. To znamená, že si ľudia vymieňajú oblečenie na rôznych akciách," uvádza Heribanová.
Čísla hovoria, že na skládkach končí ročne skoro 12 miliárd ton textilného odpadu. Európska únia aj preto od roku 2025 bude od členských štátov povinne vyžadovať samostatné triedenie a zber textilného odpadu. Po spracovaní sa dá totiž ešte využiť .
„Aj na slovenskom trhu pôsobia firmy, čo dokážu ešte oblečenie zomlieť na izolácie či tkaniny. Napríklad ako izolácie v automobilovom priemysle," dodáva Kunák.
Téme sa venovala Lucia Hlaváčková.
Celé Televízne noviny nájdete na markizaplus.sk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
