Z Mníchova mu volal samotný Uli Hoeness, pre bavorského giganta bol priorita. No Košice chamtivo pýtali priveľa a tak šiel za drobné do Slovana. Z Romana Jurka napriek tomu vyrástol futbalista, na akého sa nezabúda.
Majstrovstvá Európy do 19 rokov, Slovensko verzus Írsko, súboj o bronz. Nebohý Juraj Halenár sklepáva, Roman Jurko páli, lopta z 25 metrov padá rovno do šibenice a „sokolíci“ získavajú pre krajinu jedinú medailu v ére samostatnosti.
Zlatá, či lepšie povedané „bronzová“, generácia zažíva erupciu radosti, farbí si vlasy, fasuje nablýskané hodinky, od prezidenta i premiéra dostáva štátne vyznamenania a oslavuje tak, ako sa na ledva dospelých chlapcov patrí.
Hrdina nezabudnuteľného zápasu mal okrem nôh výborného športovca aj ruky šikovného umelca. Chválili ho vo folklórnom súbore i sláčikovom orchestri, čo vedel s loptou, to aj na husliach, dokonca vychodil základnú umeleckú školu. A Košice ho na ihrisko stiahli doslova z ulice.
Prvú ligu vyhral v kategórii do 13, 15, 17 aj 19 rokov. Za béčko nastupoval od pätnástich, ako sedemnásťročný už debutoval v pohári UEFA. Chýry, že na východe vychovávajú supertalent, klopali po celom kontinente, aj na dvere najslávnejšieho nemeckého klubu.
Bavori mali vytypovaných päť útočníkov, Jurko bol na zozname želaní priorita. Z Mníchova mu volal samotný Uli Hoeness, ikona a neskôr i prezident Bayernu. „Odporučil ma skaut Michael Skibbe, neskorší tréner konkurenčného Dortmundu. Cítil som sa ako na inej planéte,“ spomínal pred vyše rokom pre TVNOVINY.sk Roman Jurko.
Lenže Košice boli chamtivé, za tínedžera si účtovali šialených desať miliónov korún, v prepočte 500-tisíc mariek.
„Tak mi Nemci odkázali, že nie som Maradona a za 50-tisíc vzali niekoho lacnejšieho. Dovtedy ma riešil ledva jeden manažér, zrazu ma chceli zastupovať desiati. No nemal som nad sebou otca, žiadnu ochrannú ruku, o mojej budúcnosti rozhodovali cudzí ľudia. Dodnes netuším, čo sa dialo v zákulisí. A už sa pravdu ani nikdy nedozviem. Taký je život,“ stále si povzdychne.
Lakomstvo a agentské naťahovačky mu tak spackali životný prestup. „Šiel som na skusy aj do francúzskeho Metz, holandského Heerenveenu či nemeckej Jeny, lenže všade boli problémom peniaze.“
Reprezentoval aj proti Portugalsku s Quaresmom či Srbsku s Lazovičom a keď na klubovej scéne nevyšlo zahraničie, vybral sa inou cestou. Na Tehelné pole prestupoval v osemnástich ako voľný hráč za 750-tisíc korún. Teda za drobné.
Šéf Košíc, kontroverzný Talian Borriero, Jurka nazval judášom, klial, nech sa mu neukazuje na oči. „Smiešne, šiel do Slovana kde dostane dva-tri milióny. Keby ostal, mohol o pol roka možno odísť do Talianska a zarobiť desaťnásobok,“ zneli slová rozzúreného majiteľa, ktorý omieľal aj Juventus.
„Dva melóny mi síce dali, ale jeden bol žltý a druhý červený,“ s humorom pokrútil hlavou Jurko.
„Povedal, že vidím len peniaze, pritom som šesť mesiacov čakal na nový kontrakt a zbytočne. Dušoval sa, že vybuduje nové Košice, no zrazil ich na dno. Strmý pád futbalu šiel iba na jeho triko. Veď pravda sa ukázala, keď ho po meste naháňali fanúšikovia,“ dodal s obočím nahor.
Najúspešnejší slovenský mančaft zažíval fluktuačné obdobie, behom štyroch sezón Slovan viedlo štrnásť rôznych trénerov, veď len za rok 2002 sa vystriedali šiesti.
Tínedžer to ako najmladší v konkurencii Vitteka, Obžeru či Meszároša vôbec nemal jednoduché. Šéf lavičky Zaťko však nevidel problém v jeho kvalitách, ale správaní.
„V šatni so mnou sedelo 17 reprezentantov, hrať chceli všetci. Každý štvrťrok prevzal velenie nový majiteľ, aj s financiami bolo zle. Dnes som aj ja trénerom a z akejsi kolegiality sa pána Zaťka rozoberať nepatrí. Fungovala iná doba, už je to za nami.“
Za „belasú“ rezervu ako naj strelec tretej ligy napálil rekordných 38 gólov, napriek tomu balil kufre a putoval na výpomoc do Báču. Kde čarovnou koncovkou upútal Petržalku.
„Žiaľ, kompetentní sa opäť zachovali štýlom – o vás, bez vás. A dosiahli to, že Artmedia vzala troch za cenu mňa. Získala titul, udivovala v Lige majstrov a ja som miesto toho na opačnej strane Dunaja za Inter bojoval o záchranu. Stroskotal mi druhý životný prestup. Či by s inými manažérmi vyzerala inak aj moja kariéra? Po rokoch si odvetím, že nestačí, ak ste v správnom čase na správnom mieste, potrebujete aj správnych ľudí. A také šťastie som už nemal.“
Neskôr roztriasal sitá v Španielsku, pod vojnovými raketami či na Sopke, z Izraela musel utiecť pred bombami a v roku 2008 dal miesto Pohára UEFA prednosť piatej slovenskej lige.
Pod Marošom Molnárom trénoval aj s Ľubomírom Višňovským či Dominikou Cibulkovou, ovláda tri svetové jazyky, IT sféru, má vlastnú mini-akadémiu a medzi rokmi 2017 až 2022 nastrieľal vo všetkých krajských a vyšších súťažiach viac gólov než on iba jediný futbalista.
V stredu to aj preňho bude špeciálny duel. A nech rozlúčka Slovana s Ligou majstrov v mníchovskej Allianz Arene dopadne akokoľvek, legendárny Roman Jurko bude aj napriek nevydarenému angažmánu akiste fandiť „belasým“.
Pozrite si zostrih zápasu Ligy majstrov medzi Slovanom a Štuttgartom:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
