V bratislavskom byte o polnoci hučal telefón. „Zbaľ si najdôležitejšie veci, ráno o šiestej príde taxík, letíš do Madridu. Je to Real,“ vyhŕkol vtedajší šéf Slovana Bratislava Jaroslav Čaniga. Odpoveď „nikam nejdem“ zrejme nečakal.
Desaťročnému Petrovi Dubovskému prvú registračku vo Vinohradoch vypisoval tréner František Arpa, na skromnom ihrisku už stojí nákupné centrum.
„Belasí“ ho po dvoch žiackych sezónach kúpili za lopty, šampanské a pár tisíc. A zvyšok je história.
Muži ho obdivovali už ako dorastenca, na jeho zápasy chodili povinne. Študent ekonómie prišiel do áčka skôr než zmaturoval. Nonstop mal ťažkosti, tak mu spoluhráči ušili prezývku „Bobo“. Ubolený junior však vyrástol expresne rýchlo.
Keď Slovan získal posledný federálny titul, so Slaviou Praha ešte desať minút pred koncom prehrával 1:2. Devätnásťročný Dubovský hetrikom otočil.
V 30 zápasoch napálil rekordných 27 gólov. „Belasí“ oslavovali vo veľkom, mestom presvišťali na motorkách Harley-Davidson, majstrovskú trofej na polroka zabudli v bare.
Najúspešnejší slovenský klub ešte v septembri 1991 v Pohári UEFA čelil Realu Madrid. Domáci na Tehelnom poli prehrali 1:2, jediný zásah strelil Dubovský. Pred odvetou sa takmer zranil, lebo sa s Vladimírom Kinderom naháňal po hotelovej izbe.
„Smolne zakopol. O prestup by sa ale určite nepripravil. Vtedy by nastúpil aj so zlomenou nohou,“ spomínal pre TVNOVINY.sk Kinder. Ale poďme postupne.
V reprezentácii debutoval proti Španielom, mal 19. A o dva roky neskôr v kvalifikácii na majstrovstvá sveta pobláznil celú republiku.
Naši v Košiciach pred 20-tisícovým publikom zdolali silných Rumunov 5:2, Dubovský sa proti partii okolo kultového Georgea Hagiho opäť zaskvel troma gólmi.
Posledné dva pritom strelil v oslabení o dvoch hráčov, červené karty totiž videli Jíři Nemec i Petr Vrabec.
Trafil sa ľavou, pravou aj z priameho kopu – a definitívne sa predal do sveta.
Chcel ho Ajax Amsterdam aj Real Madrid. Čaniga mu o polnoci po telefóne dal päť minút, aby si pôvodné rozhodnutie rozmyslel. Stalo sa. „O šiestej budem nachystaný,“ prikývol.
Slovenský talent storočia na druhý deň, 28. júla 1993, podpísal s kráľovským celkom päťročný kontrakt.
Prestup zo slovenského do najslávnejšieho klubu planéty bol na svete. Dnes nepredstaviteľná vec, akú zatiaľ nikto nezopakoval.
Real poslal do Bratislavy údajne 104 miliónov slovenských korún, z tej sumy sa stále točí hlava.
„Keď náš pokladník v hotovosti doniesol do banky peniaze, presne 3,128 milióna mariek, zamestnanci skoro odpadli,“ spomínal pred rokmi pre Denník Šport Čaniga, vtedajší šéf Slovana.
Premiéru v La Lige si odkrútil rovno v El Clásicu, proti Barcelone. Real na Santiago Bernabéu zvíťazil 5:0, Dubovský asistoval Ivánovi Zamoranovi. V drese „bieleho baletu“ vtedy nastúpili aj Fernando Hierro, Michael Laudrup či Raúl González.
No za Real mohli v tom čase hrať maximálne traja cudzinci. Spolu s bratislavským rodákom v tíme figurovali už štyria. Po dvoch sezónach v hlavnom meste španielska sa tak upísal Realu Oviedo.
A tamojší novinári by vám aj dnes s rukou na srdci odprisahali, že za mužstvo zo Štadióna Carlosa Tartiereho lepší futbalista nikdy nehral.
V útrobách vyše 30-tisícovej arény má pamätník, vedenie klubu dokonca na jeho počesť vyradilo dres s číslom 10.
Keď madridský denník El Mundo na jar 2004 predstavoval nové členské krajiny Európskej únie, vyzdvihol troch mužov so slovenskými koreňmi. Andyho Warhola, Alexandra Dubčeka a Petra Dubovského.
Nebyť tragickej nehody z Thajska v lete 2000, len si predstavte, čo všetko ešte mohol dokázať. Keď sa nešťastne pošmykol pri fotografovaní vodopádov, bol v najlepších rokoch – mal 28, a kariéru stále pred sebou.
Medzi Bratislavou a Madridom nik nevytvoril silnejšie puto. Tak nech jeho večná pamiatka v stredu poženie Slovan proti Atléticu.
Legendárny „Dubák“ sa na zverencov trénera Weissa zhora určite bude usmievať. A fandiť do plných.
Pozrite si zostrih zápasu Slovan - AC Miláno:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
