Trend non-toxic je čoraz viac rozšírený medzi verejnosťou a zasiahol aj kozmetický priemysel. Spotrebitelia si preto môžu často klásť otázky, či sú produkty, ktoré doteraz používali, bezpečné. Odborníčok sme sa pýtali, či je skutočne dôvod na obavy.
Je kozmetika z drogérie, ktorú bežne používame, bezpečná? Môže ohroziť naše zdravie? Mali by sme si prestať dávať na telo „chémiu“? Toto sú otázky, ktoré si v poslednom období môže klásť viacero spotrebiteľov.
Čoraz populárnejšou sa totiž stáva takzvaná „non-toxic“ filozofia, ktorá vo všeobecnosti uprednostňuje prírodné a ekologické produkty bez chémie, či už ide o čistiace prostriedky, kozmetiku, oblečenie, kuchynské pomôcky alebo potraviny.
Netoxický životný štýl je založený na vyhýbaní sa látkam, ktoré sú syntetického pôvodu a môžu byť potenciálne škodlivé. V tomto koncepte sú označované za toxické.
Trend sa rozšíril aj na sociálnych sieťach. Pod hashtagom „nontoxic“ nájdete napríklad iba na Instagrame k dnešnému dňu 2,9 milióna príspevkov.
Influenceri, zväčša bez odborného vzdelania, často radia, aby ste vyhodili všetky čistiace produkty a kozmetiku s obsahom syntetických látok. Aby ste sa oblúkom vyhýbali éčkam v potravinách či aby ste sa zbavili teflónových panvíc. No je tento strach skutočne opodstatnený?
Nie je éčko ako éčko. Toto označenie automaticky neznamená, že ide o aditívum, ktoré je pre zdravie škodlivé. Niektoré sú pri výrobe potravín nenahraditeľné a mnohí ich majú aj doma v kuchyni.
V tomto článku sme sa podrobne venovali tomu, prečo sa im spotrebitelia nemusia vyhýbať.
Trend netoxického životného štýlu je obsiahly. Aktuálne dominuje téma ohľadom kozmetických produktov, ktorým sme sa rozhodli podrobnejšie venovať.
Oslovili sme patologičku Barboru Šebeš, ktorá sa na sociálnych sieťach venuje vyvracaniu mýtov v oblasti medicíny a biológie. Spracovala tiež tému ohľadom non-toxic trendu.
„Osobne v ňom vidím veľa prvkov marketingu a šírenie strachu. Cieľovou skupinou alternatívnych smerov sú najčastejšie chronicky chorí ľudia, onkologickí pacienti alebo aj matky, ktoré sa prirodzene boja o svoje potomstvo,“ tvrdí.
Keď sa pred pár rokmi začal tento trend dostávať medzi širšiu verejnosť, podľa jej slov ho vnímala skôr ako jeden z nových životných štýlov: „Postupom času si však všímam, ako jeho zástancovia idú ďalej a ďalej do alternatívnych vôd. Neostáva to iba pri výbere kozmetiky alebo čistiacich produktov.“
„Odporúčajú ľuďom aj to, aké doplnky stravy majú užívať, či sa majú alebo nemajú nechať očkovať, kritizujú lieky a podobne. Avšak bez adekvátneho lekárskeho vzdelania a najmä zodpovednosti za svoje rady,“ pokračuje.
Filozofia non-toxic vo svojej podstate nesie pozitívnu myšlienku ochrany zdravia a životného prostredia. Nejde však o pevne daný termín s legislatívnou oporou a neexistuje univerzálna hranica, ktorá by presne definovala, čo je netoxické.
Potenciálnu škodlivosť látok používaných v kozmetike vyhodnocuje európsky Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (SCCS) na základe viacerých niekoľkoročných vedeckých štúdií, v dôsledku ktorých môže Európska komisia upraviť legislatívu. Pojem „netoxická látka“ nie je v legislatíve zahrnutý.
Ak niekto používa trend non-toxic v nesprávnom kontexte, zveličene a bez vedecky podložených faktov, stretávame sa s marketingom strachu. Spotrebitelia potom radšej siahnu po produktoch, pri ktorých výrobca garantuje, že sú netoxické či bez chémie. Zo životného štýlu sa tak stáva reklamný pojem.
Šebeš vysvetľuje, že toxicita je schopnosť chemickej látky spôsobiť poškodenie organizmu. Dôležité je najmä to, že závisí od dávky a spôsobu podania.
„Vysvetlime si to na jednoduchom príklade, na vode. Táto dôležitá zložka pre náš organizmus nás udržiava pri živote. Potrebujeme vypiť určitú dávku, približne dva litre denne, aby náš organizmus vedel fungovať,“ hovorí.
„Čo ak však dávku zvýšime a naraz vypijeme tých litrov napríklad dvadsať? Umrieme z niečoho takého esenciálneho, ako je voda. A čo ak ju vdýchneme, teda nevypijeme, ako by sme mali? Utopíme sa,“ dodáva s tým, že v tomto ohľade môže byť toxické čokoľvek – aj produkty označené za netoxické.
Potenciálnu toxicitu látky hodnotí SCCS v závislosti od jej koncentrácie a v konkrétnej forme aplikovania. Látky klasifikované ako toxické môžu byť obmedzené na koncentrácii alebo úplne zakázané.
Vážnosť príspevkom na sociálnych sieťach pridávajú čoraz viac populárnejšie aplikácie na vyhodnotenie bezpečnosti kozmetických produktov. Stačí, ak si ju spotrebiteľ stiahne, naskenuje čiarový kód výrobku a aplikácia vyhodnotí, nakoľko je bezpečný či nebezpečný.
No to, že aplikácia neberie do úvahy koncentráciu danej látky a interakciu s ostatnými prísadami, sa už nedozviete. Preto často bežné produkty z drogérie získajú nízke hodnotenie a v aplikácii svietia načerveno ako potenciálne škodlivé.
Ako informuje chemička a manažérka pre výrobu a vývoj kozmetických výrobkov Katarína Balabánová, aplikácie vyhodnocujú bezpečnosť produktu len na základe použitej látky, nie jej koncentrácie, pretože ju nemajú odkiaľ poznať. Tá je totiž obchodným tajomstvom, čo však neplatí jedine pre kontrolné inštitúcie pre bezpečnosť výrobkov.
„Podľa aplikácie je zložka oxybenzón červená, ale museli by ste sa ňou natierať raz denne na celé telo po dobu 277 rokov, aby ste dosiahli ten najnižší možný toxický hormonálny vplyv,“ píše v príspevku.
Podľa slov Balabánovej tieto aplikácie v nesprávnych rukách vyvolávajú kontroverziu, neodborné používanie a všeobecnú paniku.
Rovnako ich neodporúča ani chemička pre potraviny, výživu a kozmetiku Barbora Timárová, ktorá sa v praxi venuje vývoju kozmetických produktov.
„Vo všeobecnosti ich považujem za nie veľmi prínosné. Neberú do úvahy koncentráciu jednotlivých zložiek a práve tá rozhoduje, či daná látka bude, alebo nebude prospešná,“ vysvetlila.
Sama vyskúšala niektoré produkty, ktoré ako chemička vyvíja, naskenovať do jednej z aplikácií: „V produkte sme upravovali pH kyselinou mliečnou, ktorá je pre pokožku vhodnejšia ako kyselina citrónová. Pri hodnotení nám za kyselinu mliečnu strhlo body a zaevidovalo ju ako riskantnú zložku. Riskantné by bolo neupraviť pH a nie použitie tejto látky.“
„Preto si myslím, že pre bežných ľudí, ktorí sa v kozmetike vôbec nevyznajú, to síce môže byť ,ťaháčik‘, no nesúhlasím s influencermi, ktorí na strašení a démonizovaní jednotlivých kozmetických produktov cez aplikáciu zbierajú sledujúcich, pretože strach a emócie vzbudzujú pozornosť a záujem,“ dodala k aplikáciám.
Timárová hovorí, že vývoj kozmetických produktov je vždy individuálnym procesom. Zo svojej skúsenosti však tvrdí, že na jednom produkte pracujú aj viac ako jeden rok.
„Proces zahŕňa nápad, prieskum trhu, sledovanie svetových trendov v kozmetickom priemysle, študovanie vhodných aktívnych látok, ktoré môžeme v danom kozmetickom produkte využiť, pričom sa opierame o relevantné štúdie, ktoré potvrdzujú účinok danej látky,“ vymenováva.
Ďalej nasleduje samotný vývoj produktu, ktorý trvá niekoľko mesiacov. Potom vykonajú termostabilné testy, senzorické hodnotenie, hľadanie vhodného obalu, testovanie jeho kompatibility s produktom.
„A čo je dôležité, sledovanie produktu v čase. Sledujeme zmeny konzistencie, vône, farby v čase, to senzoricky vyhodnocuje tím vývojárov,“ dopĺňa chemička.
Keď je produkt hotový a otestovaný, nasleduje ďalší zložitý proces, a to jeho umiestnenie na trh.
Podľa slov odborníčky musia splniť hneď niekoľko povinností: „Pred uvedením na trh ho posielame na testy do certifikovaného laboratória, ktoré skúma nielen fyzikálno-chemické parametre daného produktu, ako je pH, obsah ťažkých kovov a iné, ale najmä mikrobiologické testy, tiež testy konzervačnej účinnosti a vo väčšine prípadov si hodnotiteľ žiada vykonať aj dermatologické testovanie.“
„Ide o testy vykonané pod dohľadom dermatológa na skupine dobrovoľníkov, kde skúmajú ich kožnú znášanlivosť na daný produkt. Skúmajú sa rôzne alergické reakcie, začervenania, pocit pnutia, vysúšanie pokožky, svrbenie a iné na skupine ľudí s rôznym typom pokožky,“ ďalej vysvetľuje.
To však nie je všetko. Keď produkt úspešne prejde všetkými testami, nezávislý odborný posudzovateľ vyhotoví Správu o bezpečnosti kozmetického výrobku, bez ktorej sa nesmie umiestniť na trh. Následne sa zaregistruje v portáli pre oznamovanie kozmetických výrobkov (CPNP).
„Vývojár je zodpovedný aj za legislatívne požiadavky, ktoré musí spĺňať obal, v ktorom sa kozmetický produkt bude predávať. Vyhotovuje texty, ktoré sú nielen na stránke danej firmy, ale aj na obale, poprípade etikete produktu. V tomto sa tiež musí riadiť legislatívnymi požiadavkami,“ dodáva.
Pri týchto postupoch je minimálna šanca, že sa na trh dostane produkt, ktorý je pre zdravie škodlivý, nebodaj toxický. Prečo sú napriek tomu spotrebitelia často informovaní o výskyte nebezpečnej kozmetiky?
Timárová ozrejmuje, že existuje súbor zakázaných látok v kozmetike. V zozname ich je viac ako 1300, pričom sa pri nich potvrdil negatívny účinok na zdravie človeka.
Ak sa podľa Balabánovej niektorá zložka ukáže ako problematická na základe viacerých relevantných štúdií, EÚ môže jej použitie obmedziť v koncentrácii, v použití iba v niektorých produktoch, alebo ju úplne zakázať.
„Pri regulácii zložiek v EÚ sa prehodnocujú výsledky všetkých dostupných relevantných štúdií panelom nezávislých vedcov, odborníkov a toxikológov,“ uvádza chemička.
Ak sa zakázaná látka vyskytuje v kozmetike, ktorá je uvedená na trhu, nahlási sa to v systéme Safety Gate, v minulosti známom ako RAPEX. Inštitúcie a úrady, na Slovensku ÚVZ SR, následne informujú spotrebiteľov o výskyte nebezpečnej kozmetiky.
Ak sa na zozname vyskytne nová zakázaná látka, výrobcovia musia upraviť svoje receptúry. Napriek týmto reguláciám sa stáva, že sa takáto kozmetika ocitne na pultoch. Balabánová vysvetľuje, že dôvodom môže byť predaj tretích strán.
Každá kozmetika má svojich oficiálnych distribútorov a predajné kanály, ale často si ju veľkoobchod môže nakúpiť aj v metre, prípadne inde v zahraničí a vystaví si ju napríklad k prímorskému stánku, ktorý nerešpektuje regulácie. Výrobca nemá šancu si túto distribúciu ustrážiť.
A tak sú spotrebitelia častejšie informovaní o nebezpečnej kozmetike, čo v nich môže vzbudzovať strach.
„Znamená to, že sú staré receptúry škodlivé pre človeka? Nie. Regulácie v EÚ rátajú s obrovskou rezervou, čiže danú zložku regulujú pokojne aj viac ako 100-násobne,“ uviedla Balabánová.
Takáto kozmetika je rýchlo identifikovaná a z pultov postupne odstránená v závislosti od závažnosti problému. Takto funguje systém vyhodnocovania nebezpečnej kozmetiky.
Aplikácie vám skutočne neposkytnú dôveryhodné informácie o jej bezpečnosti, pretože často vychádzajú z vlastných kritérií, ktoré nemusia byť v súlade s oficiálnymi vedeckými hodnoteniami.
Medzi povolenými a bezpečnými látkami v kozmetike sa nájdu aj také, ktoré majú spotrebitelia na čiernej listine. Potenciálne môžu spôsobovať problémy, no opäť záleží na koncentrácii a iných faktoroch.
„Spomeniem napríklad laurysulfát sodný (SLS) alebo laurethsulfát sodný (SLES). Ide o povrchovo aktívne látky, ktoré nájdete vo väčšine šampónov, sprchových, intímnych géloch pre ženy alebo v zubných pastách. Zabezpečujú, že daný výrobok pení a účinne odstraňuje nečistoty,“ hovorí Timárová.
„Sú bezpečné, no v niektorých špecifických prípadoch môžu narušiť kožnú bariéru a spôsobiť kožnú iritáciu alebo zhoršiť už existujúci kožný problém. V každom prípade, u týchto látok záleží vždy na použitej koncentrácii, celkovej formulácii výrobku, spôsobe a mieste aplikácie a tiež na interakcii jednotlivých ingrediencií v danom produkte,“ pokračuje.
„To sú všetko skutočnosti, ktoré zohľadňuje nielen chemický vývojár pri vývoji, ale tiež odborný posudzovateľ pri hodnotení bezpečnosti daného výrobku,“ dodáva.
Podľa chemičky je dôležité uvedomiť si, že všetko okolo nás je chémia. To, že je niečo označené ako čisto prírodné alebo netoxické, ešte neznamená, že to nemôže škodiť.
„Aj prírodné látky ako éterické oleje môžu byť vo vyššej koncentrácii zdrojom nebezpečných alergénov,“ dopĺňa.
„Myslím si, že kvalitná kozmetika môže byť prírodná, ako aj syntetická alebo tá, ktorá obsahuje prírodné ingrediencie v kombinácii so syntetickými. Osobne preferujem zlatú strednú cestu, kde síce inšpiráciu čerpám z prírody, no zameriavam sa na ingrediencie, ktoré sú biotechnologicky upravené tak, aby boli pre pokožku vhodné, účinné, bezpečné a neiritujúce,“ uzatvára.
Ak vám viac vyhovujú prírodné produkty, používajte ich. No dajte si pozor, ak vám bude niekto tvrdiť, že kozmetika so syntetickými látkami bude pre vás toxická.
Môžeme hovoriť o potenciálnych problémoch napríklad v súvislosti s existujúcim kožným ochorením alebo s nadmerným a dlhodobým užívaním konkrétnej látky vo vysokej koncentrácii, no nie o toxicite v pravom zmysle slova. A to sa týka nielen syntetickej, ale aj prírodnej kozmetiky.
Certifikovaná a regulovaná kozmetika, ktorá je uvedená na európskom trhu, nie je a nesmie byť toxická. Kozmetické produkty označené za netoxické sú nástrojom marketingovej komunikácie danej značky.
Pozreli sme sa na zloženie antiperspirantov. Viac v archívnej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
