V posledných rokoch na sociálnych sieťach hrajú prím niekoľkosekundové videá, známe aj ako „reelska“. Ide o populárny formát, ktorý môže spôsobiť, že sa nedokážeme odtrhnúť od obrazovky. Ťukáme palcom do telefónu a monotónne prijímame kvantum obsahu. Ich sledovanie spúšťa v ľudskom mozgu vyplavovanie viacerých hormónov, ktoré ovplyvňujú našu náladu, správanie, pamäť či schopnosť sústrediť sa a učiť sa. V najhorších prípadoch sa môžeme stať závislými a populárne sú najmä u detí. Ako môžu vplývať na ich vývoj a nevyvinutý mozog? Táto otázka sa v odborných kruhoch postupne stáva dominantnou.
Ľudská pozornosť je neustále predmetom vedeckých výskumov. Nedá sa konkrétne určiť, aký je jej rozsah, no viaceré výskumy a štúdie naznačujú, že rokmi stále klesá.
Spoločnosť Microsoft prišla s dátami, ktoré vykazujú, že na začiatku tohto storočia bol priemerný rozsah ľudskej pozornosti dvanásť sekúnd. V roku 2015 sa tento čas skrátil na niečo málo vyše osem sekúnd, čo je pokles o dvadsaťpäť percent.
Podľa viacerých zdrojov bol tento výskum vo vedeckej obci kritizovaný pre nedostatočnú metodológiu, pretože existuje viacero druhov ľudskej pozornosti, pričom sa individuálne líšia od človeka k človeku a tiež od činnosti, na ktorú sa sústredia.
Konkrétne čísla sa preto nedajú presne určiť a paušalizovať, no klesajúca miera pozornosti je skutočná.
Dôvodov, prečo sa kratšie dokážeme sústrediť, je viacero. Mnohé výskumy sa zameriavajú na problematiku v spojitosti s internetom a sociálnymi sieťami, ako aj na ich vplyv na kognitívne funkcie.
Profesorka informatiky z Kalifornskej univerzity Glorie Mark sa dlhodobo venuje vplyvom digitálnych médií na naše životy a na schopnosť sústrediť sa. S kolegami realizovali výskum, na základe ktorého zistili, že ľudia kontrolujú e-maily v priemere 77-krát denne. Ide o rozptyľujúci podnet, pre ktorý sa menej sústredíme napríklad pri práci.
Zamerali sa tiež na ďalšie príčiny toho, prečo sa môže znižovať naša pozornosť. Odborníčka v podcaste Speaking of Psychology od Americkej psychologickej asociácie vysvetlila, že sa rokmi skracuje dĺžka televíznych a filmových záberov. V priemere má jeden štyri sekundy.
Dodala, že sa skrátila aj dĺžka reklám. Dôvodom môže byť podľa nej aj to, že sa tvorcovia snažia dostať čo najviac obsahu do čo najkratšieho formátu.
Na rovnakom princípe sú postavené aj krátke videá, takzvané „reelska“. V posledných rokoch sú na sociálnych sieťach veľmi obľúbené a vyhľadávané.
Tento formát sa preslávil predovšetkým na sociálnej sieti TikTok. V roku 2020 ho sprístupnil aj Instagram. Odvtedy sa celosvetovo zvýšil priemerný čas, ktorý trávia používatelia na sociálnej sieti, o viac ako 40 percent, píše Forbes.
Neskôr tento formát zaviedli aj Facebook či YouTube, na ktorom ho nájdete pod názvom „Shorts“, no v podstate ide o rovnaký koncept.
Keďže videá získali popularitu pomerne nedávno, výskumy a štúdie o ich vplyve na mozog a kognitívne funkcie sú len na počiatku, no všeobecne je zo sledovania trendov skracovania priemernej ľudskej pozornosti známe, že vplyv bude viac negatívny než pozitívny.
Reelska sú ako droga a ich nadmerné sledovanie môže škodiť. Pýtali sme sa odborníkov, čo sa deje s naším mozgom, keď ich pozeráme, ako na nás môžu vplývať a či môžu spôsobiť problémy deťom.
„Sú vytvárané tak, aby boli veľmi pútavé, zaujímavé a hlavne stimulujúce. Zahrňujú v sebe nespočetné množstvo stimulov, ako sú rôzne farby, hudba, pútavý a dynamický obsah, všemožné efekty, titulky či pohyby textu,“ popísal neurológ Filip Kulla koncept krátkych videí a dodal, že v našom mozgu počas ich sledovania dochádza k vyplavovaniu hormónov, ako je dopamín.
„Ide o chemickú látku, neurotransmiter, ktorý prenáša určité signály medzi nervovými bunkami. Ovplyvňuje mnohé funkcie v nervovom systéme, teda hrá dôležitú úlohu v regulácii motorických funkcií, ovplyvňuje náladu, pozornosť, prispieva k procesom učenia a pamäti,“ poznamenal Kulla.
„Rovnako je hlavnou súčasťou systému odmeny v mozgu. Keď sa uvoľní, objavuje sa pocit potešenia a pohody,“ vysvetlil neurológ.
Dodal, že dopamín sa vyplavuje pri rôznych činnostiach, napríklad pri športe, pohlavnom styku, jedle alebo užívaní drog.
Často sa pri sledovaní týchto videí stáva, že nedokážeme od obrazovky odtrhnúť oči. Jedným z dôvodov je podľa lekára práve spomínaný hormón šťastia: „Reelska sú vytvorené tak, aby poskytovali veľmi rýchlu a neustálu stimuláciu dopamínom. Pre mozog je to vzrušujúce, vyhodnocuje to ako aktivitu, v ktorej treba pokračovať.“
Psychológ Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), ktorý sa vo svojej práci venuje používaniu digitálnych technológií v školách a psychologickými vplyvmi hrania videohier, pre TVNOVINY.sk vysvetlil, že niektoré krátke videá môžu tiež stimulovať tvorbu ďalšieho hormónu, adrenalínu.
„Bývajú napínavé alebo emocionálne intenzívne,“ tvrdí a dodáva, že ide o súhru viacerých faktorov, prečo nás baví ich sledovanie.
„Dôležité je tiež to, že ide aj o sociálno-psychologický problém. Pozerajú ich takmer všetci, získavame tým interakciu. Všeobecne, ak máme vlastné príspevky na sociálnych sieťach, dostávame lajky, komentáre a zdieľania, čo je určitý spôsob sociálneho schválenia,“ dodal psychológ.
Obaja odborníci sa zhodujú v tom, že čím viac sledujeme krátke videá, tým viac si náš mozog zvyká na rýchly príval dopamínu.
„To môže viesť k tomu, že bežné činnosti, ktoré neposkytujú takú intenzívnu ,dávku‘ dopamínu, sa javia pre človeka ako nudné a nedokáže pri takej aktivite zotrvať. Napríklad sledovanie dlhého filmu je pre nás nezaujímavé, nedokáže náš mozog uspokojiť,“ ozrejmil neurológ.
„Môže to tiež spôsobiť pokles pozornosti a trpezlivosti. Evolučne nie sme nastavení na to, aby sme sa dokázali dlho sústrediť, ale učíme sa to, napríklad v škole. Naopak, tieto videá nás to odúčajú. Očakávame stále nové stimuly a dlhšie aktivity sú pre nás nudné,“ doplnil Božík.
Podľa neurológa môže v najhorších prípadoch dôjsť k závislosti: „Neustále vyplavovanie dopamínu vedie k tomu, že postupom času budeme potrebovať stále väčšie a silnejšie podnety na to, aby sme dosiahli rovnaký pocit uspokojenia. Princíp je rovnaký ako pri užívaní drog, alkoholu, pri hraní hazardných hier a podobne.“
Neefektívne trávenie času pred obrazovkou, teda najmä sledovaním reelsiek, dokáže potrápiť aj dospelých ľudí. Čo sa však môže stať s deťmi, ktorých mozog sa ešte len vyvíja?
Profesorka Glorie Mark realizovala výskum, na základe ktorého zistila, že dvoj- až štvorročné deti trávia pred obrazovkou v priemere dva a pol hodiny denne. „Považujem to za problematické, že ich púšťame do digitálneho sveta skôr, ako sa plne rozvinú niektoré ich mentálne funkcie. Nie sú na to pripravené,“ odznelo v podcaste.
Psychológ Božík vysvetľuje, že čím skôr sa u detí naruší dopamínový cyklus, tým je vyššie riziko, že sa bude neskôr nesprávne rozvíjať.
„Tým, že sa neuronálne dráhy vyvíjajú, môže nastať desenzibilizácia receptorov. To znamená, že v neskoršom čase, pri iných stimuloch budú menej na ne deti reagovať,“ ozrejmil.
Inak povedané, ak sa dieťa sledovaním reelsiek naučí na neustále striedanie podnetov, ťažšie si vybuduje schopnosť sústrediť sa.
Božík navštevuje v rámci výchovno-vzdelávacích programov školy, kde s deťmi diskutuje o digitálnych technológiách, pričom sa venuje aj problematike reelsiek.
„Deti sa na jednej vyučovacej hodine venujú zvyčajne jednej téme. So šiestakmi sme počítali, koľko rôznych videí na TikToku vidia počas týchto 45 minút. Narátali sme ich až 240, ak sa aspoň každé druhé video venovalo inej konkrétnej téme, je to 120 tém. To je pre mozog veľká kognitívna záťaž, ktorá môže tiež narušiť schopnosť pracovať s informáciami do hĺbky,“ vysvetlil.
Nejde však len o hormóny, ale aj o celkové návyky dieťaťa: „Keď trávia hodiny pred obrazovkami, nemajú šancu si precvičovať napríklad sociálne zručnosti, nevenujú sa iným aktivitám, neučia sa.“
Psychológ vo všeobecnosti varuje pred vstupom detí na sociálne siete. Čím dlhšie to môžeme odkladať, tým je to podľa neho lepšie: „Pretože už nie sú také, aké bývali pred pätnástimi rokmi. Napríklad na Facebooku ste dávnejšie videli iba príspevky vašich priateľov, no dnes tam máte veci, ktoré vám ponúkne algoritmus. Ten je navrhovaný za účelom zisku, aby vás motivoval stráviť na danej sociálnej sieti čo najviac času. Nie je to pre deti zdravé prostredie.“
Obzvlášť návykový môže byť algoritmus práve obľúbeného TikToku. Inštitút pre ekonomiku a mier (IEP) uvádza, že je vysoko personalizovaný, teda dôkladne analyzuje správanie a interakcie používateľov sociálnej siete a na základe toho im ponúka preferovaný obsah, ktorý má vysokú zhodu so záujmami používateľa. Jednoducho povedané, na TikToku vidíte presne to, čo práve v ten moment chcete vidieť.
Božík sa detí na školách pýta, ktoré sociálne siete používajú najviac. Najvýraznejší je podľa neho práve TikTok, dominuje tiež Snapchat a Be Real.
Aj keď pred skorým vstupom na sociálne siete varuje, uvedomuje si, že nie je v silách rodičov ich deťom definitívne zakázať.
Podľa jeho slov je potrebné naučiť ich využívať čas strávený na sociálnych sieťach s mierou a efektívne: „Každý rodič sa pýta dieťaťa, ako bolo v škole. Mali by sme sa tiež pýtať to, čo je nové na sociálnych sieťach, čo tam dieťa video alebo čo sa naučilo.“
Ak situácia vyústi do stavu, že dieťa je všeobecne od digitálnych technológií závislé, môžeme si to všimnúť na základe viacerých prejavov.
„Treba dodať, že závislosť je široké spektrum správania. Poznáme bezproblémové správanie a mierne problematické. Závislosť je až na konci tohto spektra a môže byť slabá, stredná a silná. K reálnej závislosti u detí dochádza v naozaj raritných prípadoch. Ak dieťa nadmerne trávi čas na sociálnych sieťach, napríklad spomínaným sledovaním reelsiek, je tam vyššie riziko. Vyššie riziko však automaticky neznamená, že má problém so závislosťou,“ ozrejmil.
Ak sa už závislosť začne prejavovať, môžeme si to všimnúť na viacerých aspektoch. „Napríklad dieťa vytláča zo života ostatné aktivity, teda sociálne, akademické a podobne. Môže tiež zanedbávať stravovanie, hygienu alebo spánok,“ popísal psychológ.
Ďalším prejavom môže byť aj silná emočná reakcia dieťaťa či podráždené správanie.
Podľa Božíka je dôležité hľadať príčinu, prečo dieťa trávi veľa času na sociálnych sieťach. Niekedy za tým nemusí byť závislosť, ale iný závažný problém: „Napríklad šikana v škole. Dieťa sa snaží utiecť pred problémom do digitálneho sveta. Je potrebné vedieť rozlíšiť, či ide o závislosť, alebo je za tým niečo iné.“
Ak sa u dieťaťa predsa objaví raritná intenzívna závislosť, podľa Božíka je ideálnym riešením úplná abstinencia od digitálnych technológií.
„Ak ide o nižšie stupne závislosti, môžeme urobiť ako rodičia viacero vecí. Napríklad stanoviť si jasné pravidlá. Ak dieťaťu obmedzíme čas na telefóne, mali by sme mu ponúknuť alternatívu trávenia voľného času. Treba si však uvedomiť, že to nie je iba o dieťati, ale aj o rodičoch. Ak budú rodičia tri hodiny pozerať televízor, darmo budú nastavovať pravidlá,“ hovorí.
Dodal, že v rámci prevencie je dôležitá digitálna gramotnosť: „Mali by sme im vysvetliť riziká technológií a povedať im, prečo je v živote dôležitá rovnováha medzi virtuálnym a reálnym svetom.“
Vplyv nadmerného sledovania krátkych videí, ako aj celkové používanie digitálnych technológií, je a v najbližších rokoch bude horúcou témou nielen vo vedeckých kruhoch.
Najnovšie vyšli odporúčania Americkej asociácie pediatrov o tom, ako nahliadať na problematiku digitálnych médií v súvislosti s deťmi a rodinami. Božík dodáva, že v rámci výskumu vo VÚDPaP s odporúčaniami intenzívne pracujú.
Upozornil však, že ide o pomerne novú koncepciu a podľa niektorých odborníkov má viaceré nedostatky. Najbližšie roky sa však nimi bude vedecká obec zaoberať.
Ide o päť všeobecných odporúčaní pre rodičov aj lekárov, pričom sú diferencované na základe piatich vekových kategórií. Existuje teda päť bodov pre deti od 0 do 18 mesiacov, deti od 2 do 4 rokov, od 5 do 10 rokov, od 10 do 14 a od 15 do 17 rokov.
Komplexne sa však môžu zhrnúť takto:
Na TikToku dokážeme stráviť hodiny. Odborník popísal fenomén zvaný doom scrolling:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
