Pacientov u logopédov stále pribúda. Častejšie sa stretávajú s vývinovými poruchami u detí, ktoré si nevedia osvojiť reč a jazykový systém. Väčšinou majú problémy s výslovnosťou, zajakavosťou či brblavosťou. Podľa odborníčky je najlepšie do troch rokov deťom vôbec nedávať mobil a radšej si s nimi čítať knihy a rozprávať sa.
Náš mozog nie je pripravený fungovať v takom rýchlom tempe, v akom momentálne žijeme. Valia sa na nás podnety a informácie, ktoré je ťažké obsiahnuť. Elektronika a mobil to ešte zhoršujú. Aj preto stúpa počet detí, ktoré potrebujú pomoc logopéda.
Logopedička Silvia Mináriková pracuje ako odborná garantka pre klinickú logopédiu vo Vysokošpecializovanom ústave pre deti s poruchami reči a učenia Dialóg Bratislava.
V rozhovore hovorí, do akého veku by sa deti nemali hrať s mobilom či tabletom a čo sú signály, ktoré naznačujú poruchu vývinu reči.
Máme štatistiky, koľko ľudí má rečové problémy?
Aktuálne máme štatistiky z roku 2022. Pribudlo 11,5-tisíca pacientov po náhlej mozgovej príhode, zhruba 7,5-tisíca pacientov s vývinovými poruchami reči a zhruba 2600 detí s vrodenou chybou, napríklad s genetickými abnormalitami. V tom roku pribudlo zhruba 53-tisíc živonarodených detí. Takže pomer narodených detí k počtu detí, ktoré sa dostávajú do logopedických ambulancií, je pomerne vysoký.
Zvyšuje sa tento pomer?
Áno. Pacientov stále pribúda. Súvisí to aj so životným štýlom, so stravovaním, s naším bežným fungovaním. Za istý nárast môže aj lepšia diagnostika. Máme k dispozícii diagnostické metodiky, ktoré dokážu pacientov oveľa lepšie zachytiť. To, čo by pred 15 - 20 rokmi prepadlo sitom diagnostiky, dnes dokážeme odhaliť. Samozrejme, už aj laická verejnosť je lepšie informovaná a skôr idú do ambulancií a poradní.
O aké problémy najčastejšie ide?
U detí sa najčastejšie stretávame s vývinovými poruchami. Tieto deti majú problémy s osvojovaním reči a jazykového systému. Potom sú problémy s výslovnosťou, zajakavosťou, brblavosťou. U dospelých sú časté problémy po mozgovej príhode, po úrazoch hlavy alebo nádoroch hlavy a krku.
S čím konkrétne majú problém deti s vývinovými poruchami?
Výslovnosť samotná je u nich ten najmenší problém. Oni majú problém so základným spracovaním jazykovej informácie, takže majú problém s porozumením reči, s používaním gramatiky. Majú problémy s jemnou motorikou, s artikulačnou motorikou.
Sú deti, ktoré sa s problémom nenarodia, ale časom sa im vyvinie?
Áno. Sú deti, ktorým mozog funguje inak, ako by mal a môže sa to prejaviť aj rečovými problémami.
O čo ide?
Veda to nedokáže úplne objasniť, ale vieme, že centrá mozgu nespracovávajú reč tak, ako by mali a nedokážu ju obsiahnuť. Je tam však súvis aj so životným štýlom.
Aký?
Náš mozog nie je pripravený fungovať v takom rýchlom tempe, v akom momentálne žijeme. Všetky informácie a podnety, ktoré sa na nás valia, náš mozog nedokáže vždy obsiahnuť. Je nimi doslova zahltený a prejavuje sa to potom aj na reči a celkovom fungovaní detí. Niektoré deti potom nedokážu adekvátne vyhodnocovať a reagovať jazykovo ani motoricky.
Čo teda môžu rodičia robiť, aby sa problémom vyhli?
Ťažko radiť, pretože doba si vyžaduje prispôsobenie situácii. Určite by som im odporučila venovať sa deťom zmysluplne. To znamená komunikovať, čítať knižky, interagovať s nimi, aby si z konverzácie dokázali vytiahnuť slovnú zásobu, potom tie slová používať a možno trochu obmedziť elektroniku a používať viac reálny kontakt. Deti sa učia sociálnym kontaktom a nie cez obrazovky, ktoré môžu byť veľmi dobrý pomocník, ale zlý pán.
Existuje konkrétny vek, do ktorého by podľa vás deti vôbec nemali mať v rukách tablet alebo mobil?
Nie som fanúšičkou elektroniky u detí. Myslím si, že deti do troch rokov by ich v rukách nemali mať. Najpodstatnejší sú pre nich rodičia a najbližšie okolie, s ktorými môžu komunikovať.
Čo je najväčším problémom elektroniky?
Elektronické zariadenia vysielajú signály v rýchlom tempe a je tam veľa farebných a rýchlych prechodov, ktoré mozog dieťaťa ťažko spracuje. Druhým problémom je, že keď má dieťa v ruke mobil, nekomunikuje s okolím. Výskumy uvádzajú, že keď má dieťa v ruke mobil, tablet či elektronickú hračku, tak aj dospelý má tendenciu s dieťaťom menej komunikovať, interagovať či vysvetľovať. Naopak, keď si čítajú knižku, tak sa viac zapájajú.
Stretávate sa v praxi s tým, že dnešné deti majú horšiu slovnú zásobu?
Áno, ale skôr by som povedala, že dnešné deti majú iné zloženie slovnej zásoby a iný štýl komunikácie, aký bol pred 15 rokmi. Prispôsobuje sa to súčasnej dobe.
Kedy by mali rodičia spozornieť, že niečo nie je v poriadku a treba vyhľadať logopéda?
Je to zložitá problematika, ale vychádzame z nejakých základných míľnikov. Problém je, keď dvojročné dieťa má slovnú zásobu menšiu ako 50 slov, netvorí dvojslovné vety, má problémy s porozumením alebo nepoužíva gestá. U trojročných detí treba spozornieť, ak netvoria jednoduché vety, alebo ak nemajú plynulú reč. Pri štvorročných deťoch je míľnikom, ak je reč gramaticky nesprávna, pretože štvorročné deti by už mali mať reč po gramatickej stránke správnu až na výnimky, ktoré sú v slovenčine. Samozrejme, riešiť treba aj to, ak v akomkoľvek veku dieťa nesprávne vyslovuje nejakú hlásku. Najčastejšie je problém s hláskou „R“, alebo keď majú chybne tvorené sykavky.
Kedy by malo dieťa zvládať vysloviť „R“?
Do piateho roku. Ak dieťa iba hlásku vynecháva, tak je šanca, že si to potom samo osvojí. Ak ju však vyslovuje nesprávne, samo sa to nezlepší. Tam je potrebný zásah logopéda.
Sú cvičenia, ktoré môžu rodičia s deťmi robiť, aby sa problémom vyhli, alebo stačí bežná komunikácia a čítanie kníh?
Ak je dieťa zdravé a vo všetkých rovinách sa vyvíja správne, tak bežná komunikácia by mala stačiť na to, aby si dieťa osvojilo celý jazykový systém a správnu výslovnosť. Keď tam už problémy sú, napríklad, že sa oneskoruje motorika dieťaťa, tak v takom prípade treba spozornieť. K dispozícii sú už rôzne materiály na stimuláciu aj na gramatiku. Ak má rodič akékoľvek obavy, treba logopéda kontaktovať. Čakačky sú dlhé, takže sa treba pripraviť, že to potrvá, kým sa dieťa dostane na rad.
Ako vyzerá také sedenie u logopéda?
Prvé sedenie je venované diagnostike. Zisťujeme, v čom je problém, o aký druh narušenej komunikačnej schopnosti ide, aký je stupeň závažnosti, ktoré oblasti sú zasiahnuté, či je problém len s výslovnosťou alebo aj s porozumením, alebo so spracovaním rečových zvukov. Od diagnostiky sa potom odvíjajú terapeutické sedenia. Snažíme sa, aby boli čo najviac zapojené hry, už pribúdajú aj rôzne logopedické materiály. Súčasťou sedenia je aj zácvik rodiča. Vysvetlíme im, ako doma pracovať s dieťaťom a nacvičíme si s nimi technicky všetky cvičenia. Veľká časť práce je to, čo robí rodič s dieťaťom doma každý deň. Bez toho by sme neboli úspešní. Problém nevieme vyriešiť iba na sedení, lebo ten počet je obmedzený. Aktivity a cvičenia treba implementovať do bežnej komunikácie v rodine, aby to pre dieťa malo zmysel.
Čo v prípade, keď sa po traume začne dieťa zajakávať? Viete vtedy pomôcť aj bez psychológa?
Zajakavosť nevzniká len na základe traumy. Vždy je tam genetický alebo neurologický podklad. V súčasnosti sa viac prikláňa k teórii, že pri koktavosti mozog iným spôsobom vysiela signály. Trauma môže byť spúšťačom toho celého. Som toho názoru, že logopéd by mal pracovať so psychológom alebo psychoterapeutom. Oni majú k dispozícii iné metódy, ktoré nemáme my logopédi, ktorými vedia navodiť uvoľnenie a relaxáciu. Vedia pracovať s emóciami a naučiť klienta prijať svoj problém, aby ho to nestresovalo ešte viac.
Komu ešte okrem detí pomáhate?
Aj dospelým, ktorí majú problém so zajakavosťou, osobám s poruchami hlasu, problémom súvisiacim s rázštepom podnebia, to sú väčšinou pacienti, ktorí sa k nám dostanú už v detstve, ale problémy pretrvávajú. Potom sú to pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode, úrazoch alebo nádoroch hlavy a krku. Máme aj pacientov, ktorí majú problém s artikuláciou. Veľkú skupinu tvoria pacienti s poruchami prehĺtania.
Učíte ľudí po mozgovej príhode znova rozprávať?
Áno. Väčšinou nemajú zasiahnuté všetko. Pacientov, ktorým sa rozpadne jazykový systém, je chvalabohu málo. Majú zvyčajne problémy s porozumením čítaného textu alebo problémy s verbálnou rečou, alebo s písaním, alebo len s hovorenou rečou. Sú tam rôzne variácie problému.
Ako dlho priemerne trvá celý proces učenia?
Po mozgovej príhode máme obmedzený čas, dokedy nás mozog pustí. Kľúčový je prvý polrok až rok. Vtedy dokážeme robiť najväčšie zmeny a najviac sa priblížiť k jeho fungovaniu predtým. Po roku je progres nižší. Závisí to aj od rozsahu príhody a návykov pacienta.
Spomínali ste, že pomáhate aj dospelým so zajakavosťou. Môže sa zajakavosť objaviť v dospelosti z ničoho nič?
Obyčajne je to následok úrazu mozgu alebo mozgovej príhody. Môže to byť aj prvý symptóm mozgového nádoru. Potom sú aj prípady, keď s tým mal človek problém už v detstve, ale potom sa to zastavilo a znova vrátilo vplyvom udalostí.
Máme na Slovensku dostatok logopédov?
Nie. Ani v rezorte školstva, ani v rezorte zdravotníctva. Je nás zúfalo málo. Naša terapia býva dlhodobá v horizonte mesiacov až rokov. Preto trvá, kým môžeme prijať nových pacientov.
Aká je priemerná čakacia doba na prvé stretnutie?
Zvyčajne sa to pohybuje od troch až deviatich mesiacov.
Máte odporúčania pre rodičov, čo robiť do doby, kým príde ich termín?
Pri malých deťoch existujú rôzne stratégie na podporu komunikácie. Sú prehľadne spracované v publikácii Kniha o detskej reči od autoriek Mikulajovej, Kapalkovej a Horňákovej a je online k dispozícii zadarmo. Pomáha komunikovať s dieťaťom a hrať rôzne hry. Čo určite neodporúčam, je nacvičovať výslovnosť doma svojpomocne. Ak sa dieťa snaží tvoriť hlásku, ale nemá zvládnutý mechanizmus tvorenia, tak na neho radšej netlačte. Rodičia to môžu ešte zhoršiť.
Počet pacientov vo veľkom narastá, špecialisti nestíhajú a čakacie lehoty sa predlžujú. Klinickí logopédi chýbajú najmä na východe Slovenska. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
