Ženy majú v súčasnosti na partnera vyššie nároky ako kedysi, založiť si rodinu plánujú neskôr a tehotenstvom sa v tom správnom veku príliš nezaoberajú, hovorí odborníčka. Plodnosť ženy však s pribúdajúcim vekom klesá a na to mnohé z nich často nemyslia.
Nové medicínske metódy priniesli so sebou inovatívne riešenia aj do oblasti asistovanej reprodukcie. Do povedomia spoločnosti sa čoraz častejšie dostáva proces mrazenia ženských vajíčok, avšak stále je táto téma tabu. Záujem oň prejavujú hlavne ženy v Bratislavskom kraji.
Gynekologička Viera Belušáková z kliniky Gyncare apeluje, aby Slovenky nezabúdali samy na seba a informovali sa o stave svojich vajíčok, aj napriek tomu, že možno v súčasnosti o dieťati nerozmýšľajú. Vo svojej profesii sa totiž stretáva aj s tým, že ženy k nej prichádzajú neskoro.
V rozhovore sa tiež dočítate:
Zmrazovanie vajíčok sa postupne dostáva do povedomia spoločnosti, čomu to môžeme pripisovať?
Ide o relatívne novú metódu v oblasti reprodukčnej medicíny, ktorá sa neustále zdokonaľuje. Možnosť zamraziť si vajíčka dostali ženy pred necelými 10 rokmi.
V minulosti sa o tejto téme rozprávalo len málo, otázka či má žena nejaké reprodukčné plány sa nepovažovala za dôležitú. Niekedy bola hanba aj to, že žena mala mykózu a musela ísť za svojím gynekológom. Mnohé témy, ktoré kedysi boli tabuizované, dnes už našťastie nie sú.
Avšak osobne si myslím, že sa potrebujeme o tom rozprávať stále viac. Mladé dievčatá sú informované o tom, ako neotehotnieť, či čo je to antikoncepcia, ale už nie sú informované o tom, kedy otehotnieť a kedy je na dieťa najvyšší čas.
Tak ako sa v súčasnosti mení spoločnosť, mení sa aj forma gynekologickej starostlivosti. Gynekológovia by sa mali aktívne zaujímať o reprodukčné plány svojej pacientky a pýtať sa jej, či a kedy plánuje tehotenstvo. Obzvlášť, ak ide o pacientky staršie ako 27 rokov. Rozumiem, že niektoré ženy to môžu brať ako nátlak alebo to považujú za citlivú tému. No ak 30-ročná pacientka povie lekárovi, že nemá partnera, alebo nemá vhodné podmienky na dieťa, ale v budúcnosti chce mať deti, je dobré sa pozrieť na zásobu jej vajíčok.
Ako môže žena zistiť, v akom stave sú jej vajíčka?
Ide o veľmi jednoduché vyšetrenie hladiny jedného hormónu z krvi, tzv. AMH hormón. Žena príde za svojím gynekológom, ktorý jej odoberie krv, pošle vzorku do laboratória a približne do 48 hodín pozná výsledok. Tento AMH, čiže Anti-Müllerov hormón produkujú malé folikuly vo vaječníkoch. Sú to dutinky, v ktorých dozrievajú vajíčka, ktoré sú pripravené vstúpiť do cyklu.
Na základe hodnoty AMH v krvi vieme určiť zásobu vajíčok a rovnako môžeme povedať, či je táto hladina dostatočná vzhľadom na jej vek. So zvyšujúcim sa vekom totiž klesá zásoba vajíčok a rovnako sa znižuje aj ich kvalita. Vyšetrenie je od minulého roka hradené zo zdravotného poistenia v rámci preventívnej prehliadky u gynekológa pre všetky ženy nad 30 rokov.
S koľkými vajíčkami sa žena narodí?
To je veľmi individuálne. Vajíčka vznikajú ešte počas vývinu dieťaťa v maternici matky. Vtedy sú ich stovky miliónov. Žena sa narodí približne so 400-tisíc vajíčkami. Keď vstupuje do plodného obdobia, tak vajíčok je okolo 75-tisíc, vo veku 35 rokov je ich okolo 25-tisíc. Potom klesá zásoba takým tempom, že v priebehu ďalších 5 -7 rokov ich môže mať len tisíc. Pri takto nízkom počte vajíčok prichádza už k nepravidelnosti menštruačného cyklus. Štyridsaťročná žena, síce ešte nejakú zásobu vajíčok má, ale ich kvalita nie je dobrá. Vplyv na zásobu vajíčok má životný štýl danej ženy, ale aj jej matky počas tehotenstva.
Aké faktory vplývajú na kvalitu vajíčok a akú úlohu zohráva vek?
Najvyššiu kvalitu vajíčok má žena vo veku 23 až 25 rokov, kedy má aj dostatočný počet vajíčok. Miernou krivkou to klesá do 35 rokov. Potom však nastáva prudký prepad. Je to viac-menej spojené s počtom vajíčok. Telo si totiž prirodzene vyberá najkvalitnejšie vajíčko z celej zásoby. A čím je týchto vajíčok menej, tým má telo aj menšiu zásobu, z ktorej si vyberá.
Na kvalitu vajíčok vplýva tiež genetika, onkologické ochorenia, chemoterapie, rádioterapie, akákoľvek operácia na vaječníku, či už cysta alebo endometrióza, životný štýl, obezita, prekonaná anorexia, bulímia. Všetko je to však veľmi individuálne, pretože závisí od závažnosti a dĺžky trvania. Rovnako aj fajčenie ovplyvňuje prietok krvi do každého tkaniva, čiže aj do vaječníkov.
S akými najčastejšími dôvodmi sa stretávate u žien, ktoré sa rozhodnú pre zmrazovanie vajíčok?
V súčasnosti sa pre zmrazovanie vajíčok rozhodnú najmä ženy, ktoré nemajú partnera. Osobne si myslím, že ženy majú v súčasnosti vyššie nároky na mužov ako v minulosti. Dnes nie je výnimkou, že ženy nemajú vhodného partnera na založenie rodiny ani v tridsiatke. Dieťa tak často odkladajú do veku, kedy už nemusí byť otehotnenie jednoduchou záležitosťou.
V akom veku by žena mala začať premýšľať o mrazení vajíčok a aký je ideálny vek pre tento zákrok?
Je to podobné ako so životnou poistkou. Keď si idete uzavrieť životnú poistku, tak vám každý finančník povie, že vtedy, keď to nepotrebujete, vtedy je ideálny čas. Rovnaké je to aj so zmrazovaním vajíčok. Aj napriek tomu, že možno o tom zákroku vtedy žena neuvažuje, ale vie, že deti bude chcieť mať až o niekoľko rokov, je dobré sa informovať aspoň o zásobe vajíčok.
Ak by sme sa rozprávali o tom, kedy je správny vek pre zmrazovanie, tak je to určite do 35 rokov. Najideálnejší čas je však medzi 25. až 30. rokom, kedy nie je potrebný veľký počet vajíčok, aby sme štatisticky žene zabezpečili v budúcnosti tehotenstvo. Čím je žena staršia, tým viac vajíčok je potrebné odobrať. Keď si ich dá zamraziť v 25 rokoch, tak jej stačí odobrať šesť vajíčok na to, aby mala v budúcnosti jedno alebo dve deti. Ak si ide dať zamraziť vajíčka okolo tridsiatky, už jej ich musíme odobrať dvanásť. Ak je to okolo 35-ky, odporúča sa odobrať 15 až 17 vajíčok.
Ak teda sú ženy vo veku 30 až 33 rokov, nemali by odkladať konzultáciu u špecialistu na reprodukčnú medicínu.
Pred tridsiatkou k nám chodia pacientky len zriedka. Väčšinou sú odoslané iným lekárom, častokrát majú závažný zdravotný problém, ktorý môže ohrozovať ich vajíčka.
Musí žena v niektorých prípadoch podstúpiť zákrok viackrát?
Ak je to potrebné, tak áno. Koľko vajíčok sa nám podarí získať na jeden pokus, je opäť veľmi individuálne. Závisí to práve od veku, zásoby vajíčok a niekoľkých ďalších faktorov. Na prvýkrát sa ich niekedy toľko nedá získať. Počas jedného zákroku vieme odobrať 10 až 15 vajíčok.
Ak sa žena už rozhodne pre zmrazenie vajíčok, čo ju čaká a ako vyzerá proces pred zákrokom?
Prvý krok je gynekologická prehliadka v centre asistovanej reprodukcie a analýza hormonálneho profilu. Čiže je to klasické gynekologické vyšetrenie, ako keď žena absolvuje „preventívku“ a ultrazvuk.
Niekedy sa stáva, že v rámci týchto vyšetrení nájdeme napríklad vrodenú vývojovú vadu maternice a vysvetlíme, čo to znamená do budúcna. Keď prídu výsledky hormonálneho profilu, naplánujeme si s klientkou konkrétny liečebný protokol, vysvetlíme aplikáciu liekov a dohodneme si termín jej ďalšej návštevy.
Celému procesu podlieha hormonálna stimulácia, ktorá u mnohých žien môže vzbudzovať rešpekt a obavy. Prečo je potrebná?
Hormonálna stimulácia vaječníkov je nutná práve preto, aby sa za jeden menštruačný cyklus vytvorilo viac ako jedno vajíčko. Ako som hovorila na začiatku, organizmus vyberá to najlepšie a najkvalitnejšie vajíčko. My vplyvom hormonálnej stimulácie dosiahneme zisk ďalších, ideálne 8 až 9 vajíčok. V polovici cyklu okolo 13. a 14. dňa od začiatku menštruácie tieto vajíčka odoberáme.
Ako prebieha odber vajíčok?
Odber vajíčok sa robí v celkovej anestézii cez pošvu vaginálnym ultrazvukom. Na sondu je napojená tenká ihla a cez pošvovú stenu sa pichá priamo do stimulovaných vaječníkov. Všetko sa robí pod ultrazvukovou kontrolou. To znamená, že vidíme kam picháme a čo odoberáme. Vzápätí sa odobratá tekutina z folikulov dáva pod mikroskop, kde embryológ vyhľadá vajíčka a určuje ich kvalitu.
Všetky vajíčka, ktoré žena vytvorí v rámci hormonálnej stimulácie, sa snažíme odobrať. Nie v každom folikule vajíčko je a nie každé vajíčko, ktoré získame je dostatočne kvalitné. Zamrazené sú iba kvalitné vajíčka, ktoré sa v budúcnosti budú dať oplodniť.
Tým sa to pre ženu končí. Približne za 12 dní od odberu vajíčok dostane menštruáciu a vracia sa späť do normálneho života. Celý proces trvá jeden menštruačný cyklus. S menštruáciou sa všetky zvyškové hormóny vyplavia a všetko sa vracia do stavu ako to bolo pred hormonálnou stimuláciou.
Veľa žien môže mať problém s hormónmi. O aké hormóny ide?
Sú to hormóny, ktoré bežne produkuje každá jedna zdravá žena, avšak my ich dávame vo vyššej dávke, aby vajíčok bolo viac.
Aký vplyv majú na ženský organizmus?
Žena, ktorá trpí predmenštruačným syndrómom, bude po troch alebo štyroch injekciách tento syndróm pociťovať. Môže byť podráždenejšia, citlivejšia, ale je to úplne normálne. Citlivo na hormonálnu stimuláciu reagujú tie ženy, ktoré mali pri užívaní hormonálnej antikoncepcie depresívne stavy. Tie na to upozorňujeme dopredu.
Koľko injekcií si pacientka musí dokopy pichnúť?
Keďže hormonálna stimulácia trvá približne 10 dní, prvých päť dní sa pichá jedna injekcia, väčšinou ďalších päť dní po dve injekcie. Dokopy je to približne 15 injekcií.
Ako dlho môžu byť vajíčka zmrazené?
Vajíčka sa zamrazia, odložia sa do kryobanky a či si ich tam žena nechá dva roky, päť rokov alebo aj 20 rokov, je to na nej. Kvalita vajíčok sa nemení avšak tehotenstvo vo vyššom veku môže byť rizikové.
Existujú nejaké riziká spojené s týmto zákrokom?
Každý operačný zákrok má svoje riziká. Pri hormonálnej stimulácii sú vaječníky zväčšené, zhruba dvoj až trojnásobne, to znamená, že ak je po zákroku zvýšená fyzická aktivita, tak sa môže stať, že sa vaječník otočí okolo vlastnej osi. Vtedy je nutná akútna operácia, aby sme ho dali do pôvodnej polohy.
Pri samotnom odbere vajíčok hrozí, že napichneme nejakú cievku, vo väčšine prípadov sa s tým však dokáže organizmus vysporiadať sám. Avšak v malom percente prípadov je nutné zastaviť krvácanie operáciou v rámci laparoskopického zákroku.
Ďalej hrozí zavedenie infekcie z pošvy do brušnej dutiny. Ak pacientka má ťažkosti, čí zápal v pošve a nepovie nám o tom, tak ho môžeme preniesť do brucha, potom je nutné nasadiť antibiotickú liečbu.
Ako dlho by mal trvať pokojový režim po zákroku?
Pokojový režim štandardne odporúčame tri, štyri dni, ale hlavne by pacientky mali počúvať svoje vlastné telo. Pokiaľ cítia bolesti, mali by ostať v posteli a nepremáhať sa.
Aká je celková cena mrazenia vajíčok?
Každé centrum má vlastný cenník, ale väčšinou sa cena pohybuje okolo 2500 eur za zákrok a ročný poplatok za uskladňovanie vajíčok je zhruba od 120 do 180 eur.
Preplácajú niečo poisťovne?
Nie, avšak pri určitých onkologických pacientkach, hradí zmrazovanie vajíčok poisťovňa.
Prichádzajú k vám pacientky, ktorým musíte povedať, že už je neskoro?
V niektorých prípadoch, bohužiaľ, áno. Vtedy s tým už naozaj veľa urobiť nevieme. Ženám, ktoré prichádzajú okolo štyridsiaty, väčšinou povieme, že už to nie je vhodný vek na mrazenie vajíčok.
Mali sme však aj mladú 24-ročnú pacientku so závažným autoimunitným ochorením, ale aj pre ňu už bolo, bohužiaľ, neskoro.
Medicína ide dopredu, čoraz viac je žien, ktoré rodia vo veku 35 až 39 rokov, prečo je téma zmrazovania vajíčok dôležitá a opodstatnená?
Aj napriek tomu, že medicína a asistovaná reprodukcia idú míľovými krokmi dopredu, vek nevieme oklamať. Vek je limitujúci. Žena je plodná do maximálne 42 rokov a potom sú to už len výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo.
Treba zdôrazniť, aby ženy nezabúdali samy na seba. Aj keď teraz sa im nehodí byť matkou, ale v budúcnosti chcú mať dieťa, treba mať zadné vrátka.
Mám pacientky, ktoré si vajíčka dali zamraziť, ale otehotneli medzitým prirodzeným spôsobom. Zmrazovanie vajíčok ich často odbremení od nátlaku spoločnosti a potom sa ony samé rozhodnú, že to dieťatko chcú, psychicky ich to odblokuje a zrazu sa nájde aj vhodný partner a odstránia sa prekážky v ich osobnom živote.
Kde sa v tejto téme nachádza Slovensko oproti zahraničiu?
Slovensko je stále veľmi konzervatívna spoločnosť. Vo veľkej miere zaostávame za Českou republikou. Tí sú pred nami o päť až sedem rokov. Nám trvá oveľa dlhšie, kým akceptujeme novú myšlienku. Avšak oproti Poľsku či Maďarsku sme na tom lepšie.
Na záver by som chcela zdôrazniť, aby ženy mysleli na svoje reprodukčné zdravie a pristupovali k nemu rovnako aktívne ako napríklad k zdravému životnému štýlu.
Gynekológ, pôrodník a profesor Jozef Záhumenský sa v Teleráne prihovoril budúcim mamičkám. Viac sa dozviete v nasledujúcom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
