Stres na nás doslova útočí z každej strany. Niektorí ľudia ním trpia viac, iní sa od napätých faktorov vedia lepšie či efektívnejšie odosobniť. Pravdou však zostáva, že úplne sa stresu nevyhne asi žiaden z nás. Ak v ňom však fungujete dlhodobo, môže vám spôsobiť nepríjemné problémy. Jedným z nich je aj tetánia, choroba vystresovaných.
O strese sa za posledné roky hovorí veľmi často. Je skutočne dobrou otázkou, čo je toho príčinou, no všeobecne je vystresovaných ľudí omnoho viac, ako tomu bolo v minulosti.
Stres sa nám typicky prejavuje ako reakcia na vypäté situácie. Nejde však vždy o negatívne a nechcené stavy. Stres totižto môže mať aj blahodarné účinky, kedy nás udržuje bdelých a ochraňuje nás pred nebezpečenstvom.
Stres všeobecne znamená, že naše telo produkuje stresové hormóny, čo je prirodzená reakcia na situácie, ktoré v nás vyvolávajú pocit, že sme pod tlakom.
Ak však tieto nepríjemné pocity prežívame dlhodobo a intenzívne, stres nám začne spôsobovať rôzne ďalšie ťažkosti. Jednou z nich môže byť aj tetánia.
Mnoho ľudí si slovo tetánia mylne spája s ochorením tetanus. Ide však o niečo úplne iné. Tetániu, na rozdiel od tetanu, totižto nespôsobuje baktéria. Spôsobuje ju väčšinou stres a práve preto sa jej často hovorí aj „choroba vystresovaných“, ktorá medicínsky znamená zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť.
Tetánia spôsobuje záchvaty, ktoré trvajú rôzne dlhý čas. Sú mimoriadne nepríjemné a nie je žiadnou výnimkou, že si človek pod ich náporom myslí, že umiera.
„Najčastejšie to sú svalové kŕče, tras končatín, bolesť hlavy, pocit na odpadnutie či tlak v hrudníku,“ vysvetlil na úvod psychiater Matúš Virčík, ktorý zároveň zdôrazňuje, že nejde o neurologickú chorobu, ale o syndróm, teda skupinu nešpecifických prejavov.
Tetánia však môže mať aj ďalšie prejavy, ktoré sa ľuďom typicky spájajú so stavmi ako pri príchode mŕtvice či infarktu. Človek, ktorý takýto záchvat zažije prvýkrát, je spravidla v silnom šoku a s presvedčením, že nadišiel jeho posledný deň, si zvykne volať sanitku, ktorá ho pre tieto nešpecifické príznaky berie na urgentný príjem.
Tetánia je následok narušenej rovnováhy minerálov, prevažne horčíka. Virčík však hovorí, že môže súvisieť i so sodíkom, vápnikom, káliom či draslíkom. Všeobecne by teda tetániu mali potvrdiť laboratórne vyšetrenia, ktoré by mali odhaliť nízke hodnoty niektorého alebo viacerých spomenutých minerálov.
„Niekedy sa tetanický záchvat spúšťa vtedy, keď má človek nízke hodnoty niektorého minerálu. Tam potom môžu byť rôzne príčiny – extrémne cvičí alebo je dehydratovaný. Inokedy je to kombinácia so stresom, ale tie čisté tetanické záchvaty, ktoré patria do rúk neurológa, tak tam väčšinou je objektívne niečo v laboratórnych výsledkoch, čo to provokuje,“ povedal Virčík s tým, že tetanické záchvaty spôsobené stresom zase spadajú do rúk psychiatra.
Ako ďalej hovorí, vo veľa prípadoch sa za tetanickým syndrómom skrývajú rôzne úzkostné poruchy, ktoré sa prípadne môžu ešte len rozvíjať. Ich príznaky sú totižto prakticky rovnaké a tieto diagnózy bývajú veľmi často zamieňané.
Možno ste si aj vy všimli, že máte v okolí akosi podozrivo veľa ľudí s touto tajomnou diagnózou. Tu je potrebné povedať, že na Slovensku v tomto ohľade fungujeme, ako vo viacerých ďalších smeroch, jednoducho trošku inak.
Dalo by sa totižto pravdivo povedať, že u nás je tetánia často uvádzaná ako diagnóza preto, že ide o akúsi diagnózu prvej voľby. To znamená, že je to najjednoduchšia diagnóza, no to nemusí zákonite znamenať, že je správna.
Z jednej strany je to logické, z druhej však pomerne neospravedlniteľné, keďže pacient nemá ako sám zistiť pravdu. Funguje to nejako takto:
„Ide o skupinu pacientov s príznakmi, ktoré môžu byť pri veľmi veľa diagnózach. Človek začne pociťovať bolesť hrudníka, tlaky na hrudníku, bolesť srdca, zvýšené dýchanie či potenie, svalové kŕče a hneď si volá záchranku, pretože sa bojí o svoj život. Záchranári ho vezmú na urgent, kde spravia všetky vyšetrenia, no výsledky sú negatívne. Ak však mal svalové zášklby, alebo s ním triaslo, tak neurológ nevie, čo tam dať, a tak to skryje za tetanický syndróm,“ vysvetlil Virčík.
Ako dodal, je to však príliš skoro na diagnostiku a v skutočnosti mohlo ísť skôr o panický atak. Hlavne ak sa takéto záchvaty opakujú, pravdepodobne potom o tetániu nejde a je to jasný signál, že na pacienta by sa mal pozrieť psychiater.
„Potom sú však ľudia, kedy sa po nejakom čase objaví ďalší takýto atak. Alebo sa objavia sprievodné príznaky - depresie, úzkosti, čiže sa znovu volá sanitka, znovu sa stane toto isté. Sanitka, negatívne výsledky a domov. Ono sa to potom často stupňuje. Pri druhom záchvate za krátke obdobie by som uvažoval o tom, či to nie je psychogénne spôsobené,“ dodáva psychiater s tým, že v úvode je však vždy treba vylúčiť aj tú somatickú časť.
Podľa jeho slov by v takomto prípade v zahraničí bežne pacientovi jednoducho odporučili ísť k psychiatrovi. U nás je to však tak, že človek radšej prijme neurologickú než psychiatrickú poruchu. Pravdepodobne pre stigmu.
Opakované záchvaty, ktoré sú označované za tetanické, by teda mohli značiť duševnú poruchu. S ňou vám však lekári vedia efektívne pomôcť, kdežto na samotnú tetániu lieky neexistujú. Tej sa dopomáha len dopĺňaním minerálov.
„Veľa ľudí si povie, že nejdem ku psychiatrovi, lebo mne nič nie je. On si uvedomuje, že ja nemám depresiu, nemám úzkosti, len oni sa práve prejavujú tými somatickými ťažkosťami. Mnoho pacientov príde na prvé psychiatrické vyšetrenie s tým, že majú tetanický syndróm, ale my prídeme na to, že ide o nejakú úzkostnú či panickú poruchu,“ hovorí Virčík.
Je teda veľmi reálne, že človek je presvedčený o tom, že trpí neliečiteľnou neurologickou poruchou, pričom to tak nie je a na skutočnú príčinu by sa liečiť mohol. A nemusí to nutne znamenať, že by bral lieky.
„Zisťujeme anamnézu, ako často to má. Ak je to jeden záchvat za niekoľko mesiacov, vtedy nie je nutné brať lieky. Určite hľadáme príčinu, ktorá to provokuje a často je to práve ten stres,“ dodáva psychiater s tým, že potom sa postupuje psychoterapeuticky.
Pacient sa napríklad učí rôzne techniky, ako rozpoznať zdroj jeho trápenia, venuje sa dychovým a relaxačným cvičeniam. Ľudia mnohokrát vopred cítia, že na nich „niečo“ ide. Psychoterapeut ho učí, ako varovné príznaky včas rozpoznať.
„Potom ak ten záchvat naozaj príde, tak ten človek vie upokojiť sa sám,“ uzatvára odborník.
Pozrite si archívne video o liekoch zo skupiny benzodiazepíny.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
