Nasledujúca reportáž nie je vhodná pre maloletého diváka.
Chcete kričať o pomoc, ale nikto vás nepočuje. Chcete ujsť, ale nedokážete sa ani pohnúť. A to najhoršie má ešte len prísť. Pri spánkovej paralýze ľudia veľmi reálne vnímajú, akoby ich navštívili neznáme osoby, počujú zmutované hlasy a niekto cíti neopísateľnú negatívnu silu, ktorá ho ťahá preč. Tí, ktorí to na vlastnej koži zažili, by túto diagnózu neželali ani najhoršiemu nepriateľovi. Nasledujúca reportáž nie je vhodná pre maloletého diváka.
Nie je to ani sen, ani nočná mora. Celé sa to začína akýmsi prebudením sa zo spánku. Avšak realita je úplne iná, ako keď ste zaspávali. Až na niekoľko nepríjemných momentov.
"Veľa ľudí má spánkovú paralýzu tak, že vidia, že ich niekto priľahne. Preto sa aj volá priľahnutie. Ja mám takú zvukovú paralýzu. To znamená, že počujem rôzne zvuky, ľudí alebo veľmi často smiech. Taký výsmešný, hlboký alebo veľmi vysoký. Vždy sú to zmutované hlasy, akoby ste ich dali do počítača a upravili. Tiež počujem aj zvuky napríklad z rádia, ale sú rôzne deformované. Jednoducho je to všetko, čo vo mne vyvolá strach. Otvorím oči, ale nič iné nemôžem robiť. Veľmi sa chcem pohnúť, veľmi chcem skríknuť, aby mi niekto prišiel pomôcť. Chcem sa pozrieť, kto tam je, čo je predmetom toho zvuku, ale nedá sa. Zostanem jednoducho prikovaná k posteli. Aj som to skúšala napríklad agresívne vyhnať, povedať, choď preč, ale vtedy to bolo ešte horšie. Vtedy akoby si na mňa fakt niekto sadol," opísala Barbora.
"Spánková paralýza alebo spánková obrna patrí do skupiny takzvaných ochorení REM parasomnií. Počas REM paralýzy dochádza k stavu, kedy sa človek prebudí z REM spánku, čiže je v bdelom stave, ale prebiehajú všetky ostatné prejavy REM spánku, čiže má relaxované, uvoľnené svalstvo a nemôže sa hýbať," hovorí neurologička Katarína Klobučníková.
"Sedel som na gauči, čítal som si knižku. Zrazu som pocítil, že som zaspal a videl som, že sa na chodbe prechádza nejaká osoba. Myslel som si, že je to mama, tak som sa chcel zdvihnúť a ísť jej otvoriť. Zistil som, že to nie je mama, že je to nejaká osoba s bielou maskou. To ma úplne vystrašilo," hovorí Ľubomír.
Opisuje aj ďalšie skúsenosti so spánkovou paralýzou ako isté posadnutie. "Hovorilo mi to, že ja ťa ovládam a začalo mi to mixovať ruky. Cítil som negatívnu energiu. Ma to začalo ťahať za ruku a ja som sa druhou rukou snažil nahmatať, že čo to je, čo ma to ťahá. Nenahmatal som ruku, ale bolo to niečo ako chápadlo, ktoré neviem kam viedlo," šokuje Ľubomír.
Čo spôsobuje spánkovú paralýzu?
"Druhá vec je príčina týchto stavov. Dnešná medicína ich ešte nevie objasniť. Môžu byť spojené so stresovým faktorom, únavou, nevyspatosťou," hovorí neurologička.
"So spánkovou paralýzou som sa prvýkrát stretla na strednej škole, keď som začala mať celkovo neusporiadaný život. Raz som chodila spať o desiatej, raz o tretej," hovorí Barbora. "Začalo to, keď som mal stresové obdobie v práci," hovorí Ľubomír.
"Čo sa týka diagnostiky, je dobré, ak človek, ktorý má často takéto stavy, navštívi lekára. Je dôležité urobiť neurologické vyšetrenie, urobiť elektroencefalografický záznam, vylúčiť napríklad iné neurologické ochorenia, ktoré by sa mohli takýmto spôsobom prejavovať. Mohla by to byť napríklad nočná epilepsia alebo iné ochorenia, ktoré sa takto prejavujú," dodáva neurologička.
Z histórie
"Naši predkovia samozrejme nepoznali tento odborný názov. Hovorili o tom, že ich chodí mora gniaviť alebo cicať mora. Alebo že im mora sedí na prsiach a mohla na seba brať rôzne podoby. Buď to bola podoba akejsi hmly alebo čiernej mačky. V podstate sa to spájalo aj s tvrdením, ktorému v minulosti ľudia verili, že rôzne bosorky, bosoráci, strigy a strigôni, sa môžu prevteliť do takejto nočnej mory, ktorá potom chodí a v noci gniavi ľudí a oberá ich o pokojný spánok," hovorí etnologička Katarína Nádaská.
Otázkou je, ako s paralýzou skoncovať. Ľubovi a Barbore pomohlo, keď sa prestali báť neznámeho. Lekárka tvrdí, že nepríjemný stav by mohli prerušiť aj pohyby očí.
"Keď má niekto jeden dva takéto stavy za život, tak to nevyžaduje medikamentóznu liečbu. Ako ho to obťažuje opakovane, odporúčajú sa antidepresíva s nízkym tlmivým účinkom, čiže v podstate je to psychiatrická liečba," hovorí neurologička.
"Všetkým tým, ktorí majú spánkovú paralýzu, by som poradila menej sa báť. Vedieť, že sme silní a že nič nám nejde ublížiť," dodáva Barbora.
Skúsenosť so spánkovou paralýzou mala aj naša redaktorka Lenka Perželová. Neboli to zvuky, ale osoby, ktoré prichádzali k posteli. Nepríjemný stav začal slabnúť, akonáhle sa vzoprela strachu a hrdinsky ďakovala, že ju učia a trénujú, ako sa ich nebáť. Bolo to zvláštne, pretože práve to jej pomohlo skoncovať s niekoľkoročnou paralýzou.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
