Jeden z ich dokumentov o divokej slovenskej prírode videli až v 118-tich krajinách sveta.
Zábery slovenskej prírody chytili za srdce aj svetové médiá. Za unikátnymi pohľadmi a situáciami nakrútenými v Tatrách stoja naši nekonečne trpezliví dokumentaristi. Jeden z nich, Erik Baláž, trávi v lesoch hodiny a hodiny času, aby nám, domasedom, ukázal, že aj na Slovensku je pravá divočina. Nehovoriac o tom, že sa vďaka filmom pomohlo dosiahnuť jednu dôležitú zmenu.
"Ja som si všimol, že v tejto lokalite je oveľa viac myší ako inde, pretože stopy líšok sú tu oveľa častejšie. Tak isto je vidieť, že je tu vyššia vegetácia a je tu kopec stôp zajacov, tak aj ten zajac tu pravdepodobne vylezie večer alebo ráno," hovorí Erik. Stačí, keď uvidí stopy a hneď sa mu v hlave vynárajú príbehy o zvieratách.
Z toho, čo robili zvery pred niekoľkými hodinami automaticky vzniká v Erikovej hlave námet na scenár. "Ako malý chlapec som bol stále pri potoku, snažil som sa chytať ryby alebo raky. Strašne veľa času som trávil v prírode. Od 15, 16 rokov to bolo také intenzívne, že som chodil von častejšie, prespával som v lese a vtedy som mal takú predstavu, že pôjdeme aj s bratom žiť na Sibír. Toto pre nás nebola dostatočne divoká príroda," zveril sa dokumentarista.
Plány ale neskôr prehodnotili. Čím viac Erik inklinoval k ochrane prírody, tým viac si uvedomoval, že nechce žiť priamo v divočine na Sibíri a chce byť prínosom pre svoju krajinu. Jeho prioritou bolo ochrániť Kôprovú a Tichú dolinu v Tatrách.
Keď sa mu to cez úradníkov nedarilo, chcel presvedčiť obyčajných ľudí. Vybral si teda inú cestu, akou začal, a tak sa z vášnivého ochranára stal vášnivý režisér. "Aj vďaka tomu sú dnes tie dve doliny najväčším prísne chráneným územím na Slovensku, kde žije viac ako 40 medveďov a nikto sa im nestará do života," hovorí Erik.
"Doteraz, čo sme robili tie filmy, tak to vychádza tak, že v priemere trvá od 300 do 500 filmovacích dní strávených v teréne, aby sa poskladal dokument do 50 minút. Nakoniec to dopadne tak, že možno 70 percent sa natočí a 30 percent nie, pretože sa to za tri roky v teréne nemusia podariť niektoré veci. Ale keď je človek v tom teréne toľko veľa času, tak natočí veci, ktoré nepredpokladá a dostanú sa aj do filmu," opísal dokumentarista.
"Niekedy na jednom zábere pracujeme aj dva tri roky, aby sa podaril. Popri tom sa nafilmuje všetko ostatné. Keď sme chodili v tých východných Karpatoch kvôli filmu Vlčie hory, tak tam chalani filmovali aj desať dní vkuse. A niekedy sa stalo, že nenafilmovali takmer nič. Je potrebná dlhá príprava, aj v rámci hľadania zvierat podľa stôp. V tom poslednom projekte som do toho zatiahol aj brata, ktorý strávil 100 dní stopovaním v teréne a vďaka nemu sa podarili fantastické veci. Napríklad rysia rodinka v Tatrách alebo sa mu podarilo nájsť vlčí brloh," prezradil Erik.
"Pre mňa tie najkrajšie zážitky v živote boli aj pri filmovaní, ale aj len tak v teréne, sa týkajú limbového lesa. Máme tu v Tatrách úžasný prales, kde sú stromy, ktoré majú viac ako tisíc rokov. A je tam aj taká zvláštnosť, že do toho lesa raz za dva tri roky prichádza veľký počet medveďov. Na limbách sa nachádzajú šišky s drobnými orieškami a keď je sezóna, prídu tam aj desiatky medveďov z celých Tatier. Šplhajú sa do vrcholcov stromov. Teraz ten človek ide lesom a všade sú medvede," hovorí.
S nimi sa už Erik stretol 300-krát. Pred desiatimi rokmi to ale prestal rátať, takže číslo je oveľa vyššie. "Nezaútočili, ale boli také situácie, kedy som bol veľmi blízko pri medveďoch, napríklad aj v tom limbovom lese. Dokonca mám takú situáciu nafilmovanú, že taký veľký samec išiel smerom ku mne, ku kamere a ja som ho nechal prísť na vzdialenosť asi dvoch metrov a potom som tak trochu zavrčal a ten medveď odskočil preč," opísal.
"Ľudia si neuvedomujú, že tu máme fantastickú divokú prírodu, pretože sa s ňou nemajú šancu stretnúť. Divokej prírody je tak malá, zvieratá sú tak vzácne, že treba na to stovky dní. My tu vlastne dáme stovky dní do jednej hodiny a ukážeme ľuďom, že je tu niečo, čo si treba vážiť, chrániť," dodáva Erik.
Jeden z ich dokumentov o divokej slovenskej prírode videli až v 118-tich krajinách sveta. Ďalší zase zaujal filmárov zo známej americkej televízie. Dokument šikovných Slovákov sa im tak páčil, že aj oni prišli do Tatier, aby niečo nakrútili o medveďoch. Po niekoľkých dňoch údajne odišli s tým, že sa to nedá. Je to vraj príliš náročné.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
