Krčmy stále radšej pridávajú do svojej ponuky rôzne typy pív z menších pivovaroch, na ktoré Slováci nie sú až tak zvyknutí. V krátkosti ich predstavíme.
Máte radi pivo? A všimli ste si, že v poslednom čase sú nápojové lístky v pivnej sekcii čoraz pestrejšie? Vďačíme za to najmä malým remeselným pivovarom, ktoré sa snažia variť rôzne druhy pív, ktorým sa veľké pivovary nevenujú. Ich chuť, aróma i sila je často odlišná od toho, na čo sú bežní konzumenti zvyknutí. Donedávna sme totiž rozdeľovali „tekutý chlieb" na dvanástku alebo desiatku, prípadne na svetlé a tmavé. Na lepšiu orientáciu nám ešte slúžila značka. Dnes to už často nestačí.
Čo teda robíte vtedy, keď sa dostanete do podniku, kde vám názvy značiek piva nič nehovoria? Alebo keď jednoducho chcete vyskúšať niečo iné? Čo je to tá APA, IPA či Porter? Poradíme vám, ako sa v týchto, v našich krajoch stále „netradičných" pivách lepšie zorientovať.
Predtým ale ešte jeden krátky príbeh z malého pivovaru na východe Slovenska. Do podniku, kde si majiteľ varí vlastné pivo prišli dve dámy. Pivovarník im vysvetlil, že v ponuke nemá „klasické" pivá, ale iba vlastné. Dôverovali mu možno menej, no odhodlali sa to vyskúšať. Prvý pohár dal každej grátis, aby ochutnali a rozhodli sa, či si objednajú ďalší. Každá pritom dostala iný druh piva. Keď sa napili, pozreli sa na seba so skrivenými ústami. Ani jednej nechutilo. Majiteľ im následne vymenil poháre a vyzval ich, aby ochutnali znova. Tentoraz trafil. Obe s prekvapením uznali, že im pivo fakt chutí a objednali si ďalšie.
Tento príklad krásne ukazuje, že keď nám niečo nechutí, neznamená to ešte, že je to zlé. A to neplatí iba pri pive, ale jedle a pití vo všeobecnosti. Oplatí sa preto skúšať.
Pri pivách z malých remeselných pivovarov je v podstate nemožné naraziť na dva rovnaké nápoje. Každý z nich má vlastné postupy a receptúry, ktoré tiež často sám pivovarník obmieňa. Ak sa však rozhodne, že ide variť určitý druh piva, mal by sa držať istých mantinelov. A tie vám teraz pri tých najpopulárnejších predstavíme.
Dva najzákladnejšie typy piva sú Ale (čítaj ejl) a ležiak. Každý z nich má potom množstvo podtypov, ktoré tiež môžu mať v podstate nekonečno variácií.
Ale - vrchne kvasené pivá
Obrovský boom na Slovensku zažívajú tzv. Ale pivá. Väčšina pív, ktoré dnes na Slovenku a Česku pijeme sú ležiaky, teda pivá, ktoré vznikajú spodným kvasením. Malé pivovary však radi okrem ležiakov varia práve spomínaný Ale, ktorý naopak vzniká vrchným kvasením. Rozdiel je v tom, že kým pri vrchnom kvasení sa kvasinky držia na hladine, nadnášané oxidom uhličitým, pri spodnom kvasení „behajú" po celom objeme piva. Dôležitá je aj teplota kvasenia, pri vrchne kvasených pivách je to najčastejšie od 18 do 24 stupňov Celzia.
Chuť takéhoto piva sa väčšinou vyznačuje výraznejšou sladovosťou a nápoj je aromatickejší, či už ovocne alebo korenisto. Samotný Ale sa delí na viacero druhov, ktorých charakteristika sa líši. Najznámejšími u nás sú APA, IPA, pšeničné pivo, Porter či Stout.
Indian Pale Ale, v skratke IPA, si objednajte, ak chcete (a zvládnete) silnejšie pivo. Ideálne máva od 14 do 16 stupňov, v niektorých prípadoch až 18. Chuťovo býva často horkejší s menej výraznou vôňou. Tá je skôr chmeľová a zemitá.
„IPA je pivo, ktoré je viac chmelené. Práve z toho vychádza aj jeho silná chmeľová aróma," vysvetľuje sládok Richard Vetyška z pivovaru Wywar.
Toto pivo sa odporúča piť pri pikantných a indických jedlách.
Ak preferujete aromatickejšie a menej horké pivá, tak vyhľadávajte pivo typu APA, čo znamená American Pale Ale. Ako už názov naznačuje, tento druh piva pochádza z Ameriky. Chmelené býva americkými aromatickými chmeľmi. Chuť má menej horkú ako APA a cítiť v nej často ovocie alebo kvety. APA je oproti IPA spravidla slabšia, máva 12 až 13 stupňov.
„Pri pive typu APA by mali všetky suroviny pochádzať z USA. Vzhľadom na vysoké náklady sa ale na Slovensku zvyknú variť skôr zo sladov dostupnejších u nás. Chmele však používajú aj naše pivovary americké," tvrdí Andrej Kovár z pivovaru Trogar.
„Dá sa povedať, že APA je piteľnejšia ako IPA. Je to taký ľudový ALE," dodáva Vetyška.
Pivá typu APA sa hodia k hamburgerom, šalátom a grilovaným mäsám.
Minimálne 50 percent sladu v týchto pivách tvorí pšeničný slad. Kvasinky, ktoré sa na výrobu používajú sú tiež špeciálne. Vo výsledku tak dostaneme pivo, ktorého aróma i chuť je úplne odlišná od ostatných druhov.
Pšeničné pivá nebývajú takmer nikdy horké a ich chuť je silno kvasnicová. Nájdete v nich chuť vanilky, klinčeku či banánov. Tento druh piva sa odlišuje aj vzhľadom, keďže býva výrazne zakalené zvyškovými kvasinkami. Pšeničné pivá mávajú zvyčajne 12 až 13 stupňov.
Porter a Stout sú takisto pivá, ktoré (väčšinou) vznikajú vrchným kvasením. Od vyššie spomínaných sa líšia tým, že sú čierne. Najjednoduchšie by bolo povedať, že Stout je vlastne silnejší a výraznejší Porter. Tak totiž vznikol. Dnes sú rozdiely medzi oboma druhmi minimálne a často sú nerozoznateľné.
Porter býva chuťovo plnší a karamelovejší s nižším tónom kávovosti a praženosti v chuti. Práve chuť po praženej káve je výrazná pri Stoutoch. Stout je tmavší ako Porter a podávať sa môže aj nechladený.
Najčastejšie sa Porter a Stout robí v rozmedzí 12 až 16 stupňov. Existujú však aj slabšie desiatky alebo silnejšie 24 a viac stupňové pivá. To už závisí od konkrétneho piva.
Ide o menej rozšírený typ, ktorý sa však začína postupne viac dostávať do povedomia aj v našich zemepisných končinách. Saison je „ľahšie letné pivo", no s vyšším obsahom alkoholu. Pochádza z Belgicka a pri jeho výrobe sa používajú špeciálne kvasnice. Typická je pre neho ovocná chuť.
„Je to svieže pivo, viac alkoholické a nie veľmi horké," hovorí organizátor podujatia Salón piva Ivan Čižmárik.
Ležiaky - spodne kvasené pivá
Ležiaky sú u nás najrozšírenejšie typy piva. Ide pritom o pomerne mladý spôsob výroby zlatého moku. Kým história Ale siaha do stredoveku, ležiaky sa výrazne rozvinuli až v 19. storočí. Vznikol tak totiž druhy piva, ktorý bol zrazu "znesiteľnejší a ľuďom sa zapáčilo, že ho môžu vypiť viac.
Vznikajú kvasením pri nízkych teplotách a kvasnice počas procesu výroby padajú na dno nádoby. Kvasenie je pomalšie a prebieha pri nižších teplotách ako pri Aleoch. Následne sa pivo ešte nechá rôzne dlhú dobu odležať. Chuť pri týchto pivách je väčšinou viac sladová a vyvážená. Na varenie sa nezvyknú používať aromatické chmele.
Toto pivo sa vyznačuje príjemnou vyváženou horkosťou po chmeli z českého Žatca. Podľa Ľuboša Kružica z pivovaru Stupavar je jeho najlepšou stránkou jeho piteľnosť. Znamená to, že ho dokážeme vypiť vo väčšom objeme ako napríklad pivá ako IPA či APA.
Ide o bežné pivo, ktoré sa vyskytuje v každej krčme na Slovensku či v Česku a ide vlastne o slabšie ležiaky. Do tejto skupiny patria všetky „desinky". Netreba ich viac predstavovať, určite to všetci poznáte.
Filtrované vs. Nefiltrované
Počas filtrácie mizne z piva zákal a vznikne tak číry nápoj. Spolu so zákalom sa však z nápoja strácajú aj rôzne chute a látky. Najtypickejšia je filtrácia pre ležiaky plzenského typu.
Treba skúšať
Ako ukázal aj príklad vyššie, ak je pivo spravené dobre, tak v podstate neexistuje lepšie alebo horšie. Každé je iné a vyhovuje niekomu inému. Druhov je oveľa viac, ako sme stihli predstaviť v tomto článku. Venovali sme sa iba tým najrozšírenejším.
„Nezáleží na pivnom štýle, ale na konkrétnom pive, aké bude mať v konečnom dôsledku piteľnosť," hovorí Vetyška z Wywaru.
„Odporučil by som konzumentom, aby objavovali rôzne pivá, ochutnávali ich a skúšali rôzne typy," dodáva jeho kolega Kružic zo Stupavaru. Nájdete tak tie, ktoré vám vyhovujú najviac. Krátke charakteristiky vyššie vám však pomôžu pri lepšej orientácii.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
