Na rozdiel od ľudí však dokonca aj šimpanzy majú úplne vyvinutý chrup už v čase, keď dosiahnu pohlavnú zrelosť.
Vývoj ľudského tela trvá v porovnaní s drvivou väčšinou iných stavovcov dlhšie. Spomedzi primátov sa v tomto smere k človeku približujú iba šimpanzy, u ktorých sú kľúčové míľniky vývoja rozprestreté do porovnateľného obdobia. Na rozdiel od ľudí však dokonca aj šimpanzy majú úplne vyvinutý chrup už v čase, keď dosiahnu pohlavnú zrelosť.
U Homo sapiens dorastajú posledné stoličky - zuby múdrosti, niekedy až pred 20. rokom života. Prečo je to tak, je premetom dlhodobého výskumu, ktorý teraz priniesol prvé výsledky. Na túto otázku čiastočne odpovedali vedci z University of Arizona, píše portál Science Alert.
„Jednou zo záhad vývoja ľudského tela je, ako súvisí prerezávanie zubov múdrosti s jednotlivými etapami vývoja," uviedla členka vedeckého tímu - antropologička Halszka Glowacká.
Výskum spočíval v porovnávaní lebiek 21 rôznych primátov, ktoré Glawacka zozbierala spolu s paleoantropológom Garym Schwartzom. Aby odhalili jemné biomechanické princípy pri vývoji lebiek, každú z kostí tvoriacich lebky naskenovali a vytvorili ich 3D kópie.
Stoličky v ľudskom chrupe sa zvyčajne prerežú v troch etapách - vo veku 6, 12 a 18 rokov. U ostatných primátov sa stoličky objavia skôr. U spomínaných šimpanzov (lat. Pan troglodytes) je to 3, 6 a 12 rokov. V prípade paviána žltého (lat. Papio cynocephalus) sa posledná sada stoličiek objaví do 7 roku života a u makaka rézusa (lat. Macaca mulatta) dokonca už vo veku 6 rokov.
Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré predurčujú vývoj chrupu, je dostatok miesta a v tomto smere je ľudská lebka nedokonalá. Nedostatok miesta pre poslednýu sadu stoličiek tkzv. Zubov múdrosti, môže byť zdrojom vážnych zdravotných problémov. To, že nám zuby múdrosti rastú tak neskoro, však problém nedostatkom miesta vysvetľuje iba čiastočne.
Aj v prípade, že pre poslednú stoličku je miesta dosť, ešte to neznamená, že prerazí skôr. Evolúcia myslela aj na bezpečnosť. Zuby totiž svoju funkciu nedokážu vykonávať bez svalov, kĺbov a iných kostí. A preto si lebka pri vývoji ponecháva dostatok času na to, aby do seba všetky súčasti zapadli. Druhým kľúčovým faktorom tak je spomenutá bezpečnosť.
Čeľuste primátov sú špecifické tým, že posledné stoličky sú umiestnené tesne pred čeľusťovými kĺbmi a spolu fungujú ako pánt. Na rozdiel od iných párov kĺbov v našom tele je však pri čeľusti dôležité, aby boli obidva „pánty" dokonale zosynchronizované.
„Zásluhou tejto štúdie sa nám naskytol nový pohľad na známe súvislosti medzi vývojom chrupu, rastom lebky a vzorcami dospievania," dodala Glowacka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
