Pri simulácii podnebia na zemi v danom období autori štúdie zistili, že viac fosforu vzniklo vďaka bleskom, než zásluhou meteoritov.
Najrozšírenejšia teória, podľa ktorej za život vďačíme meteoritom, má vážnu konkurenciu. Podľa novej štúdie tímu amerických a britských vedcov, mohol za vznikom života stáť úder blesku.
Zistili, že blesky mohli pri silných úderoch do Zeme uvoľniť dostatok fosforu, ktorý je základným stavebným prvkom života, ako ho poznáme. Tento chemický prvok pomáha vytvárať základné štruktúry buniek - je zložkou organických molekúl ako DNA a RNA, napísal portál Science Alert.
Pred miliardami rokov sa väčšina fosforu nachádzala uzamknutá v nerozpustných mineráloch mladej planéty Zem. Jeden z týchto minerálov, schreiberzit, je vysoko reaktívny a môže sa z neho uvoľniť fosfor, potrebný na vznik organických molekúl, vysvetľujú vedci v štúdii zverejnenej v odbornom časopise Nature Communications.
Väčšina schreiberzitu, ktorý sa nachádza na našej planéte, má mimozemský pôvod. Nájdeme ho však aj v horninách, ktoré sa podobajú na roztavené sklo a ktoré vznikli po údere blesku do ílovitej pôdy.
Vedci skúmali úlomok tohto vzácneho minerálu, ktorý pochádza z obdobia pred 3,5 miliardami rokov, keď mal na Zemi vzniknúť život. Vypočítali, že za jeden rok mohli údery bleskov vyprodukovať až 11 ton fosforu.
Pri simulácii podnebia na zemi v danom období autori štúdie zistili, že viac fosforu vzniklo vďaka bleskom, než zásluhou meteoritov. Podľa záverov štúdie to však neznamená, že by za vznikom života nemohli stáť meteority, ale že zdrojov životadarného fosforu mohlo byť viac.
V ďalšom kroku, ktorý by mohol overiť pravdivosť novej teórie, sa veci zamerajú na iné planéty, na ktoré dopadajú meteority iba zriedkavo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
