Vedci tvrdia, že letné obdobie sa predĺžilo zo 78 dní v roku 1952 na 95 dní v roku 2011.
Globálne otepľovanie zmení dĺžku ročných období a do roku 2100 sa stane normou, že leto bude na severnej pologuli trvať šesť mesiacov. Naznačuje to nová štúdia zverejnená v odbornom časopise Geophysical Research Letters.
Vedci tiež predpovedajú, že na konci tohto storočia bude zima trvať iba dva mesiace a podobného skrátenie čaká aj prechodné obdobia jar a jeseň.
Tieto drastické sezónne zmeny budú mať rozsiahly dopad na celý svet. Výrazne narušia poľnohospodárstvo a správanie zvierat. Zvýši sa frekvencia vĺn horúčav, búrok a požiarov a v konečnom dôsledku by predstavovali „zvýšené riziká pre celé ľudstvo", napísali autori štúdie.
Tropické komáre prenášajúce smrtiace vírusy sa pravdepodobne rozšíria na sever a počas dlhších a teplejších liet spôsobia lokálne epidémie.
Tieto a ďalšie negatívne dôsledky podľa vedcov „zvyšujú naliehavosť porozumenia" toho, ako sa vplyvom klimatických zmien menia ročné obdobia, a ako sa to prejaví v budúcnosti.
Vedci preto sledovali, ako sa menili denné teploty na severnej pologuli od roku 1952 do roku 2011. Zaujímalo ich najmä to, ako sa z roka na rok menila dĺžka ročných období. Leto si zadefinovali ako obdobie zahŕňajúce horných 25 percent najteplejších dní a zimu ako horných 25 percent z najchladnejších dní v roku.
Vedci tvrdia, že letné obdobie sa predĺžilo zo 78 dní v roku 1952 na 95 dní v roku 2011. Zimy sa zároveň skrátili zo 76 na 73 dní. Ostatné ročné obdobia sú dnes tiež kratšie, jar sa skrátila zo 124 na 115 dní a jeseň z 87 na 82 dní. Autori štúdie zistili, že jar a leto sa teraz začínajú skôr, pokým jeseň a zima neskôr. Zmeny sa najviac dotkli Stredomorského regiónu a Tibetskej náhornej plošiny.
Podľa odhadov vedeckého tímu bude zima trvať v roku 2100 menej ako dva mesiace a leto až 6 mesiacov. Štúdia poukazuje na to, že v dôsledku klimatických zmien sa zmenia migračné trasy sťahovavých vtákov, čo naruší potravový reťazec v prírode. Meniace sa ročné obdobia majú dramatický vplyv aj na poľnohospodárstvo, pretože falošné jari a neskoré zimné víchrice môžu poškodiť rašiace rastliny.
Počas dlhšieho obdobia rastu rastlín budú ľudia pravdepodobne častejšie trpieť alergiami a komáre prenášajúce choroby budú mať viac príležitostí zaútočiť. Zmeny dĺžok ročných období so sebou prinesú aj extrémnejšie poveternostné javy na celej planéte. Teplejšia a kratšia zima môže viesť k nestabilite počasia, ktorá spôsobuje vlny chladu a zimné búrky, ako napríklad tie, ktoré nedávno zasiahli Texas a Izrael.
Scott Sheridan, klimatológ z Kent State University, sa domnieva, že teraz je najvyšší čas, aby sme pochopili dôsledky zmeny ročných období. „Myslím si, že keď si uvedomíme, že tieto zmeny si vynútia potenciálne dramatické posuny v ročných obdobiach, bude to mať pravdepodobne oveľa väčší vplyv na naše vnímanie toho, čo spôsobuje zmena klímy."
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
