Archeológovia objavili 46 otlačkov zubov, ktoré patrili obrovskému plazovi, predchodcovi dnešného kajmana.
Stále nás neprestávajú fascinovať. Prehistorické tvory, ktoré našu planétu obývali pred 13 miliónmi rokov, zanechali po sebe stopy, vďaka ktorým dokážeme zistiť ako vyzerali, lovili a čím sa živili. Vedcom sa najnovšie podarilo v Peru neďaleko rieky Napo objaviť vo fosíliách stopy po uhryznutí, ktoré identifikovali ako najsilnejší stisk, aký bol kedy v živočíšnej ríši nameraný, píše CNN. Svoj objav uverejnili vo vedeckom časopise Biology Letters.
Archeológovia objavili 46 otlačkov zubov, ktoré patrili obrovskému plazovi s latinským názvom Purussaurus, predchodcovi dnešného kajmana. Podľa všetkého išlo o mladého jedinca s dĺžkou do štyroch metrov, ktorý sa chystal na večeru uloviť prehistorického leňochoda.
Vďaka nálezu kosti zo zadnej nohy leňochoda, v ktorej sa otlačky našli, sú archeológovia schopní zrekonštruovať nielen priebeh útoku, ale aj silu stisku prehistorického plaza.
Vedci vypočítali, že išlo o silu zodpovedajúci siedmim tonám, čo je viac ako štvornásobok doposiaľ najväčšej nameranej sily v živočíšnej ríši.
„Uhryznutie bolo také silné, že zuby leňochodovi doslova prehryzli holennú kosť a rozdrvili kortikálnu kosť na zadnej nohe,“ uviedol Rodolfo Salas-Gismondi, paleontológ z univerzity v Lime. „Leňochod tento útok určite neprežil,“ dodal.
„Holenná kosť objavená v peruánskej Amazónii je prvou kosťou patriacou cicavcovi, ktorá nesie známky po útoku kajmana a jej objavenie je rozhodujúce pre pochopenie dynamiky starovekých ekosystémov,“ uviedol Salas-Gismondi.
Kosti leňochoda objavili ešte v roku 2004 v kamennej formácii Pebas pozdĺž rieky Napo v západnej Amazónii, ktorá pochádza z obdobia miocénu. Paleontológovia, ktorí kosti objavili, v tom čase nevedeli určiť, čo mohlo spôsobiť poškodenie kosti. Vtedy totiž vedci ešte nemali dostatočné informácie o tom, aké živočíchy obývali oblasť pred miliónmi rokov.
Po viac ako pätnástich rokoch skúmania oblasti Pebas sa tímu odborníkov z Francúzska, Peru a USA podarilo určiť, aké živočíchy tam žili a dnes sa im vďaka objavu kostí darí pochopiť aj spôsob, akým lovili.
V oblasti žili ešte ďalšie predátory vrátane vačkovcov a obrích nelietavých vtákov. Tie však nemali zuby a stopy po uhryznutí vačkovcami sa nazhodovali s tými, ktoré našli v holennej kosti. Vedci preto analyzovali otlačky zubov prehistorických krokodílov a zistili, že museli patriť práve plazom.
Purussaurus bol podľa paleontológov jedným z najväčších predátorov obdobia nazývaného miocén. Dospelí Purussaury dosahovali dĺžku viac ako 10 metrov a ich zuby mali približne 60 cm.
Objav je o to významnejší, pretože nájsť fosílie v Amazónii je náročné nielen kvôli hustému porastu dažďového pralesa, ale aj silným dažďom. Vedci majú na výskum hornín k dispozícii len približne mesiac, počas ktorého je v oblasti obdobie sucha.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
