Pristátie na Mesiaci nebolo fingované. Štyri fakty, ktoré presvedčia aj najväčších skeptikov

No aj napriek tomu o tom pochybuje 6 percent Američanov, 25 % Britov a 28 % Rusov.

Presne pred 50 rokmi, 20. júla 1969, pristál na Mesiaci lunárny modul Eagle kozmickej lode Apollo 11. Prvým pozemšťanom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca, bol americký astronaut Neil Alden Armstrong, ktorý vtedy vyriekol legendárnu vetu: "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo". Po 20 minútach ho nasledoval Edwin Eugen "Buzz" Aldrin, zatiaľ čo tretí astronaut, Michael Collins, zostal na palube lode.

Pristátie na Mesiaci pred polstoročím sledovalo 93 percent amerických domácností. Spojené štáty sa o svoj úspech a radosť podelili so 135 krajinami sveta, ktorým prezident Richard Nixon daroval zrnká mesačnej horniny.

Na jeseň 1969 dostalo taký dar aj Československo. Keďže nešlo o úspech sovietskej kozmonautiky, exponát z kozmickej lode Apollo 11 sa nedočkal dôstojného vystavenia a neskôr ani nikto nevedel, kde sa nachádzal.

Program Apollo

V roku 1966, keď vrcholili prípravy NASA na let do vesmíru, pracovalo na projekte Apollo okolo 400-tisíc ľudí. Celkovo sa americkým astronautom podarilo v rámci programu Apollo pristáť na Mesiaci päťkrát. Apollo 13 sa muselo vrátiť predčasne pre explóziu kyslíkového zásobníka. Program uzavrel let Apollo 17 v decembri 1972. Veliteľom bol americký astronaut s česko-slovenskými koreňmi Eugene Andrew Cernan (1934 - 2017).

Projekt stál 25 miliard dolárov, v prepočte na dnešné doláre viac než 150 miliárd. Okrem prvého detailnejšieho spoznania Mesiaca priniesol aj poznatky pre pozemský život, ktorých prínos sa ešte v 80. rokoch odhadoval na 200 miliárd dolárov. Dnes už to nespočíta nikto.

Dotácie, Vietnam a ruská propaganda

Vesmírne preteky sa pre USA nezačali dobre. Zo začiatku mal jednoznačne navrch ZSSR. Sovieti ako prví vypustili do vesmíru družicu, sondu na Mesiac a v roku 1961 ako prví obleteli Zem.

Američania však ZSSR postupne predbehli, a pred prvým letom na Mesiac už mali lepšie technológie. Keď odhliadneme od vedeckej stránky veci, išlo najmä o prestíž. Za všetko hovorí fakt, že sovietske vedenie povolilo odvysielať správu o pristátí amerických astronautov až štyri hodiny po tom, čo správa obletela celý svet.

Podľa skeptikov však Američania tento pokrok iba predstierali a uchýlili sa k zúfalému plánu. Podľa niektorých NASA nafingovala pristátie na Mesiaci, aby sa tak vyhla obrovskému poníženiu. Projekt stál daňových poplatníkov obrovské peniaze, a v prípade neúspechu by tak NASA mohla prísť o dotácie.

Objavila sa aj teória, že pristátie na Mesiaci malo odviesť pozornosť od zúriacej vojny vo Vietname.

Proti týmto konšpiráciám však hovorí jeden nevyvrátiteľný fakt. Sovieti, krátko potom, ako svet obletela správa o pristátí na Mesiaci, zrušili svoj mesačný program. Ak by niekto v tej dobe vedel odhaliť americký podvod, boli to sovietske satelity. Moskva si tak musela byť na 100% istá, že Američania na Mesiaci boli.

Najznámejšie konšpiračné teórie o pristátí na Mesiaci

Pristátie na Mesiaci v skutočnosti nakrútili vo filmovomn štúdiu, scenár napísal slávny autor sci-fi literatúry Arthur C. Clarke a celé to režíroval Stanley Kubrick (2001: Vesmírna odysea). Jedna z najznámejších konšpiračných teórií o pristátí na Mesiaci sa opiera o detaily z fotografií a video záberov.

Táto teória však má vážnu trhlinu, filmárske technológie vtedy ešte neboli tak ďaleko, aby sa pomocou nich dalo oklamať celý svet. Stanley Kubrick bol navyše známy svojim perfekcionizmom. Určite by trval na tom, aby sa všetko nakrúcalo priamo na Mesiaci.

Prečo tiene na fotografiách nie sú v súlade?

Ako je možné, že tiene na fotografiách z mesiaca navzájom nie sú paralelné a v súlade? Konšpirátori touto otázkou narážali na, to, že zábery vznikli v televíznom štúdiu plnom reflektorov.

Tiene na Mesiaci vznikajú dosť komplikovane. Pri vzniku fotografií pôsobilo hneď niekoľko zdrojov svetla: samotné Slnko, slnečné svetlo odrazené od povrchu Zeme, slnečné svetlo odrazené od povrchu Mesiaca a slnečné svetlo odrážajúce sa od lunárneho modulu i astronautov.

Astronauti nemohli prežiť prechod cez radiačné pole zeme

Skeptici ďalej uvádzajú, že ak by astronauti naozaj leteli na Mesiac, zabilo by ich žiarenie pri prelete Van Allenovými radiačnými pásmi okolo Zeme.

V skutočnosti nie je prelet Van Allenovými pásmi smrteľný a na odtienenie žiarenia postačí aj hliník alebo polymér s vysokou hustotou. Dôležitý je aj fakt, že kozmická loď preletela cez túto oblasť obrovskou rýchlosťou a loď tak bola vystavená radiácii iba niekoľko minút.

Odtlačky podrážok astronautov

Ako to, že po astronautoch zostali na povrchu Mesiaca také dokonalé odtlačky podrážok, keď vieme, že mesačná pôda nie je vlhká?

Keď sa pozrieme na jednotlivé častice mesačného prachu, zistíme, že majú ostré hrany. To im umožňuje aby zostali pokope a držali tvar. Zrnká mesačný prachu totiž nemalo čo obrúsiť, keďže sa nedostali do styku s vodou či vetrom.

Na fotkách nevidno hviezdy

Ak fotografie skutočne vznikli na Mesiaci, nemala by byť obloha posiata hviezdami? Mesiac predsa nemá atmosféru, ktorá by ich mohla zakryť.

Pochybovači tvrdili, že NASA nebola schopná naaranžovať na záberoch všetky hviezdy, tak aby ich poloha korešpondovala s realitou a miesto toho radšej nechala čiernotu.

Vysvetlenie je jednoduché. Hviezdy nie sú vidno pre to, že zábery vznikli počas mesačného dňa. Scéna bola osvetlená Slnkom.

Vejúca vlajka USA

Prečo vlajka USA vyzerá, ako keby viala vo vetre, keď na Mesiaci tento živel absentuje?

Ide iba o ilúziu pohybu, vlajka totiž bola vystužená fóliou, ktorá zostala pokrčená. Na kamerových záberoch jasne vidno, že zatiaľ čo astronauti sa hýbu, vlajka zostáva rovnaká. Astronauti, aj počas ďalších misii Apollo, zámerne nechávali vlajky pokrčené.

V odraze helmy Buzza Aldrina nevidno fotoaparát

Skeptici tvrdili, že na fotografii Buzza Aldrina, ktorú urobil Neil Armstrong, niečo nie je v poriadku. Tam, kde by mal byť v odraze na helme vidno fotoaparát, nič nie je.

Autor tohto postrehu zrejme musel byť zahanbený, keď sa dozvedel, že americkí astronauti mali fotoaparáty umiestnené na hrudi.

Prečo sme sa na Mesiac nikdy nevrátili?

Posledná misia programu Apollo mala číslo 17 a uskutočnila sa v roku 1972. Odvtedy na Mesiac nevkročila ľudská noha. Posledné tri plánované misie nakoniec Američania zrušili. Dôvod bol jednoduchý, zmenili sa priority. Aj keď sa ešte na začiatku 70. rokov hovorilo o mesačnej základni, NASA si našla nové ciele - vývoj raketoplánu, planétu Mars a neskôr vybudovanie vesmírnej stanice (ISS), ktorá je permanentne obývaná od roku 2000.

Americký lunárny program pokračuje ďalej - viceprezident USA Mike Pence 26. marca 2019 oznámil, že Spojené štáty plánujú do piatich rokov znova vyslať astronautov na Mesiac. Ako prvá by na povrchu Mesiaca mala vstúpiť žena. Prvá misia na Mesiac s ľudskou posádkou po viac ako polstoročí je naplánovaná na rok 2028.

Najsilnejšie dôkazy vyvracajúce konšpiračné teórie

Sovietsky Zväz nikdy nevzniesol žiadne námietky, ani nevyslovil pochybnosti o tomto úspechu. Pritom prípadný odhalený podvod by Moskva určite dokázala náležite propagandisticky využiť.

Americká sonda LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter) snímkovala v roku 2009 miesta pristátí všetkých misií Apollo. Na snímkach je možné rozoznať vedecké zariadenia rozmiestnené v okolí miest pristátia i stopy po pohybe astronautov a ich lunárnych vozidiel. Podobné snímky urobili aj vesmírne sondy z Japonska, Činy aj Indie.

Na misii Apollo 11 sa podieľali stovky ľudí. Celkovo sa na programe Apollo podieľalo 400-tisíc ľudí. Je vysoko nepravdepodobné, že by sa ani po 50 rokoch nenašiel nikto, kto by o údajnom podvode prehovoril.

Počas misií programu Apollo astronauti zozbierali 380 kilogramov mesačných kameňov.