Ovocie a zelenina s označením bio podľa odborníkov hovoria len o spôsobe jeho pestovania, nie o tom, že by bol konečný výrobok skutočne prospešnejší pre naše zdravie.
Minulý týždeň otriasla Spojenými štátmi americkými správa o stiahnutí jedného druhu mrkvy z trhu, informovalo CNN. Dôvodom bola baktéria E.coli, ktorá mala práve vdaka týmto výrobkom prepuknúť.
Ešte väčšie pobúrenie v spoločnosti vyvolalo to, že produkty mali byť organické, teda zaradené boli medzi biopotraviny.
Ich stiahnutie pre ohrozenie zdravia otvorilo viaceré otázky, a to, či sú biopotraviny naozaj lepšie a bezpečnejšie ako potraviny bez tohto označenia a tiež, ako človek môže zabezpečiť, aby potraviny, ktoré kupuje, boli naozaj bezpečné na konzumáciu.
Na to, aby sa plodina mohla označiť ako bio, musí spĺňať viaceré parametre. To, či sú dostačujúce, u nás kontroluje Odbor životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Každá takéto potravina by mala byť vyrábaná bez používania chemických prostriedkov. Ovocie a zelenina s označením bio sa pestujú na ekofarmách.
Ich konzumáciou by sme tak mali znížiť záťaž spôsobovanú chemikáliami na naše telo.
Napriek tomu však neexistuje dôkaz o tom, že konzumácia organických produktov znižuje riziko stretu s patogénmi, píše Health.com.
Označenie „organické“ odkazuje len na postupy pestovania plodiny, nie na jej reálnu bezpečnosť, hovorí Staphanie Smith, odborníčka na bezpečnosť potravín z Washingtonskej štátnej univerzity.
„Tieto potraviny sa pestujú vonku, kde môžu byť vystavené zvieratám a odpadu,“ dodala Smith.
„Panuje názor, že organická produkcia je bezpečnejšia, hoci v skutočnosti je taká plodina vystavená viacerým biologickým nebezpečenstvám,“ povedal Keith Warriner, profesor potravinárskej vedy na Guelphskej univerzite.
Dodal, že z vedeckého hľadiska neexistuje rozdiel vo výžive medzi organickou a anorganickou zeleninou.
Ako príklad uviedol štúdiu z roku 2012, ktorá analyzovala údaje z iných 223 štúdií o úrovniach živín a kontaminácie. jej závery hovoria o tom, že neexistuje dostatok presvedčivých dôkazov, že biopotraviny sú výrazne výživnejšie ako konvenčne pestované odrody.
Či už bio alebo nie, vyššiu mieru bezpečnosti konzumovaného ovocia a zeleniny si viete zabezpečiť niekoľkými krokmi aj sami doma.
Prvou z rád Warrinera je každé ovocie či zeleninu dôkladne umyť, hlavne vtedy, keď ich konzumujeme v surovom stave. Podľa Smith vtedy predstavujú najväčšie riziko.
Urobiť to treba aj vtedy, keď produkt, ktorý budete konzumovať, má na sebe kožu, ktorú jesť nebudete, ako napríklad pomaranče, avokádo či melóny.
Baktérie majú tendenciu rásť najviac pri teplote 5 až 60 stupňov Celzia. Odporúčaním je preto každú zeleninu či ovocie, ktoré chceme mať doma dlhšie, uchovávať chladením, mrazením alebo uvarením.
Ako radí Food Safety, ovocie a zeleninu treba uchovávať oddelene od mäsa a morských plodov. To platí aj pri ich prenose z obchodu.
Ak ste si kúpili pomliaždené či poškodené ovocie, je vyššia šanca, že nebude zo zdravotného hľadiska v poriadku. Vyberajte preto dôkladne.
V prípade, že chcete kupovať nakrájané ovocie či zeleninu, vyberajte radšej tie, ktoré sú chladené alebo mrazené.
Medzi najviac rizikové produkty zaraďuje listovú zeleninu a naklíčené semená.
Ovocie, ktoré bolo typické pre južnejšie krajiny, pestujeme už aj u nás:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo