Ruský prezident Vladimir Putin vykazuje známky psychopatie, zatiaľ čo Donald Trump narcizmu, tvrdí psychologička Marcela Hrapková. Obaja lídri sú podľa nej vysoko egocentrickí a ich motivácie sú primárne mocenské a ekonomické, čo sťažuje dosiahnutie trvalého mieru. Potenciálne rokovania medzi nimi tak môžu priniesť dočasné dohody, no nie dlhodobú stabilitu.
Diskusie o fyzickom i duševnom zdraví ruského prezidenta Vladimira Putina prebiehajú už dlhodobo. Skloňujú sa rôzne choroby, ktorými údajne trpí, ako aj slovo – psychopat.
Donedávna musel šéf Kremľa znášať medzinárodnú izoláciu, no teraz sa zdá, že sa mu otvárajú nové možnosti. Možného spojenca našiel paradoxne v Bielom dome – Donalda Trumpa, ktorý síce tvrdí, že je nestranný, ale viackrát opakoval naratívy ruskej propagandy a dostal sa aj do otvoreného konfliktu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Ešte pred minuloročnými voľbami sa objavil otvorený list od vyše 200 odborníkov na duševné zdravie, ktorí tvrdili, že Trump je narcista a jeho vládnutie predstavuje hrozbu pre demokraciu.
Spýtali sme sa psychologičky Marcely Hrapkovej, známej aj ako Marci, čo si myslí o týchto prívlastkoch a či sa môžu odraziť na možných rokovaniach medzi Putinom a Trumpom.
Prvé špekulácie o zdraví Putina sa objavili už počas pandémie koronavírusu, keď trval na dodržiavaní prísnych proticovidových opatrení a návštevy prijímal za dlhým rokovacím stolom. Vtedy si verejnosť začala všímať, že vyzerá opuchnuto, a objavili sa dohady, že trpí nejakou vážnou chorobou. Hovorilo sa o viacerých druhoch rakoviny, ale aj Parkinsonovej chorobe.
Tieto špekulácie však vyvrátil bývalý riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns, ktorý uviedol, že Putin je zdravý „až príliš“. Burns sa však vyjadril len k jeho fyzickému zdraviu, nie duševnému.
Britský bulvár prezýva Putina ako Mad Vlad (šialený Vlad). Za psychopata ho označili viaceré osobnosti, ako bývalý premiér Česka Mirek Topolánek, investor Bill Browder, ale aj súdny psychiater Ziv Cohen či neurovedec James Fallon.
Oficiálne však psychopati neexistujú ako diagnostická kategória, a dnes sa o nich odborne hovorí ako o antisociálnych osobnostiach. Označenie „psychopat“ je však stále zaužívané v populárnej kultúre a používajú ho aj odborníci, ako vidíme na Cohenovi alebo Fallonovi.
Hrapková uvádza, že nemôže Putina prehlásiť za psychopata bez toho, aby ho vyšetrila a diagnostikovala. Niektoré črty a správanie, ktoré by naznačovali takúto diagnózu, však u neho badá.
„Popieranie skutočnosti, zavádzanie, klamanie a obviňovanie, otáčanie páchateľa do role obete, praktizovanie mocenských stratégií a agresie nad slabšími, manipulácia, teror, neschopnosť empatie – to všetko sú známky psychopatie a sociopatie,“ uvádza psychologička, ktorá stojí aj za projektom Nová psychológia, zameraným na osvetu a edukáciu v oblasti duševného, vzťahového, rodinného, telesného a spoločenského zdravia.
Putin a jeho režim pritom neustále klamú a zavádzajú aj pri príčine vojny, pričom sa stavajú do role obete. Tvrdia, že vedú vojnu so Západom, ktorý porušil sľub nerozširovať Severoatlantickú alianciu (NATO) na východ a teraz ohrozuje Rusko. Ďalej tvrdia, že príčinou vojny na Ukrajine je fašistický režim prezidenta Zelenského.
Obe tvrdenia sú pritom nepravdivé. Bývalý vodca Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov vyvrátil, že by NATO niekedy dalo sľub o nerozširovaní. Nepravdivé je tiež tvrdenie, že Zelenskyj a jeho vláda sú fašisti, ktorí utláčajú rusky hovoriacich ľudí na východe Ukrajiny. Ide o výmysel ruskej propagandy.
Podľa expertov túži ruský prezident po obnove Sovietskeho zväzu a jeho rozpad vníma ako krivdu.
„Keď som páchateľ, otáčanie sa (a svojej krajiny) do role obete je obľúbená manipulačná obrana predátorov. Taktiež relativizácia pravdy, takže už nikto nevie, kde je skutočná pravda,“ upozorňuje Hrapková.
Psychologička apeluje na ľudí, aby si fakty overovali z viacerých zdrojov a tiež aby zvážili motiváciu politikov, ktorí tieto výroky predkladajú. Rusi sa svojimi dezinformáciami snažia nahlodať dôveru v tradičné médiá.
„Stavaním sa do role obete totiž ospravedlňujú svoje mocenské kroky, ktoré sú na úkor niekoho iného, dávajú im pocit nárokovateľnosti – keď som bol poškodený, mám právo si to vziať späť, aj nasilu,“ dodáva.
Putin sa nepopierateľne snaží manipulovať ľudí, či už lichôtkami, alebo naopak zastrašovaním a inými metódami. Nezabudnuteľným prípadom je jeho stretnutie s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, počas ktorého na političku vypustil svoju sučku – veľkú čiernu labradorku Konni, pričom bolo známe, že sa Merkelová psov bojí. Samotná Merkelová uviedla, že sa zdalo, že Putin si situáciu užíva a demonštruje tak svoju moc. Ruský prezident však tvrdil, že o fóbii Merkelovej nevedel, no nemecká diplomacia o tom vopred informovala ruskú stranu.
Vojnu na Ukrajine nezastaví Putin ani napriek vysokým stratám na životoch Ukrajincov – či už vojakov, alebo civilistov, ale ani napriek stratám na ruských životoch. Trpia najmä civilisti, najmä v pohraničných oblastiach. Tento fakt môže byť jedným z najväčších dôkazov o jeho neschopnosti empatie.
Hrapková pripomína, že psychopati nie sú schopní praktickej demokracie a spoločenského dialógu. „Potrebujú vládnuť a ovládať, vyžadujú automatickú, slepú lojalitu,“ uvádza psychologička. O Putinovi je pritom známe, že nenávidí zradcov.
S americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa naopak spája narcizmus. Pred minuloročnými voľbami sa 200 odborníkov na duševné zdravie podpísalo pod otvorený list, v ktorom varovali pred Trumpom ako nebezpečným narcisom, ktorý predstavuje hrozbu pre demokraciu USA.
„Určitý narcizmus v jeho nedostatku tolerancie, sebavedomí, popieraní demokratických princípov a grandióznych prejavoch správania badať,“ myslí si Hrapková.
Na rozdiel od Ruska sú Spojené štáty demokraciou, ktorá má viacero poistiek. Republikáni momentálne ovládajú obe komory Kongresu a do Najvyššieho súdu USA si tiež dosadili svojich sudcov, no ani samotná Republikánska strana nie je jednotná v prístupe k Trumpovým avantúram.
„Trump nemá takú voľnú ruku 'vládnuť' ako Putin, ale pre demokratický svet je jeho osobnosť poburujúca, lebo nerešpektuje demokratické princípy. Má komentáre, nápady a robí kroky, ktoré sú velikášske a podkopávajú základné etické princípy, ktoré sme už spoločensky dosiahli a na ktorých sme sa dohodli, vnútronárodne i medzinárodne. Jeho pôsobenie je pre mnohých krok späť k starému autoritatívnemu svetu,“ komentuje.
Viaceré Trumpove nápady vyvolali kontroverzie. Prezident sa vyjadril, že chce získať Grónsko a Panamský prieplav, a nevylúčil pritom nasadenie vojska. Hovoril aj o tom, že Kanada by sa mala stať 51. štátom USA a neskôr prišiel s nápadom, že v Gaze vybuduje „riviéru Blízkeho východu.“
Ukrajinu zas tlačí do územných ústupkov voči Rusku, bez toho, aby jej bol ochotný poskytnúť bezpečnostné záruky, čo je podľa expertov kapitulácia Ukrajiny.
Je otázne, či a kedy sa stretnutie Trumpa a Putina odohrá. Existujú však obavy, že Trump sa nechá lichôtkami zo strany Putina ľahko zmanipulovať a pristúpi na požiadavky Ruska, ktoré nebudú výhodné pre Ukrajinu, ale ani pre Európu. Ruský prezident môže požadovať napríklad stiahnutie aliančných vojsk z východnej Európy. Podľa niektorých zdrojov už Trump uvažuje nad stiahnutím vojsk z Európy.
Hrapková si myslí, že obaja lídri si na prípadné stretnutie prinesú vlastné ego, stratégiu a manipulačné taktiky.
„Ťažko od nich čakať, že im pôjde o nejaké širšie a spoločensky zodpovedné záujmy a morálne hodnoty. Sú vysoko egocentrickí, takže im pôjde hlavne o vlastné zisky, prípadne záujmy ich krajiny, ale nie o ľudí v nej, skôr o ekonomické, politické a mocenské záujmy, čo najväčší vplyv. Potreba byť neprehliadnuteľní, zabezpečiť si čo najväčší status a zanechať svoju stopu v hre sveta je ich ultimátny cieľ,“ uvádza psychologička.
O Putinovi sa dlhodobo predpokladá, že chce vrátiť Rusku jeho zašlú slávu a stratené územia, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Za svoju sféru pritom považuje aj bývalé krajiny Varšavskej zmluvy.
Trump sa zas túži stať veľkým mierotvorcom a získať Nobelovú cenu za mier.
„Môže to chvíľu fungovať a dosiahnuť zloženie zbraní na nejaký čas, no ťažko hovoriť o mieri. Takíto lídri nie sú v mieri ani vnútorne, takže extrémizmus, konflikty a vojny sú ich živnou pôdou. Akékoľvek dohody vzniknú, zo skúseností dlho neplatia, podrazia aj vlastných, teda by som sa na ne nespoliehala,“ vysvetľuje psychologička.
Ukrajinský prezident pritom dlhodobo upozorňuje, že Putinovi sa veriť nedá, pretože už v minulosti porušil dohody.
Donald Trump pozastavil vojenskú pomoc pre Ukrajinu, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
